Prípady, keď poľovník zastrelí psa, nie sú na Slovensku ojedinelé. Tieto udalosti často vyvolávajú búrlivé reakcie verejnosti a otvárajú otázky o právomociach poľovníkov, zodpovednosti majiteľov psov a etike poľovníctva.
Prípad zo Zborova: Smrť československého vlčiaka Kazana
Jaroslav Sabol zo Zborova prišiel o 5-ročného československého vlčiaka Kazana kvôli nezodpovednému poľovníkovi. Keď čistokrvného československého vlčiaka Kazana rozstrieľaného brokovnicou doviezol v zakrvavenej bunde k veterinárovi, už sa mu nedalo pomôcť. Strelec z miesta činu ušiel, neskôr sa priznal.
Pýtam sa, či by súhlasil s rozhovorom. O dva dni zvoním pri dverách domu Jaroslava Sabola v Zborove, desať kilometrov od Bardejova. Nakoniec súhlasí. Pozýva ma do malej obývačky na poschodí, mladí manželia bývajú v dvojgeneračnom dome s rodičmi. Na gauči sa hrajú dve malé deti, dievča a chlapec. Donedávna ich všetkých strážil čistokrvný československý vlčiak Kazan.
Výpoveď majiteľa psa
Koľko rokov mal váš pes? Päť a pol roka. Kúpil som ho ako šteniatko od chovateľa z Trebišova. Stalo sa to v utorok 27. októbra popoludní o pol štvrtej. Išiel som s ním na prechádzku, chcel som to spojiť so zbieraním húb, viem, že tam rastú. Vyšli sme hore pod les, smerom na obec Stebník. Spočiatku som ho mal na vodítku.
Potom som mu dal košík a pustil. Na krku mal aj elektrický obojok. Ja som bol v lesíku medzi stromami, išiel som po jeho okraji. Kazan zrazu vybehol z lesa na lúku. Nebol odo mňa ďaleko, mohlo to byť tak 15 metrov. V tom zaznel výstrel. Kazan spadol a začal kričať.
Prečítajte si tiež: Streľba v okolí Malaciek
Veľmi som sa zľakol, po tej rane som skoro vyskočil meter do výšky. Náhle som si uvedomil, že je zle. Kazana nakoniec uspal veterinár. Poranenia boli vážne, pomôcť sa mu už nedalo.
Začal som kričať. Aby sa mi strelec ukázal. Aby vyšiel von z lesa. Mal som obrovský strach vyjsť z toho lesa von. Videl som, že Kazan ešte žije, leží a skučí, dúfal som, že sa mu ešte dá pomôcť. Bol som v šoku, nevedel som, či mám z toho lesa ku Kazanovi vyjsť, alebo nie. Bál som sa, že môže vystreliť aj po mne. Určite viac ako pol hodinu.
Zavolal som svokrovi do Zborova, ktorý má väčšie auto, aby pre mňa hneď prišiel. Aby sme Kazana čím skôr odviezli k veterinárovi. Zavolal som aj na políciu, čo sa stalo. O niekoľko minút mi volal svokor, že cestou ku mne stretol poľovníka. Išiel opačným smerom, dole do Zborova. Zastavil ho a povedal mu, že mi tam hore niekto zastrelil psa. Poznal ho. Ten poľovník sa mu priznal, že to bol on, kto strieľal.
Bolo dosť mokro, svokor nevedel vyjsť k nám hore. Po svokrovom telefonáte som sa prestal báť a vybehol som z lesa k nemu. Stále ležal na zemi, skuvíňal a krvácal. Dve nohy mal zlomené, všade boli rany a krv. Muselo ho to veľmi bolieť, aj keď mal košík, chvátal a zaháňal sa po mne zubami. Bol ťažký a stále krvácal. Po pár desiatkach metrov som ho musel položiť a oddýchnuť si. Svokor sa medzitým ku mne vybral pešo. Áno. Vzápätí prišli na tom džípe s chlapíkom policajti, aj ten poľovník čo strieľal. Volá sa Anton Biško, je zo Zborova. Bol veľmi nazlostený, ale policajtom som len povedal, aby si toho poľovníka zapísali. Bol v zlom stave.
V Bardejove ho veterinár ošetril, urobil mu röntgen. Zhodnotil stav a povedal, že poranenia sú veľmi vážne. Že stratil veľa krvi a už sa mu nedá pomôcť.
Prečítajte si tiež: Čachtice: Smrť mladej ženy
Čo urobili policajti? Vypovedať som bol ešte v ten večer. So svokrom sme išli v ten deň aj za ním. Býva o dve ulice ďalej. Chcel som sa ho opýtať, ako si to predstavuje, že iba tak zastrelí na prechádzke psa s košíkom a obojkom, ktorý je pár metrov od majiteľa. Najprv sa vyhováral, že si myslel, že je to vlk. To by ale bolo pytliactvo, vlk sa v tom čase loviť nemohol. Potom ešte mal snahu to urovnať, ale jeho podmienka bola, aby ho vôbec neriešili policajti. Takže to budeme riešiť súdne. Nabudúce môže trafiť niekoho iného, nemalo by mu to prejsť len tak. Navyše som ho v tom lese vyzýval a kričal, doslova som vrieskal. Pochybujem, žeby to nepočul.
Výpoveď poľovníka
Anton Biško býva iba niekoľko desiatok metrov vzdušnou čiarou od domu Jaroslava Sabola, ktorému pred mesiacom zastrelil psa. Prvýkrát ho doma nenájdem, zastavím sa u neho o deň neskôr. Ani dnes nemám šťastie. Cez okno pri schodoch vidím iba hlaveň vnútri opretej brokovnice, ktorá zabila Kazana. Keď sa otočím k odchodu vo dvore, zastaví modrá fabia. „Áno, prečo?“ odpovie poľovník. Predstavím sa a vysvetlím mu to. Diskusia je krátka a nepríjemná.
O tri minúty už sedím v aute a vytáčam miestny poľovnícky zväz. „Lebo bol voľne pustený. Behal po našom poľovnom revíri. Vypovedal som na polícii. Choďte sa opýtať policajtov. Nepýtajte sa ma na somariny. Nemám sa s vami o čom baviť. Ja mám celoročné povolenie na odstrel túlavých psov. Bolo pol štvrtej poobede, pes vybehol na lúku. Keď má majiteľ peniaze na takého psa, mohol si ho aj nejako viditeľne označiť. Ešte nech povie, že mal aj červenú zástavku nad hlavou. Moji kamaráti tu v obci strieľajú psov bežne. Teraz jeden zastrelil šesť neoznačených psov. A ako to mám rozoznať? Kazan. Mal košík, obojok, bol tam jeho majiteľ. Život mu už nikto nevráti.
Zastrelili ste ho preto, že plašil zver? Majiteľa som nevidel. Videl som, ako z lesa vybehli srny. Povedal som mu, že ma to vôbec neteší. Ja som nič neporušil. Pes bol v cudzom revíri. Čo má čo so psom behať po našom revíri, keď je poľovnícka sezóna? Úplne vážne. Minimálne je to jeho priestupok. Keď chce, nech ma dá na súd.
Reakcia poľovníckej komory
Predseda Okresnej poľovníckej komory Slovenského poľovníckeho zväzu Ján Viskup práve telefonuje. Ich bardejovská kancelária je malá. „Aha, už viem, tak do toho sa treba prudko pustiť. Určite nepostupoval v súlade so zákonom,“ vysvetľuje majiteľovi Viskup, keď sa dozvie meno nešťastného strelca. Ešte nevieme, ako to budeme riešiť. To závisí od záverov polície. V rámci našej poľovníckej komory ide o taký malý súd - riadne disciplinárne konanie. Ak sa poľovníkovi dokáže previnenie, môže dostať upozornenie, pokutu až do výšky 1000 eur alebo aj zákaz činnosti.
Prečítajte si tiež: Nešťastné prípady s cyklistami a poľovníkmi
Stretli ste sa už s tým, že by poľovník zastrelil psa s košíkom a obojkom tak blízko od majiteľa? Zákon, písané aj nepísané pravidlá to určujú úplne jasne. Pokiaľ je pri psovi jeho majiteľ a pokiaľ je pes pod vplyvom človeka, poľovník tam nemá čo robiť. Strieľať, samozrejme, v takom prípade vôbec nesmie.
Iné by bolo, ak by išlo o túlavých alebo voľne vypustených psov, ktoré poľujú na zver. Ak by pes preukázateľne poľoval na zver, vtedy poľovník zbraň použiť môže. To by ale muselo byť viditeľné a jednoznačné.
Prečo podľa vás na toho psa strieľal? Poľovník musí presne vedieť, na čo strieľa. Tam žiadna výhovorka neplatí a neexistuje. Ak strieľal na vlka, musel mať na neho povolenie. Ak ho nemal, nemal čo loviť. Poľovný systém má svoje pravidlá vybudované za dlhé roky. Tento prípad tak, ako mi ho popisujte a ak sa to preukáže, je úplná hanba poľovníctva. Ten pán je navyše aj lesník.
Názory ochranárov a právne aspekty
Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK pozná stovky takýchto prípadov. Desiatky majiteľov zastrelených psov aj poľovníkov. Zborovský prípad ho vôbec neprekvapuje. Oveľa viac ho šokuje neochota poškodených ľudí veci ohlasovať a doťahovať do konca.
Roky podobné prípady monitorujete. Možno vás to prekvapí, ale u nás na východe ide, bohužiaľ, o úplne bežnú vec. Nie je to prvý, piaty, ani sto dvadsiaty prípad zastreleného psa alebo poškodeného majiteľa. Roky takéto prípady zbierame. A nielen psov.
Pred zmenou zákona uvádzali štatistiky, že na Slovensku sa ročne zastrelí viac ako 20-tisíc psov. To znamená stovky psov denne. Málo kto to vie, ale toto bol bežný poľovnícky šport. Zákon bol predtým veľmi benevolentný. Dovoľoval voľne strieľať psov a mačky, ak boli 200 metrov od posledného domu v obci. Následne sa to sprísnilo, dnes je na tieto zvieratá strieľať zakázané.
Poľovníci si jednoducho radi vystrelia. Strieľajú na straky, vrany, krkavcov. Tak si vystrelia aj na psa alebo mačku. Chcú si vystreliť. Je to skôr psychologický problém. Samozrejme, sú aj normálni poľovníci. Ich problém je, že sa od takýchto agresorov očistiť zatiaľ nedokážu.
Je potrebné si uvedomiť, že sú to ľudia, ktorí po svete behajú so zbraňou. A nie sú žiadna štátna inštitúcia, ale záujmová organizácia - robia to ako svoje hobby. Podobne ako šachisti alebo rybári.
Slovenská legislatíva zaručuje slobodný pohyb osôb po krajine, platí to aj o lesoch. Komplikovanejšie to už je s pravidlami pre psy, tie sú v rôznych zákonoch definované protichodne.
Zákon o ochrane prírody stanovuje, čo je dovolené robiť v jednotlivých stupňoch ochrany. Na miesta mimo značeného turistického a náučného chodníka sa nesmie vstupovať v treťom a vyššom stupni ochrany. Zákon o ochrane prírody a krajiny zakazuje voľne púšťať psa od štvrtého stupňa ochrany. Návštevný poriadok umožňuje na území TANAP-u turistiku so psom iba po niektorých chodníkoch v nižších polohách. Ak ide tento chodník cez štvrtý alebo piaty stupeň ochrany, musí byť pes na vôdzke.
Lesný zákon vo všeobecnosti zakazuje voľne púšťať psov na lesných pozemkoch. Podľa zákona o poľovníctve je zakázaný v poľovnom revíri voľný pohyb psa vo vzdialenosti väčšej ako 50 metrov od osoby, ktorá ho vedie.
Podľa súčasného znenia zákona je člen poľovníckej stráže oprávnený usmrtiť v poľovnom revíri voľne sa pohybujúceho psa vo vzdialenosti väčšej ako 200 metrov od najbližšej pozemnej stavby.
Ďalšie prípady
Zastrelenie psa pod Tatrami
Žena s deväťročnou dcérou boli na prechádzke v lese neďaleko podtatranskej obce Mlynica aj s dvomi psami. Nešlo o neznámych ľudí, rodina a poľovník sa poznali už dlhšie. Poľovník hovorí, že psy boli agresívne. Rodina to odmieta.
S rodinou hovoril aj Denník N. Rozpráva, že pred streľbou k jeho žene s dcérou dobehla sučka Petra Lišku, ktorá sa najskôr začala hrať s ich psami. Rodina odmieta, že by ich zastrelený pes bol agresívny. Liška podľa nich strieľal asi z 30 metrov. Po udalosti žena zavolala na miesto políciu, ktorej šiel Liška naproti, keďže cesta, ktorá vedie na miesto, je uzatvorená rampami.
Peter Liška hovorí, že ho táto situácia mrzí, ľutuje hlavne deväťročné dievčatko, ktorému ponúkol zaobstaranie šteniatka. „Ak by majiteľka psov dodržiavala aspoň základné zákonné pravidlá vodenia psov do lesov národného parku, tak takáto nepríjemná situácia nenastane,“ odkazuje.
Vyšetrovateľ odboru odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality začal trestné stíhanie pre prečin usmrtenia spoločenského zvieraťa bez primeraného dôvodu. V Trestnom zákone tento paragraf pribudol pred niečo vyše rokom. Pod spoločenským zvieraťom sa tu rozumie pes, mačka alebo fretka.
Strieľať sa malo práve na takomto mieste vyhradenom na jazdu na bicykli s názvom Mlynica spojka - asi 20 metrov od miesta, kde sa spája s cykloturistickou trasou. Je to zároveň asi 50 metrov od chatiek na parcele, ktorej je Peter Liška vlastníkom.
V poľovnom revíri TANAP-u minulý rok podľa Spitzkopfa usmrtili 16 voľne sa pohybujúcich psov. Spitzkopf hovorí, že psy boli preukázateľne zodpovedné za jedno percento nájdenej uhynutej zveri. V minulom roku to bolo 127 kusov, v roku 2021 až 262.
Prípad zo Zlatých Moraviec: Zastrelenie sučky Asty
V júli to bude osem rokov, odkedy poľovník Ján Jonis na poli pri Zlatých Moravciach zastrelil cudzieho psa. Podobné spory medzi poľovníkmi a majiteľmi psov sú časté.
Poľovník mal vystreliť na psíka z brokovnice iba pár metrov od rodinných domov. Asta zomierala niekoľko hodín v bolestiach. Pred 7 rokmi bola Asta na prechádzke so strýkom majiteľov. Sučka bola pustená navoľno a kúsok odbehla. Všimol si ju poľovník a do zvieraťa strelil z brokovnice.
Poľovník bol obvinený z prečinu týrania zvierat a skončil pred súdom. Pojednávania sa ťahali zhruba dva roky.
Poľovník sa obhajoval na súde, že odvracal nebezpečenstvo, ako člen poľovnej stráže čo sa však súdom nepreukázalo. Sudkyňa napokon dôchodcu uznala za vinného. Musí zaplatiť peňažný trest 500 eur a prepadne mu aj brokovnica. Rozsudok však ešte nie je právoplatný.
Na súde Jonis namietal, že prvostupňový súd hodnotil dôkazy len formálne, čo je typické pre inkvizičný proces. Odvolací súd napokon rozhodol, že prvostupoňový súd dôkazy nevyhodnotil dôsledne.
Ďalej súd upriamil pozornosť na povinnosť majiteľa označiť psa obojkom vo výraznej farbe, odlišnej od farby srsti. Či a aký obojok pes mal, podľa súdu nebolo pri vyšetrovaní jasne preukázané.
Zastrelenie psa Leryho v Brezne
Policajný psovod Dušan (37) z Brezna sa vybral na prechádzku do lesa za domom, kde bývajú aj s malými dcérkami (4, 8) a dvomi nemeckými ovčiakmi. Jedným bol aj jeho služobný trojročný pes Lery. Keď prišli na čistinku, kam predtým pravidelne chodievali, pustil oboch z vôdzok. O chvíľu sa ozval výstrel! Lery spadol ako podťatý. Bol namieste mŕtvy.
Poľovník Dušanovi povedal, že ho zastrelil, lebo naháňal divú zver. To však podľa Dušana nebola pravda. Lery bol na mieste a iba hrabal, lebo hľadal drevo, ktoré som mu hodil ako aport. Dievčatá veľmi plakali. Majú z toho doteraz traumu a šok. Lery s nami žil doma.
Podľa litery zákona o poľovníctve je možné usmrtiť v poľovnom revíre voľne sa pohybujúceho psa vo vzdialenosti väčšej ako 200 metrov od najbližšej pozemnej stavby, to sa však podľa tohto zákona nevzťahuje na poľovníckeho psa či psa, ktorý má obojok a to sa automaticky vzťahuje aj na služobného psa. Lery mal navyše obojok s nápisom Polícia.
Prípadom sa zaoberala aj Slovenská poľovnícka komora, ktorá vo vyjadrení okrem iného uvádza: „Pri tomto skutku poľovník neposúdil situáciu v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi, poľovníckym poriadkom ani etickým kódexom poľovníka,“ uviedli.
Ďalšie prípady v skratke
- Turiec: Pri manipulácii so zbraňou vystrelil poľovník, náboj zasiahol prechádzajúce auto a zranil matku.
- Zacharovce: Poľovník zastrelil psa Duffyho, ktorý sa rozbehol za ním, ale potom sa vracal k majiteľke.
- Beckov: Muž stratil psa z dohľadu na chvíľu, po výstreloch našiel psa mŕtveho.
- Stará Bašta: Neznámy strelec zastrelil štyri kone, z toho dve žrebné, strely smerovali do intravilánu obce.
- Nemecký ovčiak Lilica: Poľovník zastrelil sučku, ktorá pomáhala pri návrate rysov do voľnej prírody.
Štatistiky
Pred zmenou zákona uvádzali štatistiky, že na Slovensku sa ročne zastrelí viac ako 20-tisíc psov. To znamená stovky psov denne.
V poľovnom revíri TANAP-u minulý rok podľa Spitzkopfa usmrtili 16 voľne sa pohybujúcich psov. Spitzkopf hovorí, že psy boli preukázateľne zodpovedné za jedno percento nájdenej uhynutej zveri. V minulom roku to bolo 127 kusov, v roku 2021 až 262.