Z hľadiska spoľahlivosti ukazovateľov používaných k odhadu veku živej srnčej zveri sa v poslednej dobe často diskutuje o sfarbení tvárovej masky.
Žiaľ, musím konštatovať, že poľovnícka verejnosť bola týmito aspektmi po desaťročia silne ovplyvňovaná a u každého poľovníka sa tak zakorenila určitá predstava, ako by mala vyzerať maska jedinca konkrétnej vekovej triedy.
Prakticky, v každej monografii o srnčej zveri sú tieto schémy prezentované a niektorí autori dokážu tejto oblasti venovať obrovské množstvo písaného textu.
A tak konštatovať jednou vetou, že v prípade tohto znaku môžu existovať individuálne odchýlky, zrejme nestačí.
Každý čitateľ si prečítaním opisovaných skutočností zafixuje svoj vlastný pohľad a po zvyšok poľovníckeho života sa tým riadi.
Prečítajte si tiež: Vlastníctvo zbrane a psychologické testy
Na svojich prednáškach o srnčej zveri sa cielene snažím na tieto úskalia upozorňovať.
Vždy hovorím, že ak sa poľovník pri odstrele srnca priveľmi spolieha na tvárovú masku, tak ho na 90 % vždy oklame.
Túto skutočnosť mi napokon poľovníci spätne potvrdzujú.
Dlhoročným pozorovaním srnčej zveri a získaním obrovského množstva autentického obrazového materiálu som došiel k záveru, že sfarbenie tvárovej masky nie je v čase lovu srncov konštantné, ale progresívne sa mení v závislosti na časových periódach.
Všeobecne sa traduje, že tmavá maska je znakom mladého srnca, zatiaľ čo svetlá až prešedivená maska je znakom srnca starého.
Prečítajte si tiež: Poľovnícky skúšobný poriadok
Medzi poľovníkmi naďalej prežíva pravidlo, podľa ktorého sa biela škvrna nad nosom s narastajúcim vekom predlžuje k očným spojniciam a mnohokrát až k čelovým partiám, alebo že u stredne starých srncov, najmä vo veku štyroch až piatich rokov, sa okolo očí tvoria tzv.
Už viac rokov sa venujem sledovaniu sfarbenia tvárových masiek ulovených srncov a taktiež ich hodnotím u srncov chovaných v zajatí, u ktorých poznám ich presný biologický vek.
Opakovane sa presviedčam o tom, že tradované pravidlo o farebných zmenách tvárovej masky dávaných do súvislosti so zvyšujúcim sa veko nezodpovedá skutočnosti.
Skutočnosť, že sa tvárová maska mení s pribúdajúcim vekom, je čiastočne pravda, ale po dlhoročnom pozorovaní som došiel k záveru, že sa výrazne mení najmä v priebehu doby lovu srncov.
V máji vyzerá tvárová maska identického srnca úplne inak ako v júli či auguste.
Prečítajte si tiež: Novinky v Trenčianskej IBO
Zámerne neuvádzam mesiac september, kedy sa čelové tvárové masky srncov všetkých vekových tried menia v dôsledku jesenného prefarbovania.
U každého srnca sa progresia sfarbenia prejavuje individuálne, u niektorého srnca pomalšie, u iného, naopak, dynamickejšie a veľmi výrazne.
V niektorých lokalitách či regiónoch môžeme pozorovať kmene srnčej zveri s rodovým sfarbením tvárovej masky.
U jedného kmeňa v populácii môže prevažovať svetlejší odtieň masky, u druhého naopak tmavší odtieň.
Niektoré literatúry uvádzajú, že práve podľa charakteristického rodového znaku sfarbenia tvárovej masky sa dá celkom presne odhadnúť vek srnca.
S týmto tvrdením by som súhlasil len vtedy, ak by sa tvárová maska pozorovaného srnca v priebehu obdobia lovu progresívne nemenila.
Žiaľ, musím konštatovať, že aj v prípadoch rodového sfarbenia je progresia častokrát výrazná a dynamicky sa mení až do konca augusta.
Ak budeme porovnávať tvárové masky srncov všetkých vekových tried a hodnotiť, u ktorého srnca sa maska mení najvýraznejšie, dôjdeme k záveru, že k najväčším zmenám dochádza u jednoročných srncov.
To je tiež dôvod, prečo sa robí najviac chovateľských chýb a omylov práve u tohto ročníka.
Ak porovnáme tvárové masky ročiakov zachytených na snímkach z konca mája s maskou z obdobia srnčej ruje, myslím, že nie je čo dodať.
Ak by sme takého srnca počas honu bezpečne nespoznali podľa parôžkov, budeme tvrdiť, že ide o úplne iného, podstatne staršieho srnca.
Dlhoročným pozorovaním srnčej zveri v zajatí som došiel k záveru, že k najvýraznejším zmenám dochádza počas srnčej ruje, keď je progresia zmien tvárovej masky opticky výraznejšia.
V tomto období sa väčšinou začína predlžovať biela nosná škvrna hore k očným spojniciam a častokrát až k čelným partiám.
Srncom s typicky tmavou tvárovou maskou začína čelo výrazne prekvitať šedivou.
Tento časovo obmedzený jav robí mladého srnca automaticky starším, to to zvyčajne vedie k chybnému úsudku a predčasnému uloveniu jedinca.
V našej poľovníckej praxi sa príliš nevypláca spoliehať sa na sfarbenie tvárovej masky srncov ako na jediný a hlavný ukazovateľ veku.
Ak však chce niekto riskovať a na základe sfarbenia tvárovej masky odhadnúť vek srnca, musí to urobiť hneď na začiatku loveckého obdobia (najneskôr do polovice júna), kým sú tvárové masky srncov ešte výrazné.
Aj toto pravidlo má množstvo výnimiek a úskalí.
Aj niektoré nádejné chovné jedince môžu mať totiž na začiatku obdobia lovu tvárovú masku výrazne prešedivenú.
Na snímke sú zachytení traja jednoročiaci s vysokou chovnou hodnotou, ktorí začiatkom júna mali diametrálne odlišné sfarbenie tvárových masiek.
Srnec v strede (rovný šestorák, 68 bodov CIC) by bol jednoznačne ulovený ako prvý, pretože v tom období nie je ešte úplne prefarbený do letnej srsti.
Vo svojej fotogalérii mám zachytených mnohých nádejných chovných srncov I. Veľká škoda, že na tieto optické javy spojené s progresiou zmien sfarbenia tvárových masiek neupozornil exaktne niekto oveľa skôr.
V minulosti nemuselo dochádzať k toľkým omylom a fatálnym prehmatom pri odhadovaní veku.
Žiaľ, musím konštatovať, že ešte aj v dnešnej dobe sa nájde množstvo poľovníkov, prevažne v staršej generácii, ktorí sa s tvárovými maskami naďalej riadia a pri odstrele srncov túto metódu používajú ako hlavný ukazovateľ veku.
Títo poľovníci si už nechcú pripustiť nové, exaktne overené skutočnosti a fakty a svoju „pravdu“ si odnesú až do „hrobu“.
Osobne pár takýchto poľovníkov poznám.
Vyššie opisovanú biologickú zvláštnosť je vo voľnej prírode veľmi ťažké opticky postrehnúť, a mnohokrát je to takmer nemožné.
Ešte ťažšie je však zachytiť tieto skutočnosti na statickú snímku.
Len na základe obrazového materiálu je možné postrehnúť, ako sa tieto optické javy premietajú do našej poľovníckej praxe, najmä počas obdobia lovu srncov.
K získavaniu statických snímok je však potrebné veľké množstvo voľného času a obrovská trpezlivosť.
Neviem si predstaviť, akým spôsobom by sa dali tieto materiály vo voľnej prírode získať, odhliadnuc od skutočnosti, že nevieme, v ktorej lokalite sa pozorovaný jedinec momentálne nachádza.
Nepoznám jediného srnca, ktorý by v pravidelných časových intervaloch defiloval pred objektívom, chodil opakovane na rovnaké miesto, na potrebnú vzdialenosť, nekrytý okolitou vegetáciou, a to všetko za priaznivých svetelných a klimatických podmienok, ktoré sú k získaniu kvalitného obrazového materiálu ´jednoznačne kľúčové.
Objektívne zdokumentovať premenu tvárovej masky v závislosti na časových intervaloch obdobia lovu môžem len u jedincov chovaných v zajatí, kde je za dobrých svetelných podmienok možné priblížiť sa k srncovi na potrebnú vzdialenosť.
Pre vytvorenie statickej snímky s vhodnou výpovednou hodnotou je nutné dodržiavať určité pravidlá a zákonitosti.
Veľmi dôležité sú dobré konštantné svetelné podmienky, resp. dopad slnečného svetla a uhol fotenia.
Taktiež je nevyhnutné, aby sa srnec pri fotografovaní „pozeral do objektívu“.