Slovenský kopov je jediné národné poľovné plemeno Slovenska a patrí medzi najznámejšie duriče v strednej Európe. Toto plemeno sa historicky využívalo na lov diviačej zveri, a to vďaka svojej odvahe, vytrvalosti a vynikajúcemu čuchu.
Pôvod a História
Slovenský názov je odvodený z maďarského slova ,,kopó”, ktorý sa nedá etymologicky jednoznačne vyložiť. Nie je ani jasné, ako kopov prišiel na Slovensko. Predpokladá sa, že z kríženia so psami, ktoré už u nás boli udomácnené. A tak vzniklo napokon vlastné domáce plemeno duričov.
Aby sa však udržalo čo najčistejšie, bolo už v roku 1770 zakázané krížiť slovenských duričov s duričmi z iných krajín. Ešte počas druhej svetovej vojny, keď sa Slovensko na istý čas stalo ,,samostatným” štátom pod nemeckým dozorom založili prvú plemennú knihu a vypracovali prvý štandard. Uznávaný kynológ H. Koloman Slimák sa zaslúžil o čistý chov kopova a v roku 1936 usporiadali v Banskej Bystrici, prvú chovateľskú prehliadku, na ktorej volili psov vhodných na chov. a v roku 1936 usporiadali v Banskej Bystrici, prvú chovateľskú prehliadku, na ktorej volili psov vhodných na chov. 10 rokov neskôr v roku 1946, sa uskutočnila druhá prehliadka, ktorá mala poskytnúť prehľad, čo z chovu zvierat ešte ostalo.
Pri tejto príležitosti bol založený Klub chovateľov duričov, ktorý si vytýčil cieľ podporovať a konsolidovať výzor a poľovné vlastnosti kopova. V roku 1963 FCI uznala slovenského kopova ako duriča.
Slovenský kopov sa na území Slovenska choval niekoľko storočí, aj keď nie úplne v dnešnej podobe. Z jeho stavby tela a osrstenia vyplýva, že patrí do skupiny prastarých historických plemien psov, ktoré žili na našom území. Vývoj tohto plemena prebiehal v našich podmienkach a musel prejsť dostatočne dlhý čas, aby sa práve takto vyformoval.
Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce vek psa
Vznikajúce plemeno udržiavali najmä poľovníci, ktorí potrebovali spoľahlivého, nebojácneho a odvážneho psa pre poľovanie na zver, žijúcu na našom území. Výberom sa niektoré jeho povahové a exteriérové vlastnosti zachovávali, iné, nevhodné sa z chovu vyraďovali. Tento proces prebiehal postupne, prirodzene a nenásilne. Základom dnešnej podoby slovenského kopova sa teda stal výber. V tom je jeho podstatný rozdiel oproti mnohým iným plemenám, ktoré vznikali ako cieľavedomé kríženie dvoch alebo viacerých rozdielnych plemien.
Prvé písomné zmienky o kopovoch sú zo 17. - 18. storočia a zakazuje sa v nich jeho kríženie s inými psami. Pod vedením slovenského kynológa Kolomana Slimáka sa v roku 1936 v Banskej Bystrici uskutočnil zvod kopovov, v ktorom sa vybrali vhodné jedince pre ďalší kontrolovaný chov a určili chovný plán. Prvé zápisy kopovov do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov začalo od roku 1940, kedy bola založená Slovenská plemenná kniha psov.
Vzhľad
Menší stredný durič, trochu sa podobajúci na dobermana. Hlava voči telu úmerná, lebečná dutina a ňucháčová partia približne rovnako dlhé. Slovenský kopov má oválne, tmavé oči. Uši zavesené nad rovinou očí, stredne dlhé, na koncoch zaokrúhlené. Krk kratší, svalnatý, bez voľnej kože. Telo so stredne hlbokým a dlhým hrudníkom, s rovným, stredne dlhým chrbtom, kratšími svalnatými bedrami, kratším zadkom a s mierne vtiahnutým bruchom. Nohy primerane dlhé a svalnaté. Chvost nasadený pod rovinou chrbta siaha po priehlavkový kĺb, pri pokoji spustený, pri vzrušení šabľovite vztýčený hore. Srsť dlhá 2-5 cm, primerane hrubá, priliehavá, hustá. Farba čierna s pálením.
Slovenský kopov má výšku súk v kohútiku 40-45 cm a psov 45-50 cm. Celkovo je Slovenský kopov pekný, vyvážený pes s výraznými farbami a srsťou.
Sfarbením aj stavbou tela môže kopov pripomínať dobermana, ale je viditeľne menší a robustnejší. Srsť je skôr krátka a hrubá, pevne prilieha k telu a psa tak dobre chráni pred nepriaznivými vnútornými vplyvmi. Plemeno má silnú kostru, celkovo je podsadité a veľmi húževnaté. Slovenského kopova radíme medzi menšie až stredné plemená, v dospelosti pes dosahuje výšku v kohútiku okolo päťdesiat cm, sučky sú celkovo drobnejšie. Váha psa sa pohybuje od pätnásť do dvadsať kilo, u sučky je to trinásť až osemnásť.
Prečítajte si tiež: Všetko o Francúzskom Bielom a Oranžovom Duričovi
Charakteristika a Povaha
Vytrvalý a ostrý poľovný pes s vynikajúcim orientačným zmyslom a schopnosťou hlasného sledovania stopy. Veľmi temperamentný, sebavedomý a odvážny. Slovenský kopov je plemeno, ktoré je známe svojou inteligenciou, vytrvalosťou a neohrozeným duchom. Tento pes má v sebe vlohy na lov divočákov a dokáže sa vynikajúco orientovať v teréne.
Slovenský kopov je nezávislý pes, ktorý má radi svoju slobodu a necháva si radi svoj priestor. Preto je dôležité, aby sa mu dostávalo dostatok pozornosti, aby sa necítil izolovaný a aby sa mu dostávalo primeraného množstva pohybu.
Slovenský kopov má v sebe vlohy na ochranu svojho teritória a svojich majiteľov. Je to pes, ktorý sa dokáže postaviť proti neznámym osobám a chrániť svoj domov. Jeho ochranný inštinkt sa však musí správne kontrolovať a trénovať, aby sa predišlo agresívnemu správaniu voči nevinným ľuďom. Slovenský kopov je pomerne inteligentný pes, ktorý dokáže rýchlo pochopiť nové veci. Slovenský kopov je pomerne hlasný pes, ktorý má radi svoj hlas. Jeho hlasitosť sa využíva pri sledovaní teplej stopy a pri varovaní pred nebezpečenstvom.
Kopov je vysoko inteligentný pes, ktorý rozhodne nebude poslúchať každého. S výcvikom je potrebné začať čo najskôr. Ako majitelia musíte k výchove pristupovať trpezlivo a láskavo, zároveň ale byť dôsledný a nikdy psovi neustupovať, inak sa veľmi často stáva, že sa pomaly ale iste stane nezvladateľným. Nebojte sa nechať si radiť a pýtať sa niekoho, kto má s podobnými psami skúsenosti, u kopova je nesmierne dôležité nič nezanedbať a ozaj svedomito ho viesť k poslušnosti.
Vzťah k Deťom a Zvieratám
Slovenský kopov je lovecké plemeno, ktoré bolo vyšľachtené a dodnes je hojne využívané pre lov diviakov a líšiek, aj menších zvierat, napríklad zajacov a kún. Lásku k zvieratám tak pochopitelne nemá v povahe. Ak vyrastá šteňa od útleho veku v jednej domácnosti s ďalšími domácími zvieratami, je veľká šanca, že si na ich prítomnosť zvykne a nebude si ich všímať, aj tak by ste ho ale nikdy nemali nechávať společne bez dozoru, u tohto psa bohužiaľ nikdy neviete, kedy sa v ňom prebudí lovecký inštinkt. Podobné je to v prípade kopova aj s deťmi. Plemeno sa hodí skôr k väčším deťom, ktoré sú , ak im vysvetlíte, ako sa k psovi majú správať, schopné toto rešpektovať a príliš ho zbytočne nedráždiť.
Prečítajte si tiež: Vlastnosti slovenského kopova
Výcvik
Zvládnutie jeho ohnivého temperamentu vyžaduje dôsledný výcvik a pevnú ruku. Výcvik slovenského kopova môže byť náročný, pretože je to plemeno, ktoré je známe svojou tvrdohlavosťou a nezávislosťou. Je dôležité, aby bol výcvik postavený na pozitívnej motivácii a trpezlivosti.
Treba si uvedomiť, že slovenský kopov nie je pes, ktorý sa dá ľahko ovládať na vodítku. Slovenský kopov je zároveň aj pes, ktorý je veľmi citlivý na svoje okolie. Preto je dôležité, aby bol vedený na vodítku a aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Slovenský kopov je zároveň aj pes, ktorý má vynikajúce zmysly pre stopovanie a páchanie. Preto je dôležité, aby bol trénovaný na sledovanie stopy a aby bol schopný ju sledovať aj na väčšie vzdialenosti.
Starostlivosť
Slovenský kopov je v podstate zdravé plemeno. Len zriedka trpí na choroby. Medzi najčastejšie s ktorými sa môžeme stretnúť je dysplázia bedrových kĺbov a dysplázia lakťových kĺbov. V prípade, že sa objavia nejaké zdravotné problémy, je dôležité vyhľadať veterinárnu starostlivosť. Okrem toho, je dôležité pravidelne kontrolovať zuby a uši psa. Zuby by mali byť čistené minimálne raz týždenne a uši by mali byť čistené raz za mesiac.
Slovenský kopov potrebuje vyváženú stravu, ktorá mu poskytne všetky potrebné živiny. Výber krmiva by mal byť založený na veku, váhe a aktivite psa. Okrem toho, je dôležité zabezpečiť dostatočný prístup k čistej vode.
Slovenský kopov je výkonný poľovný pes a potrebuje dostatok pohybu a aktivít. Dlhé prechádzky, beh a hranie s loptou sú ideálnym spôsobom ako udržať psa v dobrej kondícii. Pri cvičení je dôležité venovať pozornosť aj správnemu trénovaniu. Celkovo je Slovenský kopov nenáročné plemeno, ktoré nevyžaduje zvláštnu starostlivosť.
Slovenský kopov je krátkosrsté plemeno, takže nevyžaduje zvláštnu starostlivosť, nepĺzne výraznejšie než iné psy, starostlivosť o jeho telo je tak celkom nenáročná. V prípade, že pes žije celoročne vonku, čo je vďaka typu hustej srsti s podsadou možné, môže začať byť viac cítiť, preto bude najskôr čas od času potrebné psa vykúpať. Plemeno je pomerne mladé, na našom území má za sebou zatiaľ niekoľko desiatok generácií, línie bývajú väčšinou bezproblémové, pre plemeno nie sú typické žiadne choroby ani dedičné genetické vady.
Je potrebné ale myslieť na to, že lovecké psy sú pri výcviku a práci viac vystavený riziku nákazy chorobami či parazitmi od divokých zvierat, s ktorými prichádzajú pri naháňačkách často do bezprostredného kontaktu. Je preto nesmierne dôležité pravidelne kontrolovať srsť a všímať si, či v nej nie sú napríklad kliešte, alebo blchy či vši. Veľmi nebezpečné sú tiež choroby divokých prasiat (napr. Aujeszkyho choroba) prenášané krvou zvieraťa.
Slovenský Kopov v Rodine
Slovenský kopov je plemeno, ktoré sa dobre hodí do rodinného prostredia. Je to verný a oddaný pes, ktorý sa dobre zvláda s deťmi a ostatnými domácimi zvieratami. Vzhľadom k jeho pôvodu ako poľovného psa, môže byť kopov občas trochu ochranársky voči svojej rodine. To však neznamená, že je agresívny alebo nebezpečný. Pretože je to plemeno, ktoré má radi fyzickú aktivitu, môže byť dobrým spoločníkom pre rodiny, ktoré majú radi výlety a turistiku. Vzhľadom k jeho veľkosti a energii, môže byť kopov vhodnejší pre rodiny s väčším domovom alebo s prístupom k záhrade.
Zaujímavosti
Slovenský kopov je národné plemeno Slovenska a je uznávaný ako jedno z najvýznamnejších plemien duričov. Slovenský kopov má aj svoj štandard plemena, ktorý popisuje vzhľad, temperament a správanie plemena. Existuje aj Slovenský kopov klub, ktorý združuje chovateľov slovenských kopovov a propaguje plemeno. Na Wikipédii sa Slovenský kopov opisuje ako veľmi múdre a výkonné plemeno duriča.
Skúšky Poľovnej Upotrebiteľnosti
Zákon o poľovníctve a predpisy vydané na jeho realizáciu kladú užívateľom poľovných revírov používať pri výkone práva poľovníctva poľovne upotrebiteľných psov. Poľovná upotrebiteľnosť sa preukazuje účasťou na skúškach poľovnej upotrebiteľnosti psov.
Ak chovateľské kluby uznajú za potrebné, môžu vypísať špeciálne skúšky chovnej spôsobilosti, ktorými však nezíska pes poľovnú upotrebiteľnosť, alebo môžu niektoré zo skúšok určiť ako povinné pre zaradenie jedincov do chovu a tak prispieť k zachovaniu genetickej výbavy prenášania pracovných vlastností. Najvyšší stupeň výcviku sa zisťuje na vrcholových podujatiach - memoriáloch.
Skúšky vlôh sú potrebné z chovateľského hľadiska, keďže pes na nich najlepšie ukáže vrodené vlastnosti, ktoré nie sú ešte veľmi ovplyvnené výcvikom. Vhodné sú aj z hľadiska kontroly dedičnosti. Je preto žiaduce, aby sa na nich zúčastňovalo čo najviac jedincov.
Jesenné skúšky sú skúškami, ktorých absolvovanie kvalifikuje psa ako poľovne upotrebiteľného pre hľadanie, dohľadávanie a prinášanie malej zveri. Absolvovaním lesných skúšok získava pes poľovnú upotrebiteľnosť pre dohľadávanie srnčej zveri. Farbiarske skúšky sa usporadúvajú v poľných poľovných revíroch, kde pre nedostatok lesného porastu nie je možné usporiadať lesné skúšky, ale so zreteľom na výskyt a lov srnčej zveri v týchto revíroch vzniká potreba, aby psy preukázali poľovnú upotrebiteľnosť pre lov a dohľadávanie srnčej zveri.
Na všestranných skúškach sa musí preukázať vyšší stupeň použiteľnosti psa v poľovníckej praxi. Stavače tu dokazujú, že sú skupinou plemien psov použiteľnou pre všestrannú prácu na povrchu. Absolvovaním všestranných skúšok získavajú stavače poľovnú upotrebiteľnosť na dohľadávanie malej pernatej a srstnatej zveri a srnčej zveri. Podmienkou pre účasť na všestranných skúškach je úspešné absolvovanie JSS alebo LSS. Vodič, ktorého pes úspešne absolvoval VSS môže požiadať o zápis do Knihy všestranných psov (U).
Slovenské Národné Plemená Psov
Na Slovensku má šľachtenie psov bohatú tradíciu. Na naše slovenské národné plemená psov môžeme byť naozaj hrdí. Ako dobre ich poznáte a aké sú ich prednosti? V minulosti sa využívali najmä pri love a chove oviec, dnes sú okrem tých poľovných, využívané aj ináč, najmä ako strážne či spoločenské psy. Tento článok je venovaný najmä tým, čo naše národné plemená nepoznajú a teda je najvyšší čas to napraviť. nahliadnite teda do našej fotogalérie, kde sa vďaka fotostory dozviete, čo ste možno do teraz nevedeli.
| Plemeno | Využitie | Charakteristika |
|---|---|---|
| Slovenský čuvač | Stráženie stád oviec | Veľký, silný horský pes, verný pomocník horalov |
| Slovenský kopov | Lov diviakov | Vytrvalý, smelý pes, vynikajúci stopár |
| Slovenský hrubosrstý stavač | Všestranný poľovný pes | Vrodené vlohy pre prácu v poli, v lese i vo vode |
| Československý vlčiak | Stráženie hraníc (pôvodne) | Huževnatý, vytrvalý, kombinácia priateľskosti psa a temperamentu vlka |
| Tatranský durič | Dohľadávanie postrelenej zveri | Nižší vzrast, krátke durenie, schopnosť dohľadávať postrelenú zver |