Poľovníctvo na našom území, je prirodzene vzniknutá činnosť vyplývajúca z vhodných prírodných podmienok a dostatku voľne žijúcej zveri, vysokej genetickej hodnoty.
Z historických záznamov možno zistiť, že už starovekí Slovania, na území súčasného Slovenska, lovili zver pomocou luku, kopijí, sietí a rôznych pascí.
Na Slovensku boli už v rannom období v rokoch panovania Štefana I. (1000 - 1038) vytvorené poľovné revíry uhorských panovníkov (Tatranský kráľovský regál, Zvolenský les, kráľovské lesy v Liptove, na Orave ale aj na Spiši) i zvernice.
Dovtedy mohol loviť zver každý.
Prvá písomná zmienka o práve na poľovanie pochádza z roku 1075. Je ňou donačná listina, ktorou sa opátstvu vo Svätom Beňadiku okrem úžitkov z pôdy dáva aj právo na poľovanie a lov rýb.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
Ďalšiu úpravu o love na našom území nachádzame v listine uhorského kráľa Gejzu II. z roku 1157.
V nej spomínaný dekrét kráľa Ladislava I. z roku 1095 zakazoval poľovačky v nedeľu a cez sviatky.
V rokoch 1265 - 1270 zakazuje panovník poddaným loviť jelene, diviaky a veľkú zver.
Šľachta si v roku 1729 vynucuje dekrét u panovníka o poľovníctve a vtáčnictve.
Dekrét Karola III. nariaďoval prvýkrát ochranu zveri (napr. ochranu bažanta, zákaz používania plemena dogy na poľovanie, zákaz loviť zver v čase gravidity).
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
František II. v roku 1802 zavádza čas ochrany niektorých druhov zveri, zakazuje sa lov samičej zveri v čase párenia i v čase odchovu mláďat.
Od roku 1883 prestávajú platiť udelené poľovnícke privilégiá a právo poľovníctva je viazané na vlastníctvo pôdy.
V 19. storočí začínajú byť ohrozené stavy veľkej zveri nadmerným lovom, preto sa začína s budovaním zverníc, do ktorých sa dovážajú aj cudzie druhy zveri (daniel a muflón).
Knieža Christián Hohenlohe, gróf Karol Forgách, Pállfyovci, Stummerovci, Zayovci, Károlyiovci, Koháryovci, Coburgovci a Habsburgovci sú rody, ktoré sa významne pričinili o rozvoj poľovníctva.
Prvé lovecké spolky vznikajú už v 19. storočí (Kežmarok, Spišská Nová Ves, Košice, Modra...).
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov
Na našom území sa písali a píšu aj dejiny svetového poľovníctva.
V roku 1808 profesor Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici Henrich David Wilckens zaviedol do učebnej osnovy Lesníckeho inštitútu aj poľovníctvo a rybárstvo, čo bolo prvý krát na svete.
Na prvej svetovej poľovníckej výstave vo Viedni v roku 1910 vystavovali aj lesnícke školy z Liptovského Hrádku a Banskej Štiavnice.
V roku 1928 sa z iniciatívy Maxima Ducrocqa (prezidenta Klubu sv. Huberta z Paríža) a grófa Ľudovíta Károlyho konalo v Nových Zámkoch a Palárikove medzinárodné stretnutie významných štátnych predstaviteľov Československa, Francúzska, Rumunska a Poľska, kde sa zrodila myšlienka založiť C.I.C - Medzinárodnú radu pre poľovníctvo a ochranu zveri - dnes najprestížnejšiu svetovú poľovnícku organizáciu.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniká v roku 1920 celoslovenská poľovnícka organizácia LOS - Lovecký ochranný spolok, jej zakladateľom bol gen. MUDr. Ján Červíček.
V roku 1923 vznikla v Brne Československámyslivecká jednota (ČSMJ) vďaka snahe o spojenie rôznych poľovníckych (mysliveckých), loveckých, streleckých, trubačských a kynologických spolkov do jednej organizácie.
V roku 1935 dochádza k spojeniu sa ČSMJ a LOSu.
V roku 1947 sa prijíma zákon o poľovníctve.
Na základe § 41 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve došlo k zriadeniu Slovenskej poľovníckej komory, jej ustanovujúci snem sa uskutočnil 23. januára 2010.
Medzi významné osobnosti v histórii slovenského poľovníctva nepochybne patria Karol Sovánka, gen. MUDr. Ján Červíček, JUDr. Otakar Jamnický, Jozef Pálfy, Vidor Jurán, František Vodička, Dr. Viliam Záborský, Cyprián Čech, Dr. Moderné poľovníctvo je činnosť vykonávaná vo verejnom záujme.
Symbolom stého výročia sa stal "vták roka 2020" Jarabica poľná.
Cieľom členov SPK je zachrániť a chrániť poľnohospodársku krajinu, v ktorej sa bude dobre cítiť ako jarabica, tak sokol, včela, ale aj človek.
Aj vďaka poľovníkom a organizovanému poľovníctvu máme na Slovensku najvyššiu druhovú pestrosť živočíchov spomedzi všetkých krajín Európy.
Storočný odkaz zakladateľa organizovaného poľovníctva generála zdravotníctva MUDr. Jana Červíčka (Lovecký ochranný spolok) je ten, aby poľovníci boli jednotní a súdržní.
Organizácia a štátna správa poľovníctva
Na koordinácii činnosti SPK ako národnej profesijnej samosprávy komorového typu s členskou základňou (k 31.12.2016) 62 020 držiteľov poľovných lístkov sa podieľajú volené riadiace, dozorné a disciplinárne kolektívne orgány (volebné obdobie je 5-ročné), odborné komisie a kluby.
V praxi SPK celú agendu zabezpečuje prostredníctvom cca 70 profesionálnych zamestnancov na 60 regionálnych pracoviskách (kancelárie OPK), v ústrednej kancelárii SPK je zamestnaných 10 zamestnancov a najmä prostredníctvom viac ako 1500 neplatených funkcionárov, volených členov orgánov a komisií.
Prezident, viceprezidenti, členovia prezídia, predseda a členovia dozornej rady, disciplinárnej komisie a ďalší volení funkcionári nie sú zamestnancami SPK v trvalom pracovnom pomere.
SPK je uznávanou medzinárodnou autoritou, je členom mnohých nadnárodných mienkotvorných organizácií (CIC - Medzinárodná rada pre poľovníctvo a ochranu zveri, FACE - Federácia poľovníckych zväzov EU, IAF - Medzinárodná sokoliarska asociácia, FITASC - Medzinárodná asociácia poľovníckej a športovej streľby), pri SPK pôsobí Slovenský klub sokoliarov, Klub slovenských poľovníčok, Klub autorov poľovníckej literatúry.
SPK plánuje a realizuje ročne viac ako 300 odborných a spoločenských podujatí na celom území SR.
Raz za 5 rokov SPK v spolupráci s MPRV SR organizuje celoštátnu výstavu trofejí, na ktorej sa hodnotia trendy vo vývoji kvality chovu a lovu trofejovej zveri.
SPK podporuje Sieň úcty a slávy poľovníctva na Slovensku vo Svätom Antone.
V oblasti publikačnej činnosti vydáva SPK pravidelne svojho Spravodajcu SPK, odborné publikácie a propagačné materiály, jej organizačné zložky sa zameriavajú na propagáciu poľovníctva prostredníctvom katalógov z chovateľských prehliadok a publikácií zameraných na propagáciu svojho regiónu.
SPK spravuje svoj vlastný poľovnícky štatistický informačný systém, moderný internetový systém prípravy na skúšky a na samotný výkon skúšky z poľovníctva.
Za účelom racionálneho obhospodarovania zveri a poľovných revírov bolo zavedené veľkoplošné poľovnícke hospodárenie a bolo vytvorených 31 poľovných oblastí s chovom jelenej zveri, 14 poľovných oblastí s chovom srnčej zveri a 8 poľovných oblastí s chovom malej zveri. Ďalej je vytvorených 20 danielích a 17 mufloních lokalít, 53 poradných zborov a 187 chovateľských rád.
Ich úlohou je koordinovať a zjednocovať poľovnícke hospodárenie v poľovných oblastiach a chovateľských celkoch.
Sú poradnými orgánmi orgánov štátnej správy poľovníctva.
Odborné poľovnícke hospodárenie v poľovnom revíri je zabezpečené prostredníctvom poľovníckeho hospodára.
V súčasnosti výmera poľovných pozemkov na Slovensku tvorí spolu 4 427 344 ha. V rámci Slovenska je uznaných 1 877 poľovných revírov, priemerná výmera poľovného revíru je 2358,73 ha.
Medzi výmerami jednotlivých poľovných revírov sú veľké rozdiely, pohybujú sa v rozpätí od 504 ha do 42 164 ha.
Vývoj poľovníckeho práva
Vplyvom rastúcej civilizácie ľudstva sa menil i pohľad na voľne žijúcu zver a jej lov.
Ešte za čias Rímskeho impéria , Rímske právo pokladalo zver za „vec nikoho“( res nullius). Podľa tohto práva loviť zver mohol každý, avšak pri vstupe na cudzí pozemok potreboval súhlas majiteľa.
Za vlády Karola Veľkého, si tento panovník privlastnil všetku zem, ktorá nemala vlastníkov, čím sa vytvorili veľké kráľovské revíri.
Na týchto mohol loviť zver iba panovník a jeho družina. Za porušenie výsostného kráľovského práva boli prísne tresty. Zákony a nariadenia Karola Veľkého a jeho nástupcov tzv.
Charakter práva lovu, ako výlučne zemepánskej a šľachtickej výsady pretrval až do zrušenia poddanstva.
Uhorský kráľ Karol VI. vydal v roku 1729 dekrét o poľovníctve v ktorom je už uvádzaný čas ochrany niektorých druhov zveri v čase rodenia mláďat a ich odchovu.
Až podľa dekrétu Jozefa II. Až takmer po 50 rokoch predovšetkým na východe Slovenska začali sa prenajímatelia združovať do loveckých spolkov a spoločností.
tags: #polovnictvo #sp #nova #ves #historia