Podunajsko, ležiace na juhu Slovenska, v sebe zahŕňa okresy Dunajská Streda, Komárno a Nové Zámky. Veľkú časť územia tvorí Podunajská nížina. Tento krásny kúsok Slovenska dokáže turistom ponúknuť neobyčajné miesta a kopec zábavy.
V poslednom čase sa v Podunajsku veľmi intenzívne rozvíja cestovný ruch, ktorý sa koncentruje najmä do okolia miest, ktoré ponúkajú termálne kúpaliská s celoročnou prevádzkou ako napríklad Dunajská Streda, Veľký Meder, Štúrovo, Komárno a Patince.
Na svoje si prídu aj cyklisti. V blízkosti hrádze Dunaja vedie značkovaná časť cyklotrasy z Bratislavy do Komárna, ktorá je súčasťou medzinárodnej Dunajskej cyklistickej trasy z Passau k Čiernemu moru. Obrovským lákadlom sú viaceré vodné mlyny na Malom Dunaji a lužné lesy, vhodné na aktívny oddych, ale aj rybárčenie.
Bažantnica Palárikovo
Prvú bažantnicu v lokalite dnešného Palárikova na výmere približne 200 hektárov vybudoval gróf František Károlyi v roku 1752. V čase vzniku tu chovali takmer 100 moriek a približne 400 bažantov. Károlyiovské zveľaďovanie bažantnice pokračovalo za jeho syna Antona a neskôr vnuka Jozefa I., ktorý vo vtedajšej grófskej záhrade umiestnil 400 búdok pre kvočky na liahnutie bažantích vajíčok. Vtedy išlo o prevratnú novinku v chove bažantov. Takto odchovanými bažantmi zazverovali bažantnicu aj jej okolie.
V práci úspešne pokračoval gróf Ľudovít I. i jeho syn Alojz, ktorý pôvodnú 10 650-hektárovú rozlohu bažantnice na vlastných pozemkoch rozšíril o 2-tisíc hektárov prenajatých pozemkov s poľovným právom od obce Slovenský Meder a malých vlastníkov pôdy.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
V súčasnosti sa poľovný revír rozprestiera takmer na 1 500 hektároch, pričom samotná bažantnica má necelých 150 hektárov. V poľovnom revíri možno loviť bažanty, ale aj kačice a morky divé. Každoročne sa usporadúvajú spoločné poľovačky na bažantiu zver s výradmi 200 až 2 500 kusov, podľa požiadaviek poľovných hostí zo Slovenska aj zahraničia. Čoraz častejšie hostia prejavujú záujem o odlov srncov a muflónov, často dosahujúcich vysokú bodovú hodnotu. Kúpiť si možno a živú mufloniu zver, ktorá spravidla slúži na zazverovanie iných revírov.
Samozrejmou súčasťou poľovačiek je dodržiavanie poľovníckych tradícií a preukazovanie úcty ulovenej zveri. Bohatá história zaväzuje terajšieho správcu šíriť jej dobré meno, pokračovať v úspešnom chove bažantov i ostatnej zveri, dodržiavať tradície a zachovávať vysokú úroveň poľovačiek.
Kaštieľ Palárikovo
Dlhý priestor Zlatej sály, v ktorom sa započúvame do koncertu, ukončuje časť pripomínajúca antický chrám, vydelená štvorstĺpovým architrávom a prístennými antickými pilastrami. Tento motív renesančného architekta Andrea Palladia, spolu s rímsami pod stropom a členením stien ďalších sál, salónov a schodísk, vypovedá - spolu s celou formou palárikovského kaštieľa - o vtedy v Európe modernej architektúre neskorého klasicizmu obohateného o program neorenesancie.
Súčasná podoba kaštieľa je výsledkom úplnej prestavby majiteľom Alojzom Károlyim v roku 1866. Projektantom bol Mikuláš Ybl, ktorý v priestorovej forme i tvarosloví neskorého klasicizmu použil už niektoré prvky neorenesancie. Azda i preto, že Alojz Károlyi, činný ako diplomat v mnohých európskych metropolách, obdivoval tento smer v Berlíne i Londýne.
Motív strednej prevýšenej časti so vstupným portikom kaštieľa v Palárikove je najpodobnejší kaštieľu Batthányovcov v Ikervári. Príkladmi jeho diel na Slovensku sú prístavba ku kaštieľom v Stupave a Rudolfa Kubínyiho v Hodejove a unikátna stavba kostola reformovanej cirkvi v Lučenci.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
História kaštieľa a obce Palárikovo je pravdaže zložitejšia. Na rozdiel od ostatných obcí v tomto regióne, v Palárikove tvoria väčšinu obyvateľov Slováci. Od roku 1725 do roku 1948 sa aj preto volala Slovenský Meder - Tót Megyer. Táto veľká dedina bola totiž po tureckých nájazdoch úplne vyľudnená a v roku 1690, keď bola majetkom moravského grófskeho rodu Kaunitz, ju osídlili kolonisti z Moravy. Títo sa poslovenčili a v národnom duchu ich vzdelával aj kňaz Gabriel Paulík, ktorý tu pôsobil v rokoch 1844 - 1882.
O kaštieli vypovedajú ponajprv archívy. Pôvodne pre grófa Kaunitza vypracoval plány zámku a žrebčinca veľký stredoeurópsky architekt Domenico Martinelli. Nevedno, v akom rozsahu ich realizovali, ale vojsko protihabsburského povstania Františka Rákocziho ho v roku 1710 zničilo, ako aj iné časti majetku. Iróniou ďalšieho behu dejín bolo, že Kaunitzovci ho v roku 1730 predali Alexandrovi Károlyimu, bývalému generálovi vojska, ktoré ho pred dvadsiatimi rokmi zničilo. Nová kariéra a s ňou spojená kultúrnosť znamenala pre panstvo v Slovenskom Mederi dobrý prínos. Dali si postaviť už spomenutý nový (súčasný) kaštieľ a pre obec veľký kostol sv. Jána Nepomuckého, svätca, ktorého si ctilo tunajšie obyvateľstvo po predkoch z Moravy. V kostole možno vidieť bohaté barokové vnútorné zariadenie.
V palárikovskom kaštieli je dnes luxusný hotel a sídlo stálej expozície Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri (C.I.C.), ako aj jej konferenčné centrum.
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov
tags: #polovnictvo #velky #meder