Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca (K. c. Slovenská republiky, rozsudok zo 4. júna 2002, § 45).
Právo na kontradiktórne konanie zase znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu.
Princíp Rovnosti v Konaní
Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavnoprávnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva teda v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania), ako aj iného civilného procesu majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán.
Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. III.).
Prečítajte si tiež: Význam kalibrov zbraní
Ústavný súd je toho názoru, že aplikácia princípu rovnosti zbraní v postupe konajúceho súdu má zaručiť rozumný stav rovnováhy, v ktorom protistrana môže reagovať na relevantné argumenty druhého účastníka konania.
Z toho vyplýva, že je na uvážení konajúceho súdu, či bude predostreté argumenty považovať za podstatné a ako také ich predloží na konfrontáciu druhej strane.
Poučovaciu povinnosť súdu v občianskom súdnom konaní upravuje § 5 OSP, ktorý vyjadruje princíp rovnosti účastníkov konania.
V zmysle tohto ustanovenia súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.
Súdy túto povinnosť nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom. Z citovaných ustanovení vyplýva poučovacia povinnosť súdu len vo vzťahu k účastníkom konania, ktorí v občianskom súdnom konaní nie sú kvalifikovane právne zastúpení.
Prečítajte si tiež: Strelivo na Slovensku
Týchto účastníkov je súd povinný poučiť o ich procesných právach.
Podľa § 6 O. s. p. v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. V konaní sa tak vyžaduje aj aktívna súčinnosť účastníkov konania, ktorí do istej miery tiež svojim prístupom ku konaniu nesú zodpovednosť za vedenie a výsledok sporu. Ustanovenie § 18 O. s. p. zakotvuje princíp rovnosti účastníkov konania.
Konanie, v ktorom súd umožnil účastníkovi používať iný ako slovenský jazyk, nie je porušením základného práva druhého účastníka konania na rovnosť v konanÌ.
Používanie materinského jazyka je totiž naplnením princípu rovnosti účastníkov súdneho konania, garanciu ktorej všeobecným súdom ukladá čl. 47 ods.
V rozpore so zásadou rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania je také ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, ktorým sa žalovanému ako účastníkovi upiera, po vynesení prvostupňového rozhodnutia, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa ku všetkým vykonávaným dôkazom v zmysle čl. 48 ods.
Prečítajte si tiež: Všetko o limitoch airsoftových zbraní
Právo na Spravodlivý Proces
Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces.
Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces.
Keďže v danej veci vyjadrenie otca maloletých k odvolaniu nebolo doručené matke maloletých, treba konštatovať, že v tejto súvislosti nebolo možné odvolacie konanie považovať za spravodlivé.
Najvyšší súd považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že aj právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces.
Je treba rešpektovať požiadavku, aby procesné strany v konaní mali možnosť dozvedieť sa a vyjadriť sa ku všetkým zhromaždeným dôkazom alebo k stanoviskám pripojených v ich spise; tým sa totiž zabezpečuje, aby procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im ne-bola odopretá možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozsudok súdu.
Keďže nepreukázanie doručenia uznesenia o pripustení zmeny žaloby súdom žalovanej spôsobilo, že táto sa nemala možnosť k nemu ani vyjadriť a toto pochybenie vytvorilo stav nerovnosti strán v konaní pred súdom, tak nebolo možné v tomto smere odvolacie konanie považovať za spravodlivé.
Porušením práva na spravodlivý proces vyššie uvedeným spôsobom nerešpektujúcim princíp rovnosti zbraní bolo dôsledkom nesprávneho postupu súdov v odvolacom konaní.
Žalovanej bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je zabezpečovania rovného postavenia účastníkov súdneho konania (napr. ÚS 15/03, PL ÚS 9/96).
Obmedzenia Práva
Je potrebné mať na zreteli, že aj napriek tomu, že v sporoch s ochranou slabšej strany môže súd aj bez návrhu zaobstarať a vykonať aj taký dôkaz, ktorý slabšia strana nenavrhovala, neznamená to zároveň povinnosť súdu vykonať každý do úvahy prichádzajúci dôkaz, pretože stále platí, že súd rozhoduje, ktorý z dôkazov vykoná (porov. § 185 ods. 1 CSP) a či ide o taký dôkaz, ktorého vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (porov. § 311 a § 319 CSP).
Súd v sporoch s ochranou slabšej strany.
Aj keď z Civilného sporového poriadku expressis verbis nevyplýva povinnosť súdu doručiť sťažnosť, podanú stranou sporu proti uzneseniu súdu prvej inštancie, vydanému súdnym úradníkom aj protistrane (sťažnosť je upravená v § 239 a nasl. C.s.p.), avšak podľa názoru dovolacieho súdu, právo strany sporu na doručenie takéhoto podania protistrany treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces, čo vyplýva aj z ustanovenia § 374 ods. 3, druhej vety C.s.p.
Nedoručenie podania strany sporu, v danom prípade sťažnosti žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie o výške priznaných trov konania druhej strane sporu, zakladá procesnú vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na správnosť rozhodnutia súdu.