Jeden z najkrajších zámkov na Slovensku i v Európe si pripomína smutné výročie. Pred 75 rokmi zasiahol dominantu Bojníc ničivý požiar, ktorý pohltil strechy zámockých veží. Oheň bolo vidieť zďaleka a všetci, čo mali ruky a nohy, bežali hasiť. Zámok len zázrakom neľahol popolom.
Príčiny Požiaru
Požiar na Bojnickom zámku vypukol 9. mája 1950 krátko po deviatej hodine ráno. Podľa vyšetrovacieho spisu dnes presne vieme, čo oheň spôsobilo. Robotníci čistili staré komíny, ktoré boli upchaté takmer 20-ročnými nánosmi vtáčieho trusu a zvyškami vtáčích hniezd.
„Za požiar môže chyba robotníkov. Z bývalého stavebného oddelenia Baťových závodov vznikol nový podnik Tekoprojekt. Mal sídliť pôvodne v Bratislave alebo v Partizánskom, ale v týchto mestách sa nenašli priestory, preto sa rozhodli pre Bojnický zámok, hovorí archivár Erik Kližan. Podnik sa nasťahoval vo februári a zamestnanci hneď zistili, že priestory sú síce krásne, ale je v nich veľmi zima. Ak len nechceli pracovať v kožuchoch, museli s tým niečo robiť. Rozhodli sa vyčistiť a sprevádzkovať komíny, ktoré sa dvadsať rokov nepoužívali. Na to si privolali ľudí z okolia Bojníc. Vrstva nánosov v komínoch však bola obrovská, išlo o viac ako 10 metrov. Najprv čistili komíny mechanicky. Z otvorov vyberali raždie, perie aj trus, ktorými boli upchaté. Keďže to nezabralo, rozhodli sa použiť oheň.
„Manuálne vyberanie sa im zdalo zdĺhavé a použili preto tzv. ohňovú cestu. Do vysekanej diery v komíne naliali zmes jeden a pol litra oleja s benzínom a zapálili,“ začína rozprávanie archivár Bojnického zámku Erik Kližan. Kvalitnejší petrolej bol však po vojne vzácny, tak kúpili zmes oleja s benzínom, ale boli netrpezliví a jeden z robotníkov vylial do komína liter a pol horľaviny.
„Tlak, ktorý zapálením horľaviny vznikol, roztrhol komín a podľa očitých svedkov z komína vyletela ohnivá guľa zo vznieteného vtáčieho trusu a hniezd a spadla na drevenú strechu,“ vykresľuje archivár. „Tlak, ktorý vznikol, komín roztrhol. Svedkovia spomínajú, že z komína niečo vyletelo - mohlo ísť o zapálené vtáčie hniezdo - a spadlo na strechu pokrytú šindľom,“
Prečítajte si tiež: Slovensko proti Kanade v Davis Cupe
Bol krásny slnečný deň, pofukoval jarný vetrík. Stačil na to, že požiar sa začal šíriť raketovou rýchlosťou.
Zásah a Škody
Hasilo 21 dobrovoľných aj profesionálnych hasičských zborov. Prišli až z Nitry, Topoľčian či Partizánskeho. Na hasení sa podieľali i zaistenci z nováckeho tábora. Na hasení sa zúčastnil aj dobrovoľný hasičský zbor zložený zo zaistencov z nováckeho tábora, v ktorom boli zaistení politickí väzni. Pri požiari sa jeden človek zranil ťažko a dvaja ľahko. Požiar spojil Bojničanov, Prievidžanov aj ľudí z okolitých obcí, ktorí utekali pomáhať hasiť. Napriek tomu za pár hodín zhoreli všetky veže.
„Počas požiaru najskôr zhorela strecha citadely, ktorá bola pokrytá dreveným šindľom. Neskôr sa presunul na všetky drevené krovy troch veží, ktoré zhoreli,“ opísal Kližan.
Požiar vypukol o 9.10 h. „Na hasení sa podieľalo 21 hasičských zborov. Boli nielen z Bojníc a okolia, ale i z Partizánskeho, tiež išlo o mestský hasičský zbor z Nitry. Udalosť si podľa neho vyžiadala dve ťažké a niekoľko ľahších zranení.Škodu, ktorú požiar spôsobil, vyčíslili na vtedajších 12 miliónov korún.
Škody spôsobené požiarom vyčíslili na 15 miliónov vtedajších korún. Jednu z najznámejších a najkrajších pamiatok na Slovensku zachvátili zničujúce plamene. Našťastie došlo len k jednému ťažkému úrazu.
Prečítajte si tiež: Martin Kližan - kvalifikácia
Plamene šľahali do veľkej výšky, bolo ich vidieť už zďaleka,“ priblížil regionálny historik a archivár zámku Erik Kližan.
Nespravodlivé Obvinenie
Pátranie po vinníkovi nakoniec prinieslo odsúdenie nevinného. Pri vyšetrovaní požiaru vypočuli množstvo ľudí.
„Boli však roky päťdesiate a vtedajšia moc najprv robotníkov, ktorí požiar skutočne zavinili, zbavila viny. Vo vyšetrovacom spise je aj dôvod - nešli pred súd, lebo mali rodiny. Odsúdili človeka, ktorý tam vôbec nebol - vedúceho firmy, ktorý len povedal, aby priestory sprevádzkovali, ale nedal príkaz na to, aby použili oheň. Bol to inžinier architekt František Fackenberg, vedúci stavebného oddelenia Baťových závodov a neskôr vedúci Tekoprojektu. V čase požiaru bol na služobnej ceste do Žiliny, ale nakoniec ho aj s pobočníkom, tiež bývalým Baťovým zamestnancom, zatvorili na pol roka a na súde dostali trest dva roky nepodmienečne za úklady proti ľudovodemokratickému zriadeniu. Až odvolací súd rozsudok zmiernil a uzavrel ako neopatrnosť.
„Architekt František Fackenberg bol vedúcim stavebného oddelenia Baťových závodov, neskôr vedúcim firmy Tekoprojekt, ktorá sa mala do priestorov zámku presídliť. Spomínaným robotníkom mal nariadiť, aby pripravili priestory na nasťahovanie. A tak padla vina naňho, hoci bol v čase požiaru na ceste do Žiliny. Spolu zo svojím pobočníkom bol exemplárne potrestaný - pol roka bol vo vyšetrovacej väzbe a odsúdený na dva roky nepodmienečne za úklady voči zriadeniu.“
Aj požiar Bojnického zámku, keďže 50. roky 20. storočia boli obdobím politických procesov, najskôr posúdili ako úklady k vtedajšiemu zriadeniu. Po odvolaní odsúdených vyšetrovacie orgány udalosť posúdili ako neopatrnosť a neodbornosť pri čistení komínov,“ vysvetlil Kližan.
Prečítajte si tiež: Analýza zápasu Kližana
Obnova a Dedičstvo Františka Fackenberga
Fackenberg navyše počas pol roka vo väzení zadarmo naprojektoval nové veže Bojnického zámku a podľa projektu sa pracovalo pri ich oprave. Ešte počas pobytu vo vyšetrovacej väzbe Fackenberg naprojektoval nové veže Bojnického zámku. „Podľa jeho projektov sa tieto veže za rok zrekonštruovali. Robil to úplne zadarmo a tie veže sú dnes také, aké sú, práve vďaka nemu,“ tvrdí Kližan.
„Prevažnú väčšinu vykryla poistka, ktorú firma Baťa a jej nasledovníci - Závody 29. augusta stále platili. Ku cti slúži vtedajšiemu obyvateľovi Bojníc Jozefovi Lietavcovi, v tom čase povereníkovi vnútra v Bratislave, že z jeho vlastnej iniciatívy bol vybavený ďalší milión korún, ktorý použili na opravu zámku,“ ozrejmil Kližan.
Bojnický zámok sa stal pre architekta Fackenberga srdcovou záležitosťou a odmietal Bojnice opustiť. Zomrel 2. apríla 1972, rok po svojej milovanej manželke. Odborná pozostalosť bola čiastočne odovzdaná do archívu zámku, osobná sa záhadne stratila. Hrob manželov Fackenbergovcov bol po dvoch desaťročiach zlikvidovaný a prepustený iným nájomcom.
František Fackenberg (†67)
- Narodil sa 20. júna 1904 vo Viedni, v r. 1938 prišiel na Slovensko.
- Ako vedúci stavebného oddelenia vo vtedajších Baťovanoch (dnešné Partizánske) rozhodoval o vzhľade mesta.
- V marci 1950 prišiel do Bojníc, za požiar si odsedel dva roky.
- V roku 1953, po prepustení z väzenia, sa stal zamestnancom Krajského nitrianskeho múzea v Bojniciach.
- Mal na starosti dokumentáciu stavebných pamiatok po celom Nitrianskom kraji, navrhoval ich záchranu a obnovu, zachraňoval umelecké predmety.
- Navrhol tiež koncepciu bojnickej zoo, kde naprojektoval napr. výbehy pre medvede.
- Zomrel 2. apríla 1972.
Reakcie a Iniciatívy
Dochovali sa rôzne svedectvá o tom, ako sa ľudia spojili, len aby zámok zachránili. V Pravenci bola pobočka bývalých Baťových závodov a zamestnanci, ktorí tam robili a videli, čo sa deje, zanechávali robotu tak, nastúpili do vlaku a náhlili sa do Bojníc. Máme tiež svedectvo od bývalého žandára, ktorý videl, čo sa stalo, chytil prvého motocyklistu a vraví mu: Na zámok!
Pár dní po požiari sa zdvihla veľká vlna iniciatívy a spolupatričnosti a na národnom výbore vzniklo emóciami nabité memorandum, ktoré Bojničania poslali na všetky možné úrady. Memorandum je dodnes na Bojnickom zámku a obsahuje niekoľko návrhov, ako získať peniaze na záchranu pamiatky. Navrhovali vydávať pohľadnice, známky, mimoriadne lotérie, dokonca výťažok kín z jedného týždňa mal byť použitý na záchranu zámku.
Bojnický Zámok Dnes
Zámok v Bojniciach stojí na travertínovej kope nad mestom. Prvá písomná zmienka o existencii hradu na tomto mieste je z roku 1113. Pôvodne bol drevený a vyvinul sa zo staršieho hradiska. V 13. storočí ho postupne budovali z kameňa. V roku 1527 dostali hrad Turzovci, ktorí ho upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Pôvodný gotický hrad tak dostal charakter renesančného zámku. Za to, v akej podobe je teraz, však Slovensko vďačí jeho poslednému šľachtickému majiteľovi, ktorým bol gróf Ján František Pálfi. Získal bojnické panstvo s hradom v roku 1852 a rozhodol sa ho prestavať na romantický zámok.
Cestovateľský magazín National Geographic zaradil v marci 2017 Bojnický zámok medzi desiatku najkrajších zámkov v Európe.
Väčšina z nás určite navštívila historickú a kultúrnu pamiatku akou je zámok v Bojniciach. Je to miesto, ktoré dokáže neustále fascinovať návštevníkov každej vekovej kategórie. Z takejto bohatej návštevnosti a obľúbenosti bojnického zámku by mal určite nesmiernu radosť aj jeho posledný šľachtický majiteľ gróf Ján František Pálfi.
Prvá písomná zmienka o hradisku v Bojniciach pochádza z roku 1113. Kým sa dostal do vlastníctva posledných majiteľov Pálfiovcov vystriedali sa tu aj rôzne iné známe šľachtické rody. V roku 1637 začína opäť nová kapitola tohto miesta. Po vymretí rodu Turzovcov, zámok pripadol do vlastníctva kráľa a ten ho práve v spomínanom roku daroval šľachtickému rodu Pálfiovcov. V polovici 17. storočia bol hrad prestavaný do barokového štýlu. Poslednú rozsiahlu prestavbu uskutočnil jeho posledný nobilitovaný majiteľ Ján František Pálfi.