V priebehu 20. storočia sa spôsob vedenia vojny zmenil na nepoznanie. Zlomovými bola prvá aj druhá svetová vojna, ale aj druhá polovica 20. storočia, kedy sa vojnové operácie presunuli do utajenia. Pred 105 rokmi svet po prvýkrát uzrel aj jednu z najúčinnejších a súčasne najnehumánnejších foriem vedenia vojnových konfliktov.
Prvá svetová vojna (1914 - 1918) bola konfliktom, ktorý zasiahol do každodenného života civilného obyvateľstva a priniesol rozsiahle zmeny v spoločnosti. Išlo o veľkú ruptúru a dejinný zlom, ktorý sa nemohol neprejaviť na ekonomike krajiny a na celom živote v zázemí. Počas vojny sa vyvinuli a použili rôzne zbrane, pričom cieľom bolo získať prevahu nad nepriateľom. Avšak, niektoré zbrane, hoci boli známe, sa v tomto konflikte nepoužívali, alebo sa používali len v obmedzenej miere.
Ieper: Miesto prvého útoku
Flámske mesto Ieper v západnom Belgicku bolo počas prvej svetovej vojny dejiskom hneď niekoľkých významných bitiek. Práve tu otestovali svoje zbrane, ktorými chceli armády svojich protivníkov dostať na kolená. Okrem toho sa Ieper stalo aj akýmsi terénnym nemeckým laboratóriom. Z pohľadu Nemecka stálo na dôležitej križovatke Schlieffenovho plánu, ktorý určoval taktiku vpádu vojsk do severného Francúzska. Keď Briti, Francúzi a Belgičania opäť dobyli mesto Ieper, frontová línia sa zastavila.
Nemecko v snahe opäť prekvapiť a prelomiť obrannú líniu svojich nepriateľov, siahlo na jar 1915 k svojej novej zbrani. Už v januári na východnom fronte použili v bitke pri Bolimove slzný plyn, aby dokázali narušiť ruské jednotky čakajúce v zákopoch.
Bol 22. apríl 1915, 17:00. Nemeckým útokom začína druhá bitka o Ieper a okolie, ktorá potrvá do konca mája. Nemci chcú prelomiť frontovú líniu kontrolovanú francúzskymi jednotkami a zvrátiť vývoj konfliktu, aby tak predišli dlhej a vyčerpávajúcej zákopovej vojne. Na svojej strane frontu Nemci zakopali do zeme 5 700 nádob s bojovým plynom. Celkovo použili asi 168 ton chlóru.
Prečítajte si tiež: Výber airsoft zbrane pre začiatočníkov
Chlór sa územím nikoho nachádzajúcim sa medzi zákopmi bojujúcich strán presúval vo forme zelenkavého oblaku. Chlór je ťažší ako vzduch, preto klesá smerom dolu. Keď sa zelený oblak dostal vďaka vetru k francúzskym zákopom, jed do nich jednoducho prenikol. Francúzskych vojakov a jednotky naverbované z francúzskych kolónií útok prekvapil. Chlór okamžite poškodzuje sliznice, po inhalácii napáda aj pľúca. Cez uvoľnený približne 6 kilometrov dlhý úsek francúzkej obrannej línie nemeckí vojaci bez odporu prešli dýchajúc pritom cez vatové vankúšiky nasiaknuté tiosíranom sodným. K mestu Ieper sa nedostali, obsadili však niekoľko iných obcí. V priebehu polhodiny mali Nemci útokom chlórom vyradiť 15-tisíc vojakov.
Ďalšie chemické zbrane
Napriek tomu sa Nemcom útok chlórom nezdal veľmi efektívny. Už na jeseň útočili fosgénom, mimoriadne toxickým jedom, ktorý je ako zbraň 18-násobne účinnejší ako chlór. Bezfarebný plyn spôsobuje opuch pľúc, následné vážne zdravotné ťažkosti, ich nástup je však pomalý, čo je v prípade útoku výhodou, keďže si vojaci nemusia tak skoro uvedomiť, že sú cieľom chemického útoku.
O dva roky neskôr v oblasti, kde boli po prvýkrát použité bojové chemické zbrane tak, ako ich poznáme aj dnes, použili Nemci aj najznámejší bojový plyn. V roku 1917 zaútočili tzv. yperitom. Bezfarebný plyn bez zápachu bol dokonalou zbraňou. Plynové masky boli totiž proti nemu zbytočné, vojaci sa síce vyhli opuchu pľúc, no yperit dokázal preniknúť aj cez uniformu a na koži vytváral bolestivé a rozsiahle pľuzgiere. Bojový plyn dostal svoj názov od Britov práve podľa mesta Ieper, kde bol po prvýkrát rovnako ako chlór použitý.
Fritz Haber: Otec chemických zbraní
Otcom nemeckých chemických bojových zbraní počas prvej svetovej vojny bol chemik Fritz Haber. Práve tento chemik viedol tým odborníkov, ktorých úlohou bolo nájsť najvhodnejší smrteľný plyn a nájsť vhodný spôsob ako ho využiť počas bojovej operácie. Práve Haberov tím stál za útokom chlórom v roku 1915, rovnako ako za vývojom a použitím yperitu o dva roky neskôr. Haber dokonca v roku 1918 získal aj Nobelovu cenu za chémiu. Nebolo to však za vývoj a použitie bojových plynov. Spoločne s Carlom Boschom dokázali navrhnúť tzv. Haberov proces na syntézu amoniaku z vodíka a dusíka. Amoniak je dodnes mimoriadne významnou látkou využívajúcou sa pri výrobe hnojív a jej objav bol skutočným vedeckým míľnikom.
Dôsledky a zákazy
História chemických zbraní siaha do minulosti. Chemické zbrane zakázali ešte skôr, ako ich vo veľkom vôbec použili. V roku 1899 podpísali krajiny Haagsku konvenciu, ktorá zakazovala projektily s obsahom škodlivých plynov. Nezabránilo to však Nemcom, aby v roku 1915 nespustili útok chlórom na Francúzov v bitke pri Ypres. Rovnako odpovedali aj Briti a Francúzi. Do konca vojny pri chemických útokoch fosgénom, yperitom a inými látkami zahynulo 90-tisíc vojakov.
Prečítajte si tiež: Poradie Svetového pohára v biatlone
Zdesení z útrap v zákopoch schválili štáty v roku 1925 Ženevskú konvenciu, ktorá zakazovala používanie chemických látok v boji. Neskôr v roku 1993 podpísali takmer všetky krajiny sveta Konvenciu o chemických zbraniach, ktorá ich zakazovala aj vyvíjať a šíriť.
Použitie chemických zbraní v 1. svetovej vojne:
- 1915: Ako prví použili počas prvej svetovej vojny chlór Nemci v bitke pri Ypres. Zahynulo vtedy 6000 ľudí.
- 1915 - 1918: Celkovo zomrelo počas chemických útokov oboch strán v zákopoch 90-tisíc ľudí.
Použitie dusivých, jedovatých alebo iných plynov vo vojne sa odsudzuje. To sú úvodné slova z medzinárodného dohovoru, ktorý pred 100 rokmi podpísalo tridsaťosem signatárskych štátov vrátane vtedajšieho Československa. Nazvali ho Ženevským protokolom a mal viesť k zákazu chemických zbraní, ktoré boli postrachom už na bojiskách prvej svetovej vojny.
Vychádzajúc zo skúseností Veľkej vojny, predstavitelia víťazných mocností pripravili Ženevský protokol, ktorý pred 100 rokmi, 17. júna 1925, zakazoval použitie bojových plynov. Presnejšie - zakazoval štátom, aby ich použili ako prvé.
Táto medzinárodná zmluva skutočne vznikla, platnosť však nadobudla až v apríli 1997. Vtedy tiež bola založená Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) so sídlom v Haagu. V súčasnosti je členmi OPCW 188 štátov, do roku 2010 dohovor ratifikovalo 134 z nich vrátane Slovenskej republiky (roku 1998).
Je totiž oprávnené podozrenie, že niektoré štáty pokračujú vo výskume a výrobe týchto zakázaných látok.
Prečítajte si tiež: Vývoj strelných zbraní v boji
| Chemická zbraň | Použitie | Účinky |
|---|---|---|
| Chlór | Bitka pri Ypres (1915) | Poškodenie slizníc, pľúc, bolestivá smrť |
| Fosgén | Útoky od jesene 1915 | Opuch pľúc, oneskorené príznaky |
| Yperit | Útoky od roku 1917 | Pľuzgiere na koži, preniká cez uniformy, slepota |
tags: #prve #pouzitie #chemickych #zbrani