S vývojom poľovníctva sa v poľovníckych kruhoch takmer všetkých národov rozvíjali aj rozličné poľovnícke zásady, mravy, obyčaje a zvyklosti, ktoré sa tradične prenášali z pokolenia na pokolenie a dedili ich i krajiny jedna od druhej. Mnohé z nich udržiavame a uplatňujeme dodnes. Je našou povinnosťou ich dodržiavať a uplatňovať i v súčasnosti.
Ide hlavne o poľovnícky pozdrav, spôsoby dorozumievania sa poľovníkov v lese príležitostné poľovnícke nástupy povely a signály, pasovanie poľovníkov na lovcov zveri, správanie sa na spoločných i individuálnych poľovačkách, streleckých, kynologických, osvetových podujatiach a podobne. Majú poľovníkov vychovávať a viesť k humánnemu prístupu k zveri, lovu i úprimnému priateľstvu jedného voči druhému. Našou povinnosťou je tieto tradície si starostlivo zachovávať, dodržiavať a podporovať súdržnosť kolektívu.
Poľovnícky pozdrav
Už od dávna sa poľovníci na poľovačkách navzájom zdravia pozdravom Lovu zdar! Bežným pozdravom poľovníkov pri dennom, spoločenskom a úradnom styku je Poľovníctvu zdar!
Poľovnícka reč
Poľovnícka reč je to reč, ktorú používajú poľovníci medzi sebou. Vznikla veľmi dávno - medzi poľovníkmi, ktorí sa pokladali za určitú kastu a i svojou rečou sa chceli odlišovať od ostatného obyvateľstva. Na poľovnícku reč nadväzuje i "poľovnícka latina' - veselé často zveličené i vymyslené poľovnícke zážitky.
Poľovnícke názvoslovie vzniklo zdokonaľovaním správnej poľovníckej terminológie. Knižne vyšlo druhé vydanie v roku 1985 a tretie doplnené a zrevidované vydanie v roku 2000. V snahe zachovať čistotu slovenského jazyka i v poľovníctve je každý poľovník povinný používať poľovnícke názvoslovie už v teoretickej príprave kandidátov poľovníctva v rámci prednášok, besied, v odbornej literatúre, v časopisoch, v masovokomunikačných prostriedkoch, na kultúrnych podujatiach ap. Poľovníckou rečou sa ešte hovorí na poľovačkách, pri práci v revíri, ap.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
Pasovanie za poľovníka a lovca
Pasovanie za poľovníka pravdepodobne pochádza z obradu, aký sa používal pri pasovaní za rytiera. Začiatkom 19.storočia pozval majster poľovník vyučených mládencov po skúške z poľovníctva (neskôr i lesníctva) do lesovne, kde prebehol slávnostný obrad za prítomnosti ostatných poľovníkov. Majster predstavil žiaka, precital jeho vysvedčenie, v jeho mene požiadal o prijatie do radov poľovníkov. Potom zľahka udrel vyučeného na ľavé líce. Ten si kľakol na pravé koleno a majster sa plochou ostria loveckého tesáka trikrát mierne dotkol jeho ramena so slovami: Prepúšťam ťa z učenia a zaraďujem ťa medzi slobodných poľovníkov v mene nášho patróna sv. Huberta, v mene našej vrchnosti a v mene starodávneho práva.
Prítomný najvyšší hodnostár mu potom pripol vľavo na opasok tesák, cez rameno zavesil lesnicu a odovzdal výučný list. Pasovanie za lovca sa koná vtedy, keď nový poľovník prvýkrát uloví zver. Tak sa pasuje za lovca jeleňov, srncov, diviakov, alebo dravej či malej zveri. Pasujúci vyzve strelca, aby pristúpil k ulovenej zveri a pýta sa: Pýtam sa ... je to tvoj prvý jeleň, ktorého si dnes ulovil? - Áno - odpovie strelec, kľakne si na pravé koleno od chrbta ulovenej zveri. Pušku drží v pravej ruke s pätkou opretou na zem a ľavú ruku položí na trofej, resp. hlavu zveri. Pasujúci čepeľou poľovníckeho tesáka (dýky) sa zľahka dotkne jeho ľavého ramena a povie: Vážený. Týmto úderom vás (ťa) v mene sv.Huberta slávnostne pasujem za lovca jeleňov.
Iný spôsob pasovania za lovca - lovec prinesie ulovenú zver. Lovec a pasujúci majú klobúky na hlavách, ostatní s obnaženými hlavami utvoria polkruh. Obrad je podobný ako vyššie uvedený. Pri pokľaknutí sa zahrá signál - Lovu zdar a počas celého ceremoniálu signál - slávnostné lesnice. Pasujúci sa tri krát dotkne tesákom ľavého ramena lovca a hovorí: Vážený ...týmto úderom ťa v mene sv.Huberta pasujem za lovca jeleňov s tým, že najprv musíš zver chovať, chrániť a len potom sa jej poľovníckym spôsobom zmocniť. prvého jeleňa. Tretím úderom ti pripomínam, aby si za každých okolností zostal čestným poľovníkom, statočným členom našej poľovníckej rodiny a oddaným ochrancom našej krásnej prírody. Prajem ti: Lovu zdar!
Poľovnícke zálomky
Zálomky sa používajú na označenie rôznych miest a oznamov, alebo ako vetvička, ktorou sa ozdobuje pravá strana klobúka poľovníka po ulovení raticovej, vzácnej alebo dravej zveri, resp. pri slávnostiach, ďalej ako prejav poslednej úcty k ulovenej zveri, smútočné pri pohreboch sa nosia na opačnej strane (ľavej) ap. Zálomok sa odlamuje (nie odreže) z ihličnatého, resp. listnatého stromu z blízkosti miesta ulovenia zveri.
Strelecký zálomok-vetvička má mať 3 výrastky, ktoré znamenajú súdržnosť človeka, zveri a prírody, vkladá sa ulovenej zveri raticovej (do papule) medzi zuby, pernatej do zobáka ako posledný hryz, resp. zob, časť namočená do farby (krvi) zveri sa odovzdáva strelcovi na loveckom noži alebo klobúku so slovami: Lovu zdar! Zálomok sa môže položiť i na ulovenú zver ležiacu na pravom boku - u samčej zveri odlomenou stranou smerom k hlave, u samičej naopak. Ďalej sa nosí i pri pohrebe poľovníka a ako posledná rozlúčka sa kladie na rakvu, resp.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
Posledná pocta ulovenej zveri
Vzdanie poslednej pocty ulovenej zveri je prejavom našej úcty k nej. Posledná pocta zveri (malej) sa vykonáva na výrade ceremoniálom - slávnostným výradom, ktorý má svoje pravidlá. Okolo zoradenej zveri sa urobí obruba z čečiny a na štyroch rohoch sa zapália vatry. V čele stoja funkcionári, oproti nim lesničiari, po pravej strane od funkcionárov stoja strelci, oproti nim honci a personál. Zver sa ukladá na pravý bok - každý 10. kus zveri sa povytiahne o polovicu dĺžky tela. Chrbtami smeruje zver k čelu výradiska.
Zoskupuje sa do vyrovnaných radov od najväčšej po najmenšiu v poradí diviak, líška, u malej zveri líška, zajac, bažant. Slávnostné signály, resp. fanfáry si účastníci vypočujú s obnaženými hlavami. Zver na výrade nik nesmie prekračovať. U veľkej trofejovej zveri prejavujeme poslednú úctu aj posledným hryzom, resp. posledným zobom -odlomeným (nie odrezaným) konárikom ihličnatého alebo listnatého stromu z blízkosti miesta uhynutia zveri. Konárik vložíme do papule, resp. zobáka.
Poľovnícke signály a povely
Povely, signály a fanfáry sú pomôckou na udržovanie poriadku a správne vedenie poľovačiek. Poľovník by ich mal ovládať a poznať naspamäť. Lesničiar nosí lesnicu na primerane dlhom remienku na pravej strane prevesenú cez ľavé plece s nátrubkom smerom dopredu - aby ju mohol bez zvesovania priložiť k ústam.
Pri otváraní veľkých poľovačiek sa používajú tiež lesné rohy B, ak na poľovačke nie sú lesničiari, môže poľovný hospodár použiť i trúbku - signálku, resp. malú lesničku, ktorá znie o oktávu vyššie. Známe sú Slávnostné fanfáry pre lesné rohy, F, pochod slovenských poľovníkov K horám a Poľovnícka rozlúčka, všetky zložil zaslúžilý umelec Tibor Andrašovan - text k pochodu a rozlúčke napísal Dr. Pavel Poruban. Zložené boli k 50.výročiu organizovaného poľovníctva na Slovensku roku 1970 - vtedy vznikli i základné slovenské poľovnícke signály pre lesnice B (1 -10), 1 uvítanie, 2 začiatok činnosti, 3 honci do kruhu, 4 prestávka, 5 koniec prestávky, 6 koniec činnosti, 7 pozor, 8 výrad, 9 Lovu zdar!, 10 slávnostné lesnice.
Poľovnícky odev
Zelená farba poľovníckeho oblečenia je výborná krycia farba, lebo ladí s farbou prírody, aby splývala s okolím a aby zbytočne neupozorňovala na prítomnosť v revíri. V zimnom období poľovník používa termo oblečenie a kvalitnú obuv. V lete je oblečenie prispôsobené klimatickým podmienkam. Na slávnostné príležitosti slúži uniforma.
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov
Poľovnícky pohreb
Pred samotným obradom zakúpia členovia PO, v ktorom poľovník poľoval veniec, pripravia smútočnú reč (pokiaľ s tým pozostalá rodina súhlasí) a zhotovia zálomky (vetvičky z jedlí, alebo smrekov previazané čiernou stuhou). Zálomky majú poľovníci pripnuté na ľavej strane chlopne kabáta, rukáva alebo na klobúku. Po pohrebnom obrade sa zálomky buď položia na rakvu, alebo hodia do jamy. Prvý zálomok položí, resp. hodí do jamy zvyčajne ten člen, ktorý prednesie smútočnú reč. Tá musí vychádzať z reálneho hodnotenia osobnosti poľovníka. Po prejavoch sústrasti najbližšej rodiny vyslovia rodine úprimnú sústrasť podaním ruky i poľovníci.
tags: #poľovníctvo #zvyky #a #obyčaje #Slovensko