Národné hospodárstvo je súhrn všetkých ekonomických prostriedkov a vzťahov hospodárskych subjektov určitého štátu alebo hospodárskeho priestoru.
Súhrn odvetví (a druhov výroby) národného hospodárstva či štruktúra, organizácia a stav národného hospodárstva, neformálne často aj národné hospodárstvo vôbec, sa nazýva ekonomika.
Národné hospodárstvo je výsledkom množiny spoločných aktivít ľudí, prírody a umelých ľudských výtvorov, ktoré vznikali postupne či aktuálne a sú dynamogenizované deľbou a špecializáciou práce, vzťahom ku rozdeľovaniu a prerozdeľovaniu výsledkov, narábaniu s hodnotami atď.
Národné hospodárstvo funguje vždy v určitom hospodársko-politickom systéme, pričom základom hospodárskych aktivít je napr. voľný trh, a základom politických aktivít je napr.
Národné hospodárstvo je zložitý, mnohotvárny, mnohostranný a mnohoväzbový, neustále sa rozvíjajúci systém skladajúci sa z mnohých subsystémov, ktoré sú spojené v jeden celok.
Prečítajte si tiež: Dostupnosť dielov pre Prim kaliber 66.3
Ľudia v národnom hospodárstve vykazujú svoje (rôzne) správanie závisle od správania jeho častí (rodín, podnikov, okolitých štátov).
Aktivity v národnom hospodárstve prebiehajú hierarchicky v časovej postupnosti s množstvom transformácií, s celou zložitosťou väzieb a vzťahov pri existencii rôznych cieľov.
Ľudia sa v každom národnom hospodárstve opierajú o prírodné zdroje, o disponibilný ľudský potenciál a o umelé zásahy, spôsobované človekom.
Hospodárstvo možno chápať ako súbor jednosmerných a dvojsmerných aktivít jedincov a skupín ľudí, ktorými sa snažia zabezpečiť si hmotné, čiastočne aj duševné a duchovné potreby.
U jednosmerných aktivít si človek zabezpečuje niečo buď sám pre seba (napr. si natrie na chlieb maslo a následne ho skonzumuje, operie si šaty, a pod.) alebo aktivitu koná pre niekoho iného (napr. daruje vec, ktorej je majiteľom), pričom za to nepožaduje žiadnu protihodnotu od iného človeka.
Prečítajte si tiež: Recenzia hodiniek Prim Polovnícke
Naopak pri dvojsmerných aktivitách človek za svoju aktivitu požaduje vždy nejakú protihodnotu.
Národné hospodárstvo každej krajiny má svoju štruktúru. Odvetvie národného hospodárstva tvoria podniky s rovnakým alebo príbuzným zameraním.
Hospodársky sektor je sféra ekonomickej činnosti, charakterizovaná určitým vývojom, tempom vedecko-technického pokroku, rastom produktivity práce a podobne.
Primárny sektor
Primárny sektor v ekonomike zahŕňa akýkoľvek priemysel podieľajúci sa na ťažbe a zbierke prírodných zdrojov.
Tento sektor je najvýznamnejším sektorom. Je preň charakteristické nízke tempo vedecko-technického pokroku, pomalý rast produktivity práce, vysokú investičnú náročnosť a malá ziskovosť.
Prečítajte si tiež: Tréning streleckých zručností
Ide však o odvetvia, ktoré majú rozhodujúci význam pre ďalší rozvoj ekonomiky. Štát mu preto musí venovať zvýšenú pozornosť.
Primárny sektor má tendenciu tvoriť väčšiu časť ekonomiky v rozvojových krajinách než vo vyspelých.
Ku príkladu v roku 2018 predstavovalo poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov viac než 15% HDP v subsaharskej Afrike, kdežto menej než 1% v severnej Amerike.
Vo vyspelých krajinách sa primárny sektor stal technicky vyspělejším - príkladom môže byť mechanizácia poľnohospodárstva ako protiklad k ručnému sběru a výsadby.
Vyspělejší ekonomiky môžu investovať ďalší kapitál do primárnych výrobních prostriedkov.
Napríklad v kukuricnom páse Spojených štátov stroje sklízejí kukuricu a postrekovače vystřikujú veľké množstvo insekticídov, herbicídov a fungicídov, čo vedie k dosáhnutí vyššieho výtěžku než je možný pri používaní menej kapitálove náročnejších technik.
Rozvinuté země mohou kvůli nadměrnému bohatství udržovat a rozvíjet svá primární průmyslová odvětví.
Napríklad zemědělské dotace Evropské unie poskytují rezervy proti kolísající míře inflace a cen zemědělské produkce.
To umožňuje vyspělým zemím vyvážet své zemědělské produkty za mimořádně nízké ceny.
Díky tomu jsou nesmírně konkurenceschopné vůči těm chudým nebo nedostatečně rozvinutým zemím, které udržují politiku volného trhu a nízké nebo neexistující tarify proti levnému zboží.
Niektoré ekonomiky dávajú zvláštny dôraz na základné časti potravinárskeho odvetvia (poľnohospodárstvo a rybolov), čím chcú občanom zaistiť dostatok potravín i za extrémnych okolností (akými môžu byť vojna, embargo alebo iné ekonomické sankcie).
V českej ekonomike sa význam primárneho sektoru dlhodobo znižuje.
Zatiaľ čo v roku 1993 sa na celkovom výkone ekonomiky podieľal 7,3% a zamestnával 7,5% pracujúcich, v roku 2013 jeho podiel na výkone dosahoval už len 3,6% a uplatnenie v ňom nachádzalo 3,9% osôb.
Počet zamestnaných v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve sa medzi roky 1993 a 2013 znížil o 114,7 tisíc osôb, ťažbu a dobývanie opustilo 60,3 tisíc pracujúcich.
Sekundárny sektor
Sektor výroby a priemyslu, označovaný ako sekundárny sektor, niekedy též ako spracovatelský, priemyslový alebo výrobní sektor, zahrnuje všechna odvětví lidské činnosti, která přeměňují suroviny na výrobky nebo zboží.
Tento sektor nadväzuje na primárny sektor. Je zameraný na výrobu hmotných statkov.
Tento sektor obecně využívá výstupy z primárního sektoru k vyrábění hotových výrobků, které jsou vhodné pro použití jinými podniky.
Ďalej je využíva k exportu alebo prodeji tuzemským spotřebitelům.
Toto odvětví je často rozdělováno na lehký a těžký průmysl.
Sekundární sektor také produkuje odpadní materiály a odpadní teplo, které mohou způsobovat environmentální problémy nebo způsobit znečištění.
Niektorí ekonomovia kontrastujú s odvetviami produkujúci bohatstvo v ekonomike, ako je výroba, so sektorom služieb, ktorý má tendenciu byť bohatý.
Tito ekonomové tvrdí, že ekonomika začíná klesat, jak se její bohatý sektor zmenšuje.
Výroba je dôležitou činnosťou na podporu hospodárskeho rastu a rozvoja.
Terciárny sektor
Sektor služieb je tretím zo ekonomických sektorov třísektorové teorie.
Terciárny sektor - zahŕňa služby, dopravu a spoje a obchod. Ide o najrýchlejšie sa rozvíjajúci sektor.
Sektor služieb se namísto produkce finálních produktů zabývá provizí služeb a opravou materiálních statků.
Službami (dělené na služby věcné - obnova hmotných statků - a služby osobní - doprava, koncert) jako takovými se rozumí servis, poradenství, snadný přístup a zkušenosti.
Je preň typická najnižšia technická úroveň, najnižšia investičná náročnosť.
Terciérní sektor zajišťuje stejně tak poskytování služeb jiným služebním obchodníkům jako poskytování služeb jednotlivým zákazníkům.
Řadí se k nim tedy také zajišťování dopravy, distribuce a prodej zboží od vyrobeného výrobku až k zákazníkům.
Tak tomu je například ve velkoobchodech, v maloobchodním podnikání nebo i u organizace kulturních vyžití.
Často je těžké určit, které firmy spadají do terciérního sektoru a které nikoliv.
Podobný problém je také s klasifikací vládních služeb (např. policie, armáda…) a neziskových organizací (charita, výzkumné asociace…).
Zabývají se tím mnohé klasifikační systémy, například ISIC (International Standard Industrial Classification - Mezinárodní standardní klasifikace ekonomických činností OSN), NACE (Evropská klasifikace ekonomických činností) či NAICS (Severoamerická klasifikace ekonomických činností Spojených států, Kanady a Mexika).
Pro účely finančnictví a obchodního výzkumu se využívají tržní klasifikační systémy jako GICS (the Global Industry Classification Standard) a ICB (Industry Classification Benchmark), které řadí obchod primárně do terciéru.
Na rozdíl od vládních klasifikačních systémů rozděluje první úroveň tržních klasifikačních systémů ekonomiku na funkčně související trhy nebo průmyslová odvětví.