Poľovníctvo je fenomén pretrvávajúci tisícročia. Po skončení prvej svetovej vojny rozpadom Rakúsko-Uhorska začala pre slovenský národ éra v novom česko-slovenskom štáte (28. októbra 1918).
Ústredným orgánom štátnej správy poľovníctva bolo v tomto období Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR (MPVŽ).
Vývoj a charakteristika poľovníctva
Ďalší vývoj poľovníctva v medzivojnovom období prebiehal v niekoľkých fázach. Vieme, že ešte v medzivojnovom období dávala obec poľovné právo do prenájmu na šesť rokov.
Prínosom poľovníctva v medzivojnovom období bola jeho profesionalizácia, ktorá zaviedla školených hájnikov ako zamestnancov v revíroch.
Politické aspekty a spoločnosť
Československá republika (ČSR) vznikla ako multietnický štát, najpočetnejšiu národnostnú menšinu na Slovensku tvorili príslušníci maďarskej národnosti.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
Politický systém Československa, ktorý vychádzal z ústavy i zo starších predstáv odboja, sa utváral iba postupne, v konkrétnych podmienkach sociálnych i národnostných zápasov. Bol to práve fungujúci systém parlamentnej demokracie, ktorým sa Československo líšilo od svojich susedov, najmä po nastolení Hitlerovej diktatúry.
Na Slovensku značná časť stúpencov KSČ pochádzala spomedzi radikálnych príslušníkov národnostných menšín a, najmä v dvadsiatych rokoch, nemala silnejšie intelektuálne zázemie. Najvýraznejším predstaviteľom sociálnej demokracie na Slovensku v medzivojnovom období bol Ivan Dérer, minister vo viacerých medzivojnových vládach.
Hospodársky význam Slovenska
Územie dnešného Slovenska malo oveľa väčší hospodársky význam ako hospodárske aktivity slovenského obyvateľstva. Nerastné bohatstvo a bohaté tradície železorudného baníctva, rozsiahle lesné plochy a oblasti s vyspelou agrikultúrou - to všetko robilo zo severného Uhorska ekonomicky jednu z najdôležitejších oblastí štátu.
Banícke tradície, celý rad parametrov ako ťažba drahých kovov, ťažba a spracovanie železa, ale i produkcia repného cukru, fenomény ako exportný „slovenský sladový jačmeň“, „slovenské železo“, „komínová aristokracia“, Rimamuránsky koncern a podobne, vytvárali zo Slovenska na uhorské a východoeurópske pomery mimoriadne zaujímavý región.
Hoci v porovnaní s najvyspelejšími časťami Rakúska (Čechy a severná Morava), nehovoriac o západnej Európe, tvoril hospodársku perifériu, v porovnaní so zvyškom Uhorska a Balkánom sa hrdil viacerými presvedčivými prvenstvami. Tieto dve tváre Slovenska zostali charakteristické pre krajinu hlboko do 20. storočia.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov
tags: #polovnictvo #v #medzivojnovom #obdobi