S koncom 1. svetovej vojny, pádom Uhorskej monarchie a Trianonskou dohodou Slovensko prišlo k obrovským územiam. Skrátka a dobre, nastal veľký premenovávací ošiaľ.
Premenovávanie v medzivojnovom období
V roku 1927 prišla druhá, väčšia vlna - viac osád sa premenovalo (rozumej: preložilo), resp. prepísal sa názov z maďarsky vyzerajúceho na slovenský (ale stále maďarsky znejúci). Pravdepodobne to súviselo aj s presídľovaním slovenského obyvateľstva smerom na juh (kolonizáciou).
Rok 1948: Masaker maďarských názvov
Bol to ale rok 1948, kedy nastal skutočný ošiaľ. Masaker maďarských názvov štýlom ‚votrieme vám do Trianonskej rany typickú slovenskú pohostinnú Benešovodekrétovskú soľ‘. Celé to bolo pod palcom Daniela Okáliho, medzivojnového DAVistu a komunistu.
6. marca 1948 sa Daniel Okáli stal povereníkom (ministrom) vnútra na Slovensku. K jeho najvýznamnejším politickým rozhodnutiam patrí prijatie vyhlášky A-311/16-II/3-1948 slovenského povereníctva vnútra z 11. júna 1948. Podieľal sa aj na Akcii K (Barbarská noc), čiže likvidácii káštorov a rehoľných rádov na Slovensku v noci z 13. na 14. apríla 1950. Mal vo svojej kompetencii aj Tábory nútených prác.
Vyhláška A-311 slovenského povereníctva vnútra z 11. júna 1948 odobrala mnohým obciam s maďarským alebo nemeckým obyvateľstvom ich tradičné názvy. Táto slovakizácia nastala prakticky výlučne na Hornej Zemi, čiže na južnom Slovensku, ktoré bolo vtedy etnicky prevažne maďarské.
Prečítajte si tiež: Svätý Peter: Vývoj miestnej strelnice
Príklady premenovaných obcí
Zdá sa, že sa to robilo štýlom ‚prídeme do obce, kde je tradičné maďarské meno, názov, no ale my im tam bachneme slovenské, a na dôvažok ešte aj po slovenskom národnom buditeľovi, dejateľovi či inom národovcovi‚, čím efektívne premazali miestopisné povedomie a históriu. Zrejme to súviselo aj s násilným vysťahovaním maďarských občanov pre Benešove dekréty a následným vyprázdnením dedín.
Maďarizácia a jej dopady
Nerobme ale ani z Maďarov nevinných barančekov. Nezaznamenal som osadu, ktorá by sa v tom danom uvedenom čase bola bývala premenovala na Kossuthfalva či… no, viac maďarských dejateľov a činovníkov beztak nepoznám. Dokonca Hodžovo, novovytvorená obec v r. 1926 na Žitnom Ostrove sa po nastolení maďarskej zvrchovanosti nad tým územím počas druhej svetovej vojny len preložilo na Hodzsafalva (či analogicky Šrobárová na Srobárfalva)!
Rok 1960: Komunistické premenovávanie
No lenže potom prichádza rok 1960, kedy komunisti úspešne vymazali mnohé tradičné názvy dedín, odkazujúce na náboženstvo, ich premenovaním alebo skonsolidovaním (pridaním do existujúcich dedín či vytvorením nových dedín zlúčením viacerých starých do jednej).
Úplne o inom som chcel, a síce O premenovávaní obcí na pôvodne maďarskom území podľa významných osobností slovenskej histórie v roku 1948. Hoci aj tu sa komunisti v podstate prerátali. Poďme na to.
Premenovanie obcí podľa osobností slovenskej histórie v roku 1948:
- Bellova Ves - od 1955 vyčlenením z obce Tonkovce.
- Bohúňovo - do 1948 Lekenye.
- Bottovo - vzniklo 1926 administratívym vyčlenením z obce Dubovec.
- Božetechovo - Pôvodne Goc(z)nód, zrejme z nemeckého Gottesgnad (Božia Milosť).
- Čajakovo - do 1948 Lekér, od 1968 zlúčené do obce Hronovce.
- Dulovce - do 1920 Újgyalla, do 1948 Nová Ďala. Pravdepodobne po Matúšovi Dulovi.
- Gabčíkovo - do 1948 Bős.
- Golianovo - do 1920 Lapásgyarmat, do 1948 Lapáš(ske) Ďarmoty.
- Gondovo - do 1920 (Garam)sólymos, 1920-1927 Šolmoš, 1927-1948 zmenené na Balvany, 1948-1974 Gondovo, potom zlúčené do obce Nová Dedina.
- Gorazdov - ide o osadu v chotári Močenku, ktorú v 1948 premenovali z pôvodného názvu Garazda.
- Hamuliakovo - do r. 1948 Gútor.
- Hodžovo - nová osada (administratívne vyčlenená) na území prevažne maďarsky hovoriaceho Žitného Ostrova (1926).
- Hroboňovo - súčasný Dolný Štál. Do 1927 Alistál, 1927-1948 a po 1990 opäť Dolný Štál.
- Hurbanovo - do 1920 Ógyalla, do 1948 Stará Ďala.
- Hviezdoslavov - 1936 administratívnym vyčlenením.
- Jánošíková - do 1948 Dénesd/Schildern, po 1974 zlúčená do Dunajskej Lužnej.
- Jesenské - do r. 1948 Feled, resp. Feledince (krátko po 1. svetovej vojne aj Veladín).
- Kalinčiakovo - do 1948 Varsány, od 1976 súčasť Levíc.
Žilina a okolie: Ohnisko premenovávania
Obzvlášť potom na Žilinu a jej okolie mala v tejto vlne premenovávania a maďarizácie štátna moc „spadeno“. Zrejme tam sedeli nejakí maďarónski byrokratickí snaživci. Toto všetko sú obce iba z oblasti Žiliny, Kysúc a trochu nižšie smerom ďalej po Váhu (zhruba po Púchov).
Prečítajte si tiež: Strelnice na Slovensku: Čo potrebujete vedieť
Dediny smerom na Martin (snáď s výnimkou Priekopy) a ďalej na Liptov (Sučany, Turany, Stankovany, Krpeľany, Šútovo) vrátane Oravy (Zázrivá, Dolný Kubín, Podbiel, Nižná, Zuberec…) ostali zväčša nezmenené, ale v blízkom okolí Žiliny a na Hornom Považí vari 80% názvov obcí bolo premenovaných.
Ktovie, možno aj Daniel Okáli toto v detskom veku vnímal a potom v 1948 vykonal pomstu ešte obludnejších rozmerov. A možno to celé bola len záležitosť byrokracie.
Prečítajte si tiež: Zelený Háj: História a lesníctvo