Zajac poľný (Lepus europaeus) je typickým obyvateľom úrodných nížin a pahorkatín na Slovensku. Obľubuje poľnohospodársku krajinu s malými lesíkmi. Rozsiahlym lesným komplexom sa vyhýba. Pôvodne pochádza zo stepí, žije však aj na vresoviskách, v piesčitých oblastiach i v alpských údoliach, kde výnimočne vystupuje do nadmorskej výšky až 1 500 m.
Vysoké stavy zajacov u nás boli asi pred 30 rokmi; od tých čias klesali na súčasných asi 215 tisíc, čo je len asi desatina predchádzajúcich stavov. Najlepšie mu vyhovujú nížiny a pahorkatiny v teplých oblastiach, kde sa striedajú úrodné polia s malými lesíkmi. V podhorských oblastiach je zriedkavejší, no ojedinele sa vyskytuje i v horách až do výšky 1500 m nad morom.
Vzhľad a charakteristika
Zajac poľný (Lepus europaeus) mení veľkosť, váhu a farbu srsti podľa areálu, v ktorom žije. Samec zajaca poľného dosahuje hmotnosť 3 - 6 kg a samica 3 - 5 kg. Jeho telo je stavané na beh, zadné nohy má viditeľné silnejšie a dlhšie ako predné.
Sfarbenie zajaca je prispôsobené jeho životnému prostrediu. Má hnedožltú podsadu a hnedé pesíky sú na koncoch čierne. Brušná strana je biela. Krátky chvostík je zvrchu čierny, odspodu biely. Na štíhlej vajcovitej hlave sú veľké oči, ktoré mu umožňujú vidieť dozadu i bez otáčania hlavy. Uši lyžicového tvaru majú čierne špice a svojou dĺžkou - asi 12 cm - presahujú dĺžku hlavy. Horný pysk je rozpoltený a vyrastajú na ňom tuhé, citlivé fúzy, ktoré sú sídlom hmatu.
Zrak je slabší, spozoruje len pohyb. Zajac má veľké vypúlené oči, ktoré sa prispôsobujú šeru a tme. Zajac má oči umiestnené na bokoch a vidí ďaleko a dobre. Má aj pohyblivý krk.
Prečítajte si tiež: Vlastníctvo zbrane a psychologické testy
Správanie a spôsob života
Zajac poľný svoj život trávi ako samotár, ktorý je verný svojmu stanovišťu. Združuje sa len v čase párenia (honcovania). Aktívny je cez deň aj v noci a pokojové fázy trávi na voľnom poli v ležovisku - jamke, ktorú vyhrabal prednými nohami. V ležovisku sa tiež ukrýva v prípade nebezpečenstva.
Zajac žije samotársky a vo svojom teritóriu má vydupané chodníčky, po ktorých vychádza na pašu a zase sa z paše vracia. Cez deň leží stúlený vo svojom ležisku s ušami sklopenými na chrbát a s hlavou obrátenou proti smeru vetra. Takýchto ležísk má vo svojom rajóne viac a strieda ich podľa potreby. V zime rád zalíha v starej oráčine, kde sa neraz nechá zaviať snehom. Na pašu sa z úkrytu vyberá pred večerom a pasie sa celú noc.
Pri pasení sa pohybuje veľmi pomaly, hopká si a tichučko si mumle. Často panáčkuje a sleduje okolie. Pri vyrušení sa zachraňuje rýchlym behom - dokáže vyvinúť rýchlosť až 60 km za hodinu. Pri behu vie bleskovo zmeniť smer, kľučkuje a jeho odskoky bývajú až 7 m dlhé. V nebezpečenstve hlasito vreští.
Keď je nebezpečenstvo, varujú jeden druhého a to tak, že dupú zadnými dlhými nohami do zeme. Po vyrušení sa spolieha na rýchle nohy. Robí až sedemmetrové skoky.
Rozmnožovanie
Viac zajacov pokope možno vídať len cez hlavné obdobie párenia, ktorým je skorá jar. Hovoríme tomu, že zajace sa honcujú. Vtedy je na ne komický pohľad. Môžeme pozorovať ich naháňačky po poliach. Samce vyskakujú do výšky, prenasledujú ostatných a usporadúvajú priam boxerské súboje.
Prečítajte si tiež: Poľovnícky skúšobný poriadok
Pári sa 3 až 4 razy v roku - od februára do júla. Vtedy i cez deň naháňa jednu zajačicu aj viac zajacov. Samce zvyknú medzi sebou i bojovať tak, že stoja na zadných nohách a prednými labkami sa navzájom udierajú.
Oplodnená zajačica po 6 týždňoch vrhá na holom ležišku 2 až 4 už osrstené a vidiace zajačiky, ktoré dojčí raz denne asi 2 týždne. Do roka takto zajačica privedie na svet 8 až 10 mláďat, z ktorých sa jesene dožije sotva tretina. Malé zajačiky už po týždni berú aj zelenú pašu a po mesiaci dosahujú hmotnosť 1 kg. Pohlavne dospievajú vo veku 8 mesiacov.
Dlhšia doba gravidity u zajaca poľného má svoj význam - mláďatá zajaca sa rodia do plytkých jamiek na lúke, matky im nepripravujú hniezdo ako je tomu u králikov. Malé zajačiky sa rodia kompletne osrstené, majú otvorené oči a už chvíľku po pôrode sa dokážu hýbať a v prípade nebezpečenstva utiecť.
Samica môže mať až štyri vrhy do roka a z každého sa narodia dve až štyri mláďatá. Na svet prichádzajú osrstené a vidiace, priebežne od marca do novembra. Matka s mláďatami nespáva, ani ich nezahrieva. Niekedy ich po pôrode rozdelí po jednom do niekoľkých pelechov. Dojčiť ich prichádza jedenkrát za noc. Keď sa objaví nepriateľ, odskočí inýmsmerom, aby ho odlákala od mladých, podobne ako to robieva vtáčia matka pri svojom hniezde. Často sa tiež votrelcovi postaví na odpor.
Potrava
Potravou sú poľnohospodárske plodiny, trávy, buriny a letorasty kríkov a stromov. Rád ohlodáva i kôru stromkov. V zime vychádza na oziminy a repku olejnú. Živí sa predovšetkým trávou a bylinami, príležitostne korienkami, obilím, bobuľami a v zime kôrou stromov.
Prečítajte si tiež: Novinky v Trenčianskej IBO
Výskyt a ochrana
Zajac poľný obýva celú Európu okrem južnej časti Španielska (zajac africký), severnej časti Švédska, Fínska a severnej časti Ruska (zajac belák) a Malú Áziu. Na tomto rozsiahlom území vytvára veľký počet geografických rás, z ktorých u nás žije zajac poľný stredoeurópsky. Je rozšírený na celom našom území, najviac do nadmorskej výšky 400 m, ale vyskytuje sa až do výšky 1500 m.
Malé zajačiky sú častou korisťou hranostaja, jastraba, vrany i bociana, ako aj diviakov. Matka ich vie odvážne brániť. Na dospelého zajaca si trúfne aj líška, tchor i kuna, no zdravý zajac sa svojím rýchlym behom pred nimi zachráni. Veľa zajacov, zvlášť mladých, uhynie pri dlhotrvajúcich dažďoch, za silných mrazov a pri vysokom snehu.
Poľovníctvo
Lov zajaca poľného na Slovensku je od 1. novembra do 15. januára, lov sokoliarskymi dravcami je od 1. septembra do 31. decembra.
Zajac má veľký hospodársky význam, a to nielen produkciou diviny (v priaznivom roku viac ako 200 000 kusov, čo je viac ako 750 ton diviny), ale aj produkciou živej zveri na zazverňovanie.
Zajačia zver má charakteristický tvar tela. Zajac má dlhé ušnice a končatiny, pričom panvové končatiny fungujú ako pružné perá. Celkové sfarbenie srsti je žlto sivé s čiernou, na bokoch prechádza do hrdzava a na bruchu je biele. Srsť na stehnách a na chrbte nad chvostom je v zime sivá. Chvost je na vrchnej strane čierny, podobne aj hroty ušníc. Srsť si vymieňa na jar a na jeseň.
Zajačie mäso sa považuje za pochúťku. Chrbty a stehná sú vhodné na pečenie v panvici alebo v rúre.
Rozdiely medzi zajacom a králikom
Zajac poľný sa najviac podobá králikovi divému. Je však väčší a robustnejší. Má dlhšie uši a zadné nohy, ktorým vďačí za schopnosť bleskurýchleho kľučkovania na úteku pred nepriateľom. Postranne uložené oči mu umožňujú súčasne vidieť na obidve strany, ale aj dopredu a dozadu. Môže pozorovať všetko, čo sa okolo neho deje.
Aj keď sú si králiky a zajace na prvý pohľad veľmi podobné, pri bližšom skúmaní si isto všimnete niekoľko odlišností. Nejde však len o rozdiely v stavbe tela, ale čo je dôležitejšie, aj vo vývoji mláďat a v spôsobe života.
Hlavné rozdiely medzi zajacom a králikom:
- Králik je menšieho zrastu a tiež má kratšie zadné nohy. Jeho váha dosahuje okolo 2 kg. Jeho srsť je sivo hnedého zafarbenia, na rozdiel od zajaca poľného má menšie ušnice, ktoré sú bez čiernych špičiek a tiež má zospodu biely chvost.
- Naopak, samec zajaca poľného dosahuje hmotnosť 3 - 6 kg a samica 3 - 5 kg. Okrem veľkosti sa od králika divého odlišuje aj dlhými ušnicami s čiernymi špičkami a čiernou vrchnou stranou chvosta.
- Králiky sú väčšinu dňa ukryté v podzemných norách a zvyknú vychádzať až na sklonku dňa. Žijú vo veľkých kolóniách v mäkkých pôdach.
- Zajac poľný svoj život trávi ako samotár, ktorý je verný svojmu stanovišťu. Združuje sa len v čase párenia (honcovania). Aktívny je cez deň aj v noci a pokojové fázy trávi na voľnom poli v ležovisku - jamke, ktorú vyhrabal prednými nohami. V ležovisku sa tiež ukrýva v prípade nebezpečenstva.
- Malé králičky sú po narodení úplne odkázané na starostlivosť matky. Nevidia, majú telo bez srsti a kvôli teplu im matky pripravujú nory pod zemou vystlané suchou trávou a vlastnou srsťou.
- Dlhšia doba gravidity u zajaca poľného má svoj význam - mláďatá zajaca sa rodia do plytkých jamiek na lúke, matky im nepripravujú hniezdo ako je tomu u králikov. Malé zajačiky sa rodia kompletne osrstené, majú otvorené oči a už chvíľku po pôrode sa dokážu hýbať a v prípade nebezpečenstva utiecť.
- Telo zajaca je atletickejšie, má dlhšie zadné nohy preto je aj skvelým bežcom. Krk je dlhý štíhly. Tvar tela králika je zavalitejšie, nohy sú kratšie, menej cvičené, ale vybavené silnými pazúrmi. Krk je krátky.
- Králiky majú pokojnú, poslušnú povahu. Ľahko sa krotia a rýchlo sa prispôsobujú novým životným podmienkam. Pri úteku priemerná rýchlosť 20 km za hodinu. Zajace sú mimoriadne plaché. Sú vždy na stráži. Pri najmenšom rušivom hluku okamžite utekajú. Ich rýchlosť dosahuje 70 - 80 km za hodinu.