Počet jadrových zbraní na svete môže opäť narásť, varuje SIPRI v novej správe o globálnych zbrojných trendoch. Počet jadrových zbraní na svete, ktorý desaťročia klesal, by sa mohol čoskoro po prvýkrát od skončenia studenej vojny opäť zvýšiť. Takmer všetkých deväť štátov vlastniacich jadrové zbrane pokračovalo v roku 2024 v intenzívnych programoch modernizácie jadrových zbraní, vylepšovaní existujúcich a zavádzaní novších verzií do výzbroje, píše Štokholmský inštitút pre výskum mieru (SIPRI) vo svojej novej výročnej správe zverejnenej v pondelok.
SIPRI varuje, že svet je na prahu nových pretekov v jadrovom zbrojení. „Éra znižovania počtu jadrových zbraní vo svete, ktorá trvala od konca studenej vojny, sa blíži ku koncu,“ povedal Hans M. Kristensen, vedúci pracovník programu SIPRI pre zbrane hromadného ničenia. „Namiesto toho vidíme jasný trend rastu jadrových arzenálov, vyostrenej rétoriky a upúšťania od dohôd o kontrole zbrojenia,“ dodal.
Rast jadrových arzenálov
Globálne zásoby jadrových zbraní sa od vrcholu studenej vojny výrazne a nepretržite znižovali. Je to však spôsobené najmä tým, že Rusko a Spojené štáty postupne demontovali vyradené hlavice. SIPRI však už nejaký čas pozoruje nárast počtu funkčných jadrových zbraní.
Podľa odhadov SIPRI malo v januári 2025 deväť štátov vlastniacich jadrové zbrane - Spojené štáty, Rusko, Británia, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Severná Kórea a Izrael - 12 241 jadrových hlavíc. Približne 9 614 je k dispozícii na potenciálne použitie. Odhaduje sa, že 3 912 hlavíc už bolo namontovaných na raketách alebo rozmiestnených na aktívnych základniach a približne 2 100 z nich je udržiavaných v stave vysokej pohotovosti.
Modernizácia v USA a Rusku
Rusko a USA vlastnia približne 90 percent všetkých jadrových zbraní. Zdá sa, že počet použiteľných hlavíc zostal v roku 2024 relatívne stabilný, oba štáty však zavádzajú rozsiahle modernizačné programy, ktoré by v budúcnosti mohli zvýšiť veľkosť a rozmanitosť ich arzenálov. Ak sa nedosiahne žiadna nová dohoda o obmedzení ich zásob, počet hlavíc, ktoré nasadzujú na strategických raketách, sa po februári 2026, keď sa skončí platnosť Novej dohody START, pravdepodobne zvýši.
Prečítajte si tiež: Airsoftové pištole: Výber a recenzie
USA budú chcieť, aby mali zhruba rovnaký jadrový arzenál ako Čína a Rusko dohromady, pretože nemôžu vylúčiť, že tieto dve krajiny sa stanú spojeným nepriateľom. Dvaja proti jednému. USA majú teraz rovnako veľa hlavíc ako Rusko a aj po rokoch ich budú mať stále o niečo viac ako Čína, ale pretože tieto dva štáty vystupujú ako spojenci, vytvoria vlastne oveľa silnejší arzenál.
GlobalFirePower sa analýzou vojenskej sily zaoberá už 16 rokov. Rebríček „najsilnejších“ krajín sveta je na portáli GlobalFirePower vytvorený na základe takzvaného PowerIndexu. Hodnotenie sa zameriava nielen na počet vojakov a techniky, ale aj na ich kvalitu, pripravenosť a schopnosť nasadenia v rôznych typoch konfliktov. Práve tento komplexný prístup robí z rebríčka GFP jeden z najrešpektovanejších ukazovateľov vojenských kapacít vo svete.
Pripravili sme porovnanie troch najväčších armádach sveta: Čína, Rusko a USA. O tom, že sú tieto krajiny na vrchole, čo sa týka počtu vojakov, tankov, lodí a lietadiel, asi nikto nepochybuje. Vedeli by ste však správne určiť aj ich poradie? Prečo je lepšie povedať najväčšie a nie najsilnejšie? Sila armády totiž nezávisí od veľkosti.
1. Vojensky najsilnejšou krajinou sveta sú podľa analýzy Global Fire Power Spojené štáty americké. Ich prevahu najlepšie ukazuje námorníctvo, konkrétne lietadlové lode. USA ich má dokopy 11. Väčšina je triedy Nimitz s výtlakom 100 000 ton, kapacitou 50 lietadiel a vrtuľníkov (podľa konkrétneho typu) a personálom o sile cca 5000 osôb (podľa druhu misie). V súčasnosti sa zavádza nová trieda lietadlových lodí, trieda Gerald. R. Ford, z ktorej je zatiaľ jedna jednotka. Armáda USA patrí medzi najväčšie zložky NATO a do spoločného rozpočtu prispieva najväčšími čiastkami. Rovnako podporuje ostatných členov Severoatlantickej aliancie aj po stránke výcviku a techniky. V leteckej technike kraľuje, keďže dohromady eviduje vyše 13 200 kusov leteckej techniky všetkého typu. Vojaci sú v Spojených štátoch spoločensky veľmi uznávaní a oceňovaní, čoho dôkazom je aj fakt, že z doterajších 44 amerických prezidentov až 30 časť svojho života venovalo aktívnej vojenskej službe.
2. Rozlohou najväčší štát sveta má za sebou bohaté vojenské skúsenosti. Hoci z komplexného hľadiska ho zaraďujeme až na druhé miesto, predsa len mu patrí aj jedno prvenstvo. Je ním absolútna prevaha pozemnej vojenskej techniky vo svete. Ak však vezmeme do úvahy letectvo, námorníctvo i počet aktívnych vojakov, Rusko za prvenstvom USA výrazne zaostáva. Ruská federácia preradila do aktívnej služby stovky tankov T-62. Pre laika to znie ohurujúco. Ide však o archaickú techniku s rokom výroby 1963-1978. V počtoch mu patria vrchné priečky okrem obrnenej techniky aj v ponorkovom lodstve. Sovietsky zväz, ako predchodca Ruskej federácie, totiž vyvažoval prevahu lietadlových lodí USA práve ponorkami. Tých vedie v službe 70. V aktívnej službe má Rusko 850 tisíc. osôb a 250 tisíc záložníkov. K nim si treba pripočítať cca 250 tisíc členov polovojenských jednotiek, keďže Ruská federácia priamo zamestnáva aj paramilitantné súkromné jednotky ako je napríklad Vágnerova skupina.
Prečítajte si tiež: Výber správneho streliva
3. Druhý najväčší rozpočet pre armádu na rok 2022 v hodnote 230 000 000 000$, tretí najväčší počet lietadiel (vyše 3200), bojové tanky v počte 6000, obrnené bojové vozidlá v počte 35 000, 2 lietadlové lode a 79 ponoriek - taká je Čína. Čínske ozbrojené sily majú bezprecedentne armádu s najpočetnejšou pechotou na svete. Podľa najnovších údajov z roku 2022 má Čína v aktívnej službe najvyšší počet - až 2 000 000 vojakov. Hlavnú silu totiž tvorí Čínska ľudovo oslobodenecká armáda, ktorá je ozbrojenou súčasťou Komunistickej strany Číny, ktorá v krajine už desaťročia vládne.
Porovnanie vojenských výdavkov
USA dávajú na „obranu“ 886 mld USD. Británia dáva na obranu 68 mld USD. Francúzsko dáva na obranu 57 mld USD. Nemecko dáva na obranu 56 mld USD. Taliansko dáva na obranu 32 mld USD. Poľsko dáva na obranu 26 mld USD. Celkove dávajú rozhodujúce európske štáty NATO na obranu 239 mld USD a po zarátaní výdavkov všetkých členov NATO okrem USA je to viac ako 300 mld USD. Spolu s USA dáva NATO na obranu cca 1 200 mld USD ročne. HDP Ruska je niečo viac ako 2 021 mld USD ročne. Celý ruský HDP nie je ani dvakrát väčší, ako je suma výdavkov krajín NATO na obranu.
Vojenský rozpočet na rok 2023 je v USA asi 850 miliárd USD, v Rusku sa predpokladá pre rok 2023 asi 143 miliárd USD.
Lídrom v investovaní do zbrojenia sú tradične USA; od začiatku zverejňovania údajov o vojenských výdavkov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) na konci 60. rokov minulého storočia ich mali najvyššie po celý čas. Minulý rok Washington vyčlenil pre tento sektor rekordných takmer 801 miliárd USD (podľa iných zdrojov až 828 miliárd USA - viď obrázok 2). Už 27. rok za sebou vzrástli aj vojenské výdavky Číny - druhé najvyššie na svete - a dosiahli spolu 293 miliárd USD. Vojenské výdavky Ruska rástli v roku 2021 tretí rok po sebe. Podľa údajov SIPRI výdavky prvých piatich krajín, ktoré najviac investovali do zbrojenia (Spojené štáty - 38%, Čína - 14%, India - 3,6%, Veľká Británia - 3,2% a Rusko - 3,1%) tvoria až 62% celosvetových vojenských výdavkov.
Hoci inštitút SIPRI vynecháva veľkú časť vojenských výdavkov USA, je to najlepší súbor dostupných údajov na vzájomné porovnanie štátov. Ukázalo sa, že Čína vynakladala 32% toho, čo Spojené štáty a 19% toho, čo členovia/partneri USA a NATO, a taktiež 14% toho, čo Spojené štáty plus spojenci, odberatelia zbraní a príjemcovia vojenskej „pomoci“ spolu vynakladajú na militarizmus.
Prečítajte si tiež: Airsoft Glock: Recenzia
Údaje sú z roku 2023 , kde štatistiky vedú pre Rusko 142 021 981 obyvateľov, dostupná pracovná sila je 49% -69,6 milióna, z toho vhodných pre vojenskú službu 46,6 milióna . Pozemné sily majú vo výzbroji 12 566 tankov, obrnené vozidlá 151 650 (85% z počtov pozemnej bojovej techniky), samohybné delostrelectvo 6575.
Dve jadrové veľmoci disponujú približne 90 percentami jadrových zbraní na svete: USA majú odhadovaných 7000 hlavíc a Rusko 7290, vyplýva z údajov inštitútu. Siedmimi ďalšími krajinami s nukleárnou výzbrojou sú Británia, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Izrael a Severná Kórea. Sú celosvetovo na prvom mieste vo všetkých hodnoteniach okrem počtu tankov.
Námorné sily USA: Celkovo 484 plavidiel, 11 lietadlových lodí, 9 nosičov vrtuľníkov, 92 torpédoborcov, 22 korvet, 68 ponoriek, 10 hliadkových plavidiel, 8 mínoloviek.
USA majú dostatok lietadlových lodí a leteckých transportných a námorných kapacít rozvinúť konflikt kdekoľvek na svete. V hodnotení nie je protivzdušná a kozmická obrana oboch štátov, nukleárne zbrane majú porovnateľné, Rusi momentálne majú už zavedené hypersonické rakety, USA sa o to snažia.
Zmluva obmedzuje počet rozmiestnených strategických jadrových hlavíc na 1 550, čo je takmer o dve tretiny menej v porovnaní s pôvodnou zmluvou START, ako aj o 10 % menej ako limit rozmiestnených strategických hlavíc podľa Moskovskej zmluvy z roku 2002. Celkový počet nasadených hlavíc by mohol prekročiť limit 1 550 o niekoľko stoviek, pretože na jeden bombardér sa počíta iba jedna hlavica bez ohľadu na to, koľko ich skutočne nesie. Zmluva tiež obmedzuje počet rozmiestnených a nerozmiestnených odpaľovacích zariadení medzikontinentálnych balistických rakiet (ICBM), odpaľovacích zariadení balistických rakiet odpaľovaných z ponorky (SLBM) a ťažkých bombardérov .vybavených na jadrovú výzbroj na 800. Počet nasadených ICBM, SLBM a ťažkých bombardérov vybavených na jadrovú výzbroj je obmedzený na 700. Zmluva umožňuje satelitné a diaľkové monitorovanie, ako aj 18 kontrol na mieste ročne overiť limity. Zmluva neobmedzuje taktické nukleárne systémy, je len o strategických systémoch. Zmluva bola podpísaná 26.marca 2010 v Prahe prezidentmi Obamom a Medvedevom. 26.2.2023 Rusko pozastavilo svoju účasť v danej zmluve s odôvodnením, že treba do nej zapracovať aj jadrový potenciál krajín ktoré deklarujú že ich cieľom je strategická porážka Ruska.
Tabuľka: Porovnanie vojenských síl USA a Ruska (odhad)
| Kategória | USA | Rusko |
|---|---|---|
| Jadrové hlavice (odhad) | 7000 | 7290 |
| Aktívny personál | cca 1 400 000 | 850 000 |
| Tanky | cca 6 000 | 12 566 |
| Lietadlové lode | 11 | 1 |
| Ponorky | 68 | 70 |
| Vojenský rozpočet (2023) | 850 miliárd USD | 143 miliárd USD |
tags: #porovnanie #zbrani #usa #a #ruska