Možno nemám najkrajšie a najpresnejšie spomienky na život v Spišskej Novej Vsi, ale sú moje. Rád o spomienkach píšem, pretože sa v tých textoch často nájdu aj ostatní a niečo im to pripomenie. Niečo z vlastných životov. A mnohé myšlienky máme spoločné.
Spomienky na sídlisko Západ 1
O sídlisku Západ 1 v Spišskej Novej Vsi som už písal veľa, no vždy mi napadne niečo, čo som ešte nespomenul, alebo by som o niektorých veciach napísal ešte raz. Prvýkrát som ako malý chlapec vnímal okolie práve tu. Keď som tu začal chodiť do škôlky a neskôr do školy.
Tu som zažil prvé kamarátstva, prvé lásky, prvé spomienky na úrazy, sklamania, zlyhania, bolesť. Tu som sa prvýkrát bicykloval, či sánkoval, tu som sa prvýkrát hral v pieskovisku, dostával darčeky za dobré vysvedčenie, tu som zažil prvé prekvapenia, oslavy narodenín, Vianoc a sviatkov, ktoré som už bol schopný vnímať, aj keď ešte tou detskou naivitou malého chlapca, ktorá mi možno ostala. Tu som vystrojil prvé vylomeniny, tu som sa prvýkrát vozil na kolotoči, strieľal zo vzduchovky, dostal bitku. Tu sme založili s chlapcami hudobnú skupinu Pouličná zmes a prežívali svoj malý kúsok slávy na koncertoch a skrz nahrávky.
Tu ma mnohí poznajú a mnohých poznám ja. Poznáte aj moju mamu, aj môjho otca, ktorí tu roky pôsobia - mama v škôlke, otec na základnej škole a mnohí ich poznáte práve odtiaľ. Bohužiaľ mňa to poznačilo tak, že keď som niekde vystrájal, tak ma všetci poznali a pričasto padala otázka - „nie si ty náhodou malý Hnat?“ Bol som. Teraz som už veľký.
Nech som bol kdekoľvek, vždy ma to ťahalo späť kvôli rodine, spomienkam, vôni bytu, zvuku výťahu, chutnej domácej kuchyni, výhľadu na Tatry a na škôlku, do ktorej som chodil a toľkokrát som z nej videl mamu ísť z práce. Ťahalo ma to späť, pretože aj takéto malé sídlisko má svoje nesmrteľné príbehy, legendy, udalosti a osobnosti.
Prečítajte si tiež: Výber vzduchovky pre biatlon
Keď sa prechádzam po chodníkoch medzi panelákmi, prichádzajú rôzne záblesky spomienok - baseball, odbíjanie lopty medzi bytovkami, menej parkovísk, menej áut, čistejšie a udržiavané trávniky, ihriská a pieskoviská, vyťažené lavičky, spoločenstvá pod schodmi, lásky, hádky, tráva vo fľašiach od zavarenín, toluén na handričke, zvracanie medzi panelákmi, biliard u Tarasa, Colnica, alka, preskakovanie potoka, sad pod blaumontom, volejbal/tenis pod oknami, basketbal na školskom dvore, vysedávanie pri potravinách, tabletky, varenie mlieka, fajčenie vysušených banánových šupiek, prúsery, prespávania u kamarátov v pivniciach, či na chatách, férovky, neférovky, partie, graffiti, zrady, podlosti, podrazy, krádeže, vlámačky.
Málokto sa asi teraz prizná, čo všetko robil, no je to už aj tak dávno a aj to zlé bolo k niečomu dobré, pretože na to, aby sme mohli vniesť do temnoty svetlo, do nej musíme najprv vstúpiť. Inač to nejde. A mohol by som pokračovať aj ďalej - krik po nociach, spev, paličky do zvončekov, vyťahovanie drobných z výťahových šácht, walkmany, diskmeny, hifi veže, krabičák, baldovská v skle z potravín „Hovno“, nanuky. odbíjanie lopty cez „praker“.
Podelení sme boli na partie a jedni nemali radi druhých. Pamätám si hromadné bitky pri garážach, taktiež mnohé férovky, ktoré až tak férové neboli. Jedna partia si myslela, že je lepšia než tá druhá, no každý mal niečo za ušami - jedni násilnosti, prepady, bitky, rasovo motivované útoky a iní zase drogy, vykrádačky, vandalizmus … . Ale mnohí nepatrili nikde, boli slušáci a možno ani netušili, čo všetko sa deje okolo nich. Im asi tento text nič hovoriť nebude.
Ale idem ďalej, keď som sa už tak rozpísal. Pamätám si školské výlety, triedne večierky, posielanie ľúbostných listov spolužiačkam na Valentína a pamätníky, do ktorých sme si navzájom kreslili obrázky na pamiatku. Fotografie sme pri sebe nosili iba papierové, na krku prívesky z Brava, alebo kľúče a po vreckách výstrižky z časopisov, na ktorých boli obľúbené herecké, alebo hudobné hviezdy. Pamätám si, že mnohí v detstve prežili aspoň raz v živote niekoľkodňovú traumu z jazdenia výťahom a ja som patril medzi nich.
Pamätám si už spomínané walkmany, farebné svetielka v reproduktoroch, dvojdecky a kvalitu na audiokazetách, kým neprišli diskmeny a prvé mobily s farebným displejom, do ktorých sa dali už nahrať aj lepšie hry, obrázky, pesničky. Pamätám si videá a videokazety s akčnými klasikami od Intersonicu. Pamätám si na pevnú linku, listovanie v telefónnom zozname, alebo zvonenie zdola - „Dobrý deň teta, je Miro doma? A môže ísť von?“Pamätám si život bez sociálnych sietí, farebných dotykových displejov, smartphonov a reklamného smogu.
Prečítajte si tiež: Informácie o PCP kompresoroch
Mnohí to ešte vieme porovnať s touto digitálnou dobou a ako sa žilo predtým. Tí mladší už takúto možnosť nemajú a už sa rodia s mobilom, či tabletom v ruke. Ani netušia, o čo prišli. Pamätám si prvý mobil za jednu korunu, dlhú výdrž batérie, skladanie melódií a neskôr polyfónne zvučky, mobily bez internetu, fotoaparátu, farebného displeja.
Fotoaparáty však boli. Kto chcel fotiť, musel vedieť založiť do fotoaparátu film a keď ho celý vycvakal, tak šup s ním do Konárika na Letnú ulicu, alebo si fotky vyvolal doma sám. Vývojka, ustaľovač, voda, pinzeta, červená žiarovka a ideš. Keď som chcel do mobilu nejaký čiernobiely obrázok, alebo inú hru ako hada, tak som v strese zabol wapko a modlil sa, aby neprišla veľká faktúra.
Pamätám si televízor bez markízy, bez jojky, bez dlhých reklám. Pamätám si ICQ, Skype, Pokec …. Pamätám si, že aj my sme boli hluční, nerozvážni smradi, uctievajúcu mamvpičizmus. Mysleli sme si, že sa z nás svet musí posrať, lebo sme tu a dokážeme veľa, pretože všetko robíme správne a dospelí sú nudní nepriatelia, ktorí nerozumejú nášmu svetu a záujmom. No drzosťou a ľahostajnosťou nikto nedosiahol nič. Partie sa potrhali, naša dávka nočného ruchu a hluku zmizla, každý sa pobral svojou cestou. Niekto zodpovedne a poniektorí sú stále tí istí grázli, akí boli kedysi.
PS: Možno ste to vnímali a vnímate inak, alebo ste vyrastali inde. Ja to mám v hlave takto. Možno trochu chaoticky, no predsa len je to množstvo spomienok za tie roky.
Výroba vzduchoviek Slavia na Slovensku
Spoločnosť ZVS IMPEX, ktorá odkúpila licenčné práva od Českej Zbrojovky bude vyrábať vzduchovky značky Slavia na Slovensku. „Výroba vzduchoviek zapadá do vytváraného portfólia v skupine malokalibrovej munície a zbraní v ZVS, a preto sme sa rozhodli vo výrobe a predaji pokračovať na základe licenčnej zmluvy.
Prečítajte si tiež: Všetko o PCP vzduchovkách z bazáru
„Súčasná konštrukcia vzduchoviek nezaznamenala zmenu už niekoľko rokov, čo sa prejavilo najmä na jej cene. Na druhej strane je potrebné povedať, že kvalitou sa vyrovná konkurenčným výrobkom,“ uviedol riaditeľ predaja Ing. Podľa neho zmeny v konštrukcii sa budú riešiť so zameraním na modernizáciu tlakového valca s piestom, zmenu materiálov, variantné riešenie pažby, mieridiel. Cieľom týchto zmien bude aj zníženie ceny pre konečného zákazníka.
Od rozšírenia portfólia produktov spoločnosti o tieto vzduchovky očakáva spoločnosť aj zvýšenie zamestnanosti v regióne. „Rozšírenie výroby si bude vyžadovať nových odborných pracovníkov. V minulosti mala vzduchovku snáď každá druhá rodina, bola to obľúbená forma voľnočasových aktivít.
Spoločnosť ZVS IMPEX disponuje výrobnými prevádzkami s modernou technológiou a skúsenými pracovníkmi. Podnik má dlhoročnú tradíciu - výroba bola zahájená v novopostavenom závode na území Dubnice na Váhom v roku 1937 ako súčasť koncernu Škoda Plzeň. Začiatkom tohto roku prevzala ZVS IMPEX skupina MSM GROUP, ktorá v snahe obnoviť tradične dobré meno slovenského zbrojárskeho priemyslu združuje spoločnosti s portfóliom v tomto segmente.
Diskusia a skúsenosti s vzduchovkami Slavia
V diskusiách sa objavujú rôzne názory na vzduchovky Slavia. Niektorí užívatelia spomínajú na časy, keď Česká zbrojovka vyrábala tieto vzduchovky na Slovensku a neskôr sa komponenty začali dodávať z Číny. Iní zase spomínajú na tuning ich Slávií a dosahovanie sústrelov 10 mm na 30 m.
Diskutuje sa aj o paralaxe, ktorá je dôležitá pre presnú streľbu. Paralaxa je vyrovnanie tzv. optického posunu, aby pozorovaný objekt, puškohľad a ľudské oko boli v jednej zámernej rovine, to že my vzduchovkári to využívame aj na meranie vzdialenosti nablízko je už druhá vec.
Objavujú sa aj otázky ohľadom ceny zgenerálkovanej Slávie 630 model 77. Odpovede sa pohybujú okolo 50 EUR. Zároveň sa odporúča vyhodiť plastovú rúrku (akože optiku), pretože nevydrží ani pár výstrelov.
Slávie sú určené na terčovú streľbu do 10m a tam sú výborné. Na tie sa nejake Gamo alebo cinske sunty nechytaju.
Zvyšovanie výkonu vzduchovky
Pri výkonných pružinových vzduchovkách okolo 15J to nie je dobrá cesta. Väčšinou už sú na hranici výkonu, max 10% rezerva. Zvýšenie výkonu z 15 na 20 J rapídne zhorší presnosť.
Nehovoriac o tom, že ak by si dosiahol rýchlosť zvuku, tak sú diabolky nestabilné. Štandardne pri 4,5 kalibri z 240 na 320 m.s-1, zbytočne moc to kope, atď. to je proste fyzika.
Zvyknú sa dávať podložky dozadu za strunu 0,5 cm a závažia do piestu pred strunu cca 1 cm, ale pozor aby sa stále dala struna stlačiť. To sa dáva keď už struna zoslabne, tie podložky dozadu.
Obmedzenie je objem stlačiteľného vzduchu, z ktorého sa dá vymáčknuť výkon, je tam nejaká hranica, ktorá sa nedá prekročiť, tuším 0,35 J na 1 cm3, nepomôže vyššia rýchlosť piestu, ani silnejšia struna.
Nehovoriac o tom že je to nelegálne, a ver tomu že ak sa niečo stane, niekoho niečo zraníš a ťa čapnú, tak na teba bude pozerané, ako na človeka nelegálne ozbrojeného. Teraz je hon na čarodejnice a všetko sa rieši ako exemplárny prípad. Pri pružinovkách to maximálne doladiť tými podložkami, väčšinou sa to rieši kvôli zachovaniu balistiky strely, keď sa pri FT alebo HFT strieľa do 50 m a tam aj pokles pár m.s-1 vie urobiť už rozdiel.
Ak chceš výkon vzduchovky, tak si zožeň PCP-čko z anglicka, tam je to na FAC licenciu, oznámenie a tam už sa vieš dotať s výkonom aj cez 40 J (u nás stále nelegálne, resp. by si to mal zaregistrovať ako normálnu zbraň a zbrojný preukaz atď.)napríklad Gunpower, FX airguns, Daystate Wolverine ten dáva 80 J. Aj keď za 2 litre už máš parádne plnotučné maso.
tags: #vzduchovka #snv #recenzia