Anastasia Kuzminová, rodená Šipulinová, sa narodila 28. augusta 1984 v Ťumeni, vtedajšom Sovietskom zväze.
Narodila sa ako prvé dieťa v rodine majstrov športu v behu na lyžiach a biatlone, rodičom Vladimírovi Ivanovičovi a Allane Abušaev Šipulinovým. O tri roky neskôr mali dvojčatá Annu a Antona Vladimíroviča.
Anton Šipulin je dnes známym športovcom, ruským biatlonistom, ktorý reprezentoval Ruskú federáciu na Zimných olympijských hrách 2010 vo Vancouveri v Kanade a v Soči, odkiaľ si odniesol zlato. Sestra Anna tiež pomýšľala na kariéru profesionálnej športovkyne, avšak kvôli zdravotným problémom so športom musela skončiť. V súčasnosti má cestovnú kanceláriu, ktorá organizuje zájazdy na biatlonové preteky do zahraničia.
Životopis a zaujímavosti
- Aktívne ovláda slovenský, ruský a anglický jazyk.
- Má ukončené vysokoškolské vzdelanie na právnickom inštitúte Ministerstva vnútra Ruska v ruskom Ťumeni.
- Kuzminová je členkou Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica, ktoré patrí pod Ministerstvo obrany SR.
- Istý čas pracovala ako policajtka Policajného zboru Slovenskej republiky.
Kuzminová si v roku 2010 prevzala od ministra obrany SR Jaroslava Bašku pamätnú medailu ministra obrany 3. stupňa a vojenský odznak náčelníka generálneho štábu SR 1. triedy. Krátko po olympijskom úspechu vo Vancouveri, v apríli 2010 získala najvyššie možné ocenenie Slovenského olympijského výboru - Zlaté kruhy SOV. Ten istý mesiac, 8. apríla sa stala čestnou občiankou mesta Banská Bystrica.
V roku 2010 vyhrala anketu o najlepšiu športovkyňu v olympijskej disciplíne Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Obhájila tak svoje víťazstvo z roku 2009. Kuzminová je okrem toho najlepší športovec Slovenska v rokoch 2010 a 2014. Najlepší biatlonista Slovenska (2009 - 2014, 2018). Jej koníčkami sú varenie, hudba a rada sa venuje svojej rodine. Výška 180 cm a váha 68 kg.
Prečítajte si tiež: Čistenie zbrane: Prečo na ňom záleží?
Anastasia Kuzminová skúšala ešte ako dieťa najskôr beh na lyžiach pod vedením svojich rodičov. Neskôr sa venovala krasokorčuľovaniu a karate alebo pretekom na lyžiach. Čoskoro sa zaradila medzi najrýchlejších.
Športová kariéra
Anastasia a jej brat Anton Šipulin začali lyžovať s Nadeždou Dmitrijevnou Kovrižňovou). Biatlonu sa venuje od roku 1999, keď mala pätnásť rokov, a to pod vedením trénera Sergeja Šestova. V ruskej mládežníckej reprezentácii sa postupne vypracovala na jednu z najrýchlejších pretekárok.
Roku 2002 ako reprezentantka Ruska dosiahla na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Ridnaun-Val Ridanna, kde po 20. mieste vo vytrvalostných pretekoch zašla ôsme miesto v šprinte a piate v stíhačke. Už z prvého veľkého šampionátu si priniesla aj cennú medailu, keď s trojčlennou štafetou (Egošinová - Kuzminová - Kossinová) skončila na striebornej priečke. V tom období vynikala najmä v bežeckej časti. Problémy jej robila streľba v stoji.
O rok neskôr získala na Majstrovstvách sveta juniorov v Koščielisku v Poľsku prvenstvo v šprinte, obhájila druhé miesto zo stíhacích pretekov, a vylepšila svoje umiestnenie vo vytrvalostných pretekoch z 20. na 2. miesto. V sezóne 2003/2004 začala súťažiť aj v seriáli juniorských európskych IBU Cupov. Hneď v prvých pretekoch vo francúzskom Meribeli sa jej podarilo umiestniť na štvrtom mieste v rýchlostných pretekoch.
Na mládežníckych majstrovstvách sveta , ktoré sa konali v alpskom stredisku Haute Maurienne sa mladej Ruske nedarilo. Skončila na 24. mieste z individuálu a 14. v šprinte. Vďaka čistej streľbe v stojkách sa v stíhacích pretekoch umiestnila na šiestom mieste. Jej konkurentkami vtedy boli Neunerová, Adlerová, Eckhoffová, či Baillyová. Nakoniec sa jej podarilo získať aj na tomto podujatí medailu.
Prečítajte si tiež: Osobné skúsenosti s airsoftom
V štafete s Denisovou a Jurievovou obsadili strieborne miesto za veľmi dobre strieľajúcimi nemeckými reprezentantkami. Záverečná fáza sezóny a juniorské ME v Minsku pre Anastasiu znamenali šieste miesto v šprinte, striebro v stíhačke a druhé zlato v štafete. Darilo sa aj v roku 2005, kedy získala 1. miesto v stíhacích pretekoch na Majstrovstvách Európy 2005 v Novosibirsku. V šprinte dobehla druhá so stratou deviatich sekúnd
Na juniorských MS 2005 v Kontiolahti to mala Kuzminová, čo sa týka konkurencie, ťažšie. V úvodných pretekoch päťkrát netrafila, bežecky však bola druhá najrýchlejšia. Umiestnila sa na piatom mieste. V šprinte sa jej podarilo získať bronzovú medailu. Jej debut na Svetovom pohári sa konal 7. Januára 2006 v nemeckom Oberhofe. Štartovala v šprinte na 7,5 km a skončila na 63. mieste. V streľbe v ľahu spravila štyri chyby, v stoji dve chyby.
Prvé body sa jej do rebríčka Svetového pohára podarilo získať dňa 29. novembra na pretekoch vo švédskom Östersunde. Vo vytrvalostných pretekoch na 15 kilometrov skončila na 13. mieste. Spravila jednu streleckú chybu na poslednej štvrtej položke. Na víťaznú Irinu Malginovovú z Ruska stratila 2:04,6 minúty. Bol to teda jej prvý väčší úspech medzi seniorkami a nebyť tejto chyby mohla skončiť v najlepšej päťke. V ostatných pretekoch ju ale sklamal bežecký výkon a ako sa o pár týždňov ukázalo, dôvodom bolo tehotenstvo.
Anastasia čakala dieťa s rusko-izraelským bežcom na lyžiach Danielom Kuzminom, s ktorým sa zoznámila na jar roku 2006. Bolo to v preplnenej lanovke v rakúskom stredisku Dachstein. Preteky vo švédskom Östersunde v roku 2006 boli zároveň jej poslednými pre ruskú reprezentáciu. Nastúpila na materskú a narodil sa jej syn Jelisej. V lete 2007 sa Kuzminová chcela k biatlonu vrátiť , ale nedohodla sa s trénermi a funkcionármi ruskej reprezentácie. Vyčítali jej prerušenie kariéry. Po narodení syna potrebovala byť v jeho blízkosti a chcela na niektoré stretnutia cestovať aj s ním. To sa ruskému biatlonovému zväzu nepáčilo. Spory sa stupňovali, až ju celkom vyradili z národného tímu a v sezóne 2007/2008 nemala žiadny oficiálny štart.
Keďže Kuzminová nechcela s biatlonom skončiť v dvadsiatich dvoch rokoch, rozhodla sa pre reprezentáciu v inej krajine. Jej manžel Daniel Kuzmin poradil Anastasii Slovensko. Už predtým tu býval spolu s rodičmi a dokonca mal aj slovenské občianstvo. Na konci roka 2007 pomohol vybaviť občianstvo aj svojej manželke.
Prečítajte si tiež: Riešenia pre praskajúci PVC luk
Anastasia Kuzminová a pôsobenie na Slovensku
Prvýkrát reprezentovala Slovensko dňa 19. decembra 2008 na pretekoch kategórie IBU Cup v talianskom Val Martello. V disciplíne šprint žien na 7,5 km sa umiestnila s piatimi streleckými chybami (2+3) na 11. mieste so stratou 2:50,5 na víťazku Oľgu Anisimovovú z Ruska. Do hodnotenia si pripísala 30 bodov. Začala trénovať pod vedením Milana Gašperčíka. Jej osobným trénerom sa stal manžel Daniel. Čo sa týka streľby, viedol ju vtedajší šéf slovenského biatlonu Juraj Sanitra. V roku 2011 krátko spolupracovala aj s ruským trénerom Alexandrom Chlusovičom
Kuzminovej debut v slovenskom tíme na Svetovom pohári sa uskutočnil v Hochfilzene v decembri 2008 - obsadila 36. pozíciu. Tu si prvýkrát vyskúšala aj štafetový beh na 4 x 6 kilometrov. Slovenský tím obsadil štrnáste miesto v zložení Martina Halinárová, Anastasiya Kuzmina, Natália Prekopová a Ľubomíra Kalinová so stratou 7:44,8 minúty na víťazné nemecké pretekárky.
Na Majstrovstvách sveta v roku 2009 v Pchjongčchangu sa jej podarilo získať vôbec prvé pódiové umiestnenie , keď zdolala v pretekoch s hromadným štartom na 12,5 km všetky svetové esá okrem skúsenej bývalej krajanky Zajtsevovej a skončila na druhom mieste. Dosiahla druhé najlepšie víťazstvo slovenského biatlonu v samostatnej histórii.
Striebornú medailu si odniesla pred ňou v stíhacích pretekoch na 10 km na Majstrovstvách sveta 1999 Martina Halinárová. Čo sa týka šprintu na 7,5 km, Kuzminová skončila na siedmom mieste so stratou +1:07,3 minúty na prvú Nemku Kati Wilhelmovú. O deň neskôr v stíhacích pretekoch na 10 km obsadila 17. miesto so stratou +1:41,9 minúty na prvú Švédku Helenu Jonssonovú. So ženskou štafetou obsadila 13. miesto a v mix pretekoch s Halinárovou, Hurajtom a Šimočkom skončili na 10. pozícii.
Ďalších úspech prišiel v podobe víťazstva na Majstrovstvách Európy v Ufe, kde zvíťazila v šprinte po bezchybnej streľbe a s viac ako minútovým náskokom ovládla aj stíhacie preteky.
Prvé nezabudnuteľné zlato pre Slovensko dobyla v roku 2010 na Zimných olympijských hrách vo Vancouveri v šprinte, kde o 1,5 sekundy zdolala Neunerovú a napriek jednej chybe bola rýchlejšia ako čisto strieľajúce Dorinová, Bulyginová či Domračevová. Išlo o historicky prvú zlatú medailu pre Slovensko zo zimných olympijských hier a celkovo druhú medailu vôbec K zlatu sa jej podarilo pridať aj striebro, a to v stíhacích pretekoch na 10 km. Nemecká pretekárka Magdaléna Neunerová bola lepšia od Kuzminovej o 12,3 sekundy. Na treťom mieste skončila Francúzka Marie-Laure Brunetová, ktorej strata na Anastasiu bola 16 sekúnd.
V tabuľke najúspešnejších športovcov na týchto olympijských hrách sa umiestnila spolu s jedenástimi ďalšími športovcami na 17. mieste s bilanciou jedna zlatá a jedna strieborná medaila. Ale medzi biatlonistami sa ocitla s krajankou Oľgou Zajcevovou a Nórom Olem Einarom Bjørndalenom na treťom mieste.
Po Zimných olympijských hrách sa slovenská reprezentantka blysla ešte vo Svetovom pohári v Chanty-Mansijsku deviatym miestom v šprinte a bronzovou medailou v pretekoch s hromadným štartom, kde prehrala len s Nemkou Magdalenou Neunerovou a s Fínkou Kaisou-Leenou Mäkäräinenovou. Štartovala aj v štafete, spoločne s Janou Gerekovou, Martinou Chrapánovou a Martinou Halinárovou skončili na siedmej pozícii. Sezónu ukončila na 20. pozícii v celkovom hodnotení SP. Bola vôbec prvým slovenským biatlonistom, ktorý sa dostal do Top 10.
V sezóne 2011/2012 bola viackrát blízko víťazstvu. V masových pretekoch v Anterselve bola druhá, v nezabudnuteľnej mix štafete v Kontiolahti s kolegami tretia, a v rovnakom stredisku v šprinte piata. Celkové poradie SP v tejto sezóne ju evidovalo na 10. mieste.
Na Majstrovstvách sveta v biatlone 2012 v nemeckom Ruhpoldingu skončila slovenská zmiešaná štafeta Kuzminová - Gereková - Kazár - Šimočko na siedmom mieste. V klasickej štafete bežala na druhom úseku a spolu Janou Gerekovou, Martinou Chrapánovou a Paulínou Fialkovou sa umiestnili na ôsmej pozícii. Najlepší výsledok dosiahla v individuálnej súťaži v disciplíne pretekov s hromadným štartom, kde skončila na ôsmom mieste.
Čo sa týka Svetového pohára, najviac sa Kuzminovej darilo v sezónach 2012/2013 a 2013/2014. V celkovom hodnotení bola na šiestom, siedmom mieste. Dňa 17. januára 2013 si pred olympiádou v Anterselve vybojovala jedno víťazstvo v šprinte na 7,5 km .
Na Majstrovstvách sveta 2013, ktoré sa konali v Čechách, Kuzminovej najlepším miestom bola štvrtá priečka vo vytrvalostných pretekoch, kde v úvode siahala na bronz, ale predbehla ju ukrajinská reprezentantka Valj Semerenková. Preteky vyhrala Nórka Tora Bergerová, ktorá bola od Kuzminovej lepšia o 1:55 minúty. Ostatné disciplíny na českých majstrovstvách znamenali pre Anastasiu umiestnenia v druhej desiatke - v šprinte obsadila sedemnáste miesto a v stíhacích pretekoch na 10 km sa jej ušlo štrnáste miesto. Ženská štafeta na 4 x 6 kilometra dopadla o niečo lepšie. Slovenky v zložení Jana Gereková, Anastasia Kuzminová, Martina Chrapánová a Paulina Fialková získali ôsme miesto. V zmiešanej štafete na 2 × 6 km + 2 × 7 km sa umiestnila zostava Jana Gereková, Anastasia Kuzminová, Pavol Hurajt a Matej Kazár na siedmom mieste.
Vydarený víkend krátko pred olympiádou zažila Kuzminová v Holmenkollene, kde si vybojovala jedno druhé a dve tretie miesta. Na Svetovom pohári v Soči skončila deviata v individuáli a druhá v šprinte, kde ju o desať sekúnd predbehla bezchybná Poľka Gwizdoňová. Sezóna 2013/2014 začala skvele, a to druhým miestom v prvých vytrvalostných pretekoch v Östersunde. Potom sa už spolu s manželom sústreďovala najmä na obhajobu zlata z pred štyroch rokov na olympiáde v Soči, čomu dávali športoví redaktori iba desať percentnú šancu.
Zimné olympijské hry 2014 v Soči však dopadli pre Kuzminovú a Slovensko vynikajúco. V úvodných biatlonových pretekoch šprintu na 7,5 kilometrov trafila všetkých desať terčov a časom 21:06,8 min. si vybojovala zlatú medailu. Za ňou skončila Ruska Oľga Viluchinová so stratou 19,9 sekundy. Išlo o druhý najväčší víťazný rozdiel v histórii tejto disciplíny na olympiáde. Bronz získala ukrajinská biatlonistka Vita Semerenková, ktorá stratila na Anastasiu 21,7 sekundy. Víťazstvo Kuzminovej spôsobilo medzi slovenskými fanúšikmi hotový ošiaľ. Priamy prenos, ktorý vysielala RTVS, sledovalo až 631-tisíc divákov. Kuzminová pre Slovensko tak získala piatu medailu v ére samostatnosti zo zimných olympijských hier , po striebornej medaile Radoslava Židka na Hrách v roku 2006, svojej jednej zlatej a striebornej medaily z Vancouveru 2010, a po bronzovej medaily Pavla Hurajta.
Stala sa aj prvou ženou v histórii, ktorá obhájila zlatú olympijskú medailu v niektorej individuálnej biatlonovej disciplíne. V sezóne 2017/2018 si pripísala ďalšie výhry, a to v Hochfilzene, Annency a v Oberhofe, kde dokopy získala štyri výhry a dve druhé miesta. Vďaka týmto medailám obsadila prvú priečku v celkovom hodnotení Svetového pohára.
Návrat a koniec kariéry
Pred štyrmi rokmi oznámila svoj odchod zo súťažného kolotoča v biatlone so slzami v očiach, dnes opäť naplno trénuje. Prijala totiž novú výzvu. Ako na ňu zareagovali jej dcéra a syn a čo hovorí napríklad Nasťa na Vianoce? Vianoce nevnímame ako sviatok pri stole...Najúspešnejšia slovenská biatlonistka Anastasia Kuzminová začala s biatlonom ako 15-ročná. Dnes má 39 rokov a je z nej trojnásobná olympijská víťazka, majsterka sveta a držiteľka malých krištáľových glóbusov. Nasťa však bola aj po ukončení profesionálnej biatlonovej kariéry stále aktívna a biatlon ju napokon zlákal naspäť. Predstaví na januárových majstrovstvách Európy v Osrblí. Pre Diva.sk priblížila, ako sa pripravuje na návrat, ale, aj ako trávi vianočné sviatky...
Napriek životnej forme ju v nedeľu ukončila. Na Slovensko ju dostal partner Daniel Kuzmin, ktorý si malú krajinu v strede Európy obľúbil. Anastasia bola vtedy nádejnou ruskou biatlonistkou, ktorá už mala na konte niekoľko úspechov z juniorských šampionátov. Onedlho otehotnela, sezónu ukončila a biatlon išiel načas bokom. Na jar roku 2007 sa s Danielom vzali a zakrátko sa im narodil syn Jelisej. To však skomplikovalo jej biatlonovú budúcnosť v Rusku.
„Po narodení Jeliseja mi oznámili, že maximálne tri mesiace môžem dojčiť a potom sa musím zapojiť do tréningov. Na to som nebola pripravená,“ povedala Kuzminová, ktorej ruský zväz neustúpil a vyradil ju z reprezentácie ako neperspektívnu. Vtedy si manžel Daniel povedal, že sa skúsi opýtať, či by bolo možné, aby Anastasia štartovala za Slovensko.
Koncom roka 2007 prišla do Banskej Bystrice a popri starostlivosti o dieťa začala trénovať. Získala občianstvo a už o rok prvý raz pretekala za svoju „novú krajinu“. Zmenilo sa to už onedlho, keď Kuzminová hneď na najbližších majstrovstvách sveta prekvapivo získala striebro v pretekoch s hromadným štartom. Na Slovensku sa cítila dobre. Nasťa, ako ju už väčšina verejnosti začala nazývať, ich nielen naplnila, ale až predstihla. Na Slovensku už v tom čase nebol azda nikto, kto by nepoznal sympatickú Rusku, ktorá cítila veľkú vďačnosť za to, že môže reprezentovať.
„Som Slovenka narodená v Rusku. Tu sa cítim ako doma, je tu taká úžasná atmosféra. To celé je veľmi blízke a príjemné,“ povedala už o štyri roky po ďalšom olympijskom úspechu. Nikto nepochyboval, že patrí k svetovej špičke. Vynikala najmä skvelými bežeckými výkonmi, ktorými dokázala neraz kompenzovať slabšie strelecké schopnosti. Medzi súperkami budila rešpekt a pre mladšie slovenské pretekárky sa stala inšpiráciou. A nielen to.
Po návrate sa napriek zdravotným problémom snažila zvyšovať formu, ktorá mala vygradovať na jej posledných olympijských hrách v kórejskom Pjončangu. Vyšlo jej to fantasticky a po dvoch strieborných medailách v stíhacích a vytrvalostných pretekoch pridala zlato aj v tých s hromadným štartom. Po každom úspechu neskrývala hrdosť a radosť z toho, že môže súťažiť v slovenskom drese. Prehnané sebavedomé vyjadrenia či maniere športovej hviezdy by ste u nej hľadali márne.
„Mám vás veľmi rada a vážim si vašu podporu,“ odkázala po svojich posledných individuálnych pretekoch. „Celú kariéru ste mi dopriali a ja som to cítila. Pred pár týždňami na majstrovstvách sveta totiž získala zlatú medailu, ktorá jej v zbierke zo šampionátov chýbala. Svoju obľúbenú disciplínu šprint vyhrala napriek chorobe. Po víťazstve musela pre stratu hlasu odmietnuť prvý rozhovor, neskôr so slzami v očiach opäť všetkým ďakovala.
Hoci veľký krištáľový glóbus za celkové víťazstvo vo svetovom pohári nezískala, sklamaná rozhodne byť nemusí. Za to, čo dokázala Anastasia Kuzminová pre slovenský šport, si zaslúži obrovské uznanie. Spopularizovala biatlon, urobila výnimočné výsledky, pripravila pre fanúšikov množstvo radostných chvíľ a ešte niečo viac.
Anastasia Kuzminová sa po ukončení kariéry ospravedlnila fanúšikom, trénerkou zatiaľ nebude. Kuzminová na tlačovej konferencii, na ktorej oznámila definitívny koniec kariéry. Foto - tasr Biatlonistka Anastasia Kuzminová definitívne ukončila kariéru. Na tlačovej konferencii oznámila, že nebude pokračovať ani v štafete. Pôsobenie v individuálnych pretekoch ukončila v apríli po sezóne Svetového pohára.
Prehľad úspechov Anastasie Kuzminovej
Anastasia Kuzminová dosiahla počas svojej kariéry množstvo úspechov, ktoré ju zaradili medzi legendy slovenského športu. Nasledujúca tabuľka sumarizuje jej najvýznamnejšie výsledky:
| Umiestnenie | Podujatie | Rok |
|---|---|---|
| Zlatá medaila | Zimné olympijské hry (šprint) | 2010 |
| Strieborná medaila | Zimné olympijské hry (stíhacie preteky) | 2010 |
| Zlatá medaila | Zimné olympijské hry (šprint) | 2014 |
| Zlatá medaila | Majstrovstvá sveta (šprint) | 2019 |
| Strieborná medaila | Majstrovstvá sveta (preteky s hromadným štartom) | 2009 |
| Bronzová medaila | Majstrovstvá sveta (šprint) | 2011 |