Poľovníctvo je súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Je súčasťou tvorby, ochrany a využívania životného prostredia. Poľovníctvo nesmie narušovať racionálne obhospodarovanie lesa a poľnohospodárskej pôdy.
Základné pojmy a definície
Právo poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver si privlastňovať, zbierať zhody parožia a vajcia pernatej zveri.
Právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku; vykonávať ho možno len podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie.
Poľovný revír - je základnou chovateľskou, ochranárskou, hospodárskou a organizačnou jednotkou, v ktorej sa vykonáva právo poľovníctva. Tvoria ho spolu súvisiace poľovné pozemky schopné uspokojovať životné potreby zveri, ktorá sa v ňom vyskytuje.
Nepoľovné pozemky - sú také pozemky, na ktorých sa z rôznych dôvodov nevykonáva právo poľovníctva.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
Zver - tie druhy voľne žijúcich živočíchov, ktoré sú taxatívne vymenované v zákone o poľovníctve č. 23 z 23. februára 1962 v znení neskorších predpisov. Tento zákon zver rozdeľuje na úžitkovú a škodlivú.
Veľkú zver - druhy s väčším telesným rámcom, táto zver sa u nás strieľa výlučne (alebo prevažne) guľou.
Malú zver - druhy s malým telesným rámcom, ktoré sa u nás strieľajú len (alebo prevažne) brokmi.
Poľovnícke združenia
Občania s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí majú platné poľovné lístky, môžu vytvárať poľovnícke združenia alebo iné poľovné spoločnosti (ďalej len „poľovnícke združenia“) na to, aby spoločne vykonávali v poľovných revíroch právo poľovníctva. Poľovnícke združenie je právnickou osobou.
Poľovnícke združenie - je základnou organizačnou jednotkou SPZ s právnou subjektivitou. Najvyšším orgánom PZ je členská schôdza, ktorú zvoláva výbor PZ najmenej 2x ročne medzi členskými schôdzami riadi činnosť PZ jeho výbor, zvolený členskou schôdzou na 4roky.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
Členská schôdza rozhoduje o odvolaniach proti kárnym rozhodnutiam výboru PZ.
Stanovy poľovníckeho združenia
Stanovy poľovníckeho združenia musia byť vopred schválené okresným národným výborom, ktorý dozerá aj na ich dodržiavanie a na činnosť poľovníckeho združenia. Dozor nad hospodárením poľovníckeho združenia, najmä nad plnením plánu poľovnického hospodárenia a poľovačky vykonáva aj Československý poľovnícky sväz.
Poľovné revíry, zverníky a samostatné bažantnice
Právo poľovníctva možno vykonávať len na poľovných pozemkoch, ktoré okresný národný výbor uznal za poľovný revír, zverník alebo samostatnú bažantnicu.
Okresný národný výbor uzná za poľovný revír súvislé poľovné pozemky, ktoré má v správe alebo užívaní socialistická organizácia, pokiaľ majú výmeru aspoň 500 ha.
Okresný národný výbor môže uznať za zverník súvislé poľovné pozemky, ktoré má v správe alebo užívaní socialistická organizácia, aj keď nedosahujú výmeru 500 ha, ak tieto pozemky sú trvale a dokonale ohradené, takže zver, ktorá sa v nich chová, nemôže voľne vybiehať.
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov
Okresný národný výbor môže uznať za samostatnú bažantnicu poľovné pozemky v správe alebo užívaní štátnej organizácie spolu s priľahlými cudzími poľovnými pozemkami poľnohospodárskymi, prípadne lesnými, ak všetky tieto pozemky sú súvislé a vytvárajú dohromady výnimočne vhodné podmienky pre intenzívny chov bažantov; pritom netreba, aby ich celková výmera dosahovala 500 ha.
Uznaná bažantnica - časť poľovného revíru (v poľovnom revíri, ktorý bol predtým vytvorený), v ktorom sú vhodné podmienky pre intenzívny chov bažantov, podobne ako v samostatnej bažantnici.
Využitie práva poľovníctva
O výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého vlastníka (ďalej len „vlastník poľovného revíru“), alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru (ďalej len „vlastníci spoločného poľovného revíru“).
Vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami, alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať. Pri nájme výkonu práva poľovníctva je jeho súčasťou oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej miere na poľovné pozemky.
Výkon práva poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4 primerane.
Poľovnícky hospodár
Kto vykonáva právo poľovníctva (ďalej len „užívateľ poľovného revíru“), je povinný na plnenie úloh podľa tohto zákona ustanoviť kvalifikovaného poľovníckeho hospodára. Kvalifikáciu poľovníckych hospodárov, ich povinnosti a oprávnenie upraví Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva po prerokovaní s Československým poľovníckym sväzom.
Poľovnícky hospodár musí byť občanom SR s platným poľovným lístkom a zbrojným preukazom, ktorý preukáže, že najmenej 5 rokov nepretržite vykonáva právo poľovníctva a zložil vyššiu odbornú poľovnícku skúšku. Do funkcie ho schvaľuje orgán štátnej správy na návrh užívateľa poľovného revíru. Pred jeho schválením orgán štátnej správy si od SPZ vyžiada vyjadrenie.
Zver
Zverou podľa tohto zákona sa rozumie:
- zver úžitková:srstnatá a pernatá
- zver škodná:srstnatá a pernatá
Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva môže spolu s Ministerstvom školstva a kultúry a po prerokovaní s Československým poľovníckym zväzom meniť výpočet zvere.
Ochrana poľovníctva
Ochranou poľovníctva sa rozumie ochrana zvere pred nepriaznivými vplyvmi.
Historický vývoj lovu a jeho organizácia na území Slovenska
Z historických záznamov možno zistiť, že už starovekí Slovania, na území súčasného Slovenska, lovili zver pomocou luku, kopijí, sietí a rôznych pascí. Prvá písomná zmienka o práve na poľovanie pochádza z roku 1075. Je ňou donačná listina, ktorou sa opátstvu vo Svätom Beňadiku okrem úžitkov z pôdy dáva aj právo na poľovanie a lov rýb.
Významné úpravy lovu a poľovníctva
- Dekrét kráľa Vladislava II. Jágelovského z roku 1504 zakazuje loviť zver poddaným a sedliakom.
- Tereziánsky urbár z roku 1767 zaviedol tresty za pytliactvo.
- Po ukončení druhej svetovej vojny v Československej republike Národné zhromaždenie schválilo nový zákon o poľovníctve č. 225/1947 Zb., ktorým sa sprístupnilo poľovníctvo širokej spoločnosti.
- V roku 1962 bol prijatý zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb., ktorý túto činnosť začleňoval pod odvetvie poľnohospodárskej výroby a umožňoval jej realizáciu štátnym organizáciám.
- V roku 2009 bol prijatý zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z.z., ako aj vykonávacia vyhláška k tomuto zákonu č. 344/2009 Z.z., ktoré preferujú moderný environmentálny pohľad poľovníctva ako činnosti spájanej s tvorbou, ochranou a využívaním životného prostredia s cieľom optimálneho využívania prírodného bohatstva (voľne žijúcej zveri).
Súčasná právna úprava
Súčasne platný zákon o poľovníctve (zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov) nadväzuje na tradície poľovníckeho zákonodarstva charakterizujúceho poľovníctvo ako osobitný druh činnosti človeka voči prírode a zveri v nej, zameraného na zachovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva.
Z právneho hľadiska je voľne žijúca zver - res nulius (vec nikoho) a teda vec každého. V tomto základnom právno-filozofickom poňatí je zver vecou verejnou, čo v demokratickom právnom systéme znamená, že každému ma byť dovolené ovplyvňovať jej osud (participovať na jej spravovaní) a nikto nesmie byť tohto vplyvu zbavený bez rozumných zákonných dôvodov.
Právna úprava zvýrazňuje publicitu voľne žijúcej zveri tým, že ju považuje za obnoviteľný prírodný zdroj, súčasť prírodných ekosystémov, prírodne bohatstvo a v spojení s poľovníckymi tradíciami za naše kultúrne dedičstvo.
Vyhláška MP SR č. 344/2009 Z. z.
K zákonu o poľovníctve bola vydaná Vyhláška, ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve. Vyhláška MP SR č. 344/2009 v znení neskorších predpisov ( Vyhláška MP RV SR č.125/2012 , Vyhláška MP RV SR č. 489/213 ) podrobne stanovuje zásady praktického výkonu poľovníctva v najdôležitejších okruhoch poľovníckej činnosti.
Rieši obsah projektov samostatných a uznaných bažantníc, zaraďovanie poľovných revírov do kvalitatívnych tried, evidenciu zmlúv vlastníkov, poľovné oblasti a lokality a chovateľské prehliadky trofejí.
Spracováva problematiku poľovníckych zariadení a starostlivosti o zver, poľovníckej stráže, poľovníckeho plánovania, evidencie, dokumentácie a štatistiky.
V zásadách plánovania chovu raticovej zveri ráta s čiastočnou zmenou počtu vekových tried niektorých druhov raticovej zveri alebo zmenou plánovanej vekovej štruktúry.
Určuje podmienky organizovania poľovníckych skúšok, vydávanie poľovných lístkov, čas, spôsob a podmienky lovu zveri, osobitné spôsoby lovu, skúšky a kvalifikáciu poľovne upotrebiteľných psov, problematiku značiek a evidencie pôvodu raticovej zveri.
Zoznam dôležitých zákonov a vyhlášok
- Zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení zákona č. 99/1993 Z. z.
- Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z. a zákona č. 115/2013 Z. z.
- Vyhláška MP SR č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve v znení neskorších predpisov.
tags: #pravne #predpisy #polovnictvo