Ženský tenisový rebríček WTA bol prvýkrát oficiálne zavedený 3. novembra 1975. Odvtedy funguje stabilne podľa neustále nadväzujúceho systému rok čo rok. Aktualizovaný rebríček sa zverejňuje spravidla každý pondelok. Samozrejme, ak do toho nepríde veľký grandslam alebo iné udalosti.
V kalendári WTA je na okruhu množstvo turnajov rôznej úrovne: grandslamy, WTA Finals, WTA 1000, WTA 500, WTA 250, ale aj ITF, Fed Cup atď. Čím prestížnejší turnaj, tým vyššie finančné odmeny, ale predovšetkým aj vyššie bodovanie za jednotlivé výsledky. Hráčky zbierajú body podľa toho, do akej fázy turnaja sa prebojujú.
Systém bodovania WTA
Celý systém bodovanie stojí na 52-týždňovom kumulatívnom súčte, do ktorého sa počítajú výsledky z maximálne 16 najlepšie odohraných turnajov vo dvojhre a 11 vo štvorhre. Spodná veková hranica tenistiek pre zaradenie do rebríčku WTA je 14 rokov, minimálne 10-bodový zisk v priebehu roka alebo nutnosť bodovať aspoň na troch turnajoch. Pravidlá bodovania sa v priebehu rokov mierne menili. V súčasnosti platný systém je zrejme najjednoduchší a najprehľadnejší v dejinách. Mohli by sme tiež povedať, že je absolútne spravodlivý.
Zaujímavosťou je tiež to, že WTA bodovanie je v porovnaní s rebríčkom ATP o niečo výhodnejšie pre hráčky, ktorým sa podarí postúpiť do ďalších kôl turnaja. A to najmä z hľadiska menšieho bodového rozdielu medzi víťazkami a skôr vyradenými tenistkami. Aj preto sa môže poradie na čele ženského rebríčka meniť častejšie ako u mužov.
Bodovanie na turnajoch WTA
V nasledujúcej tabuľke môžete vidieť, ako je v súčasnosti nastavené bodovanie na turnajoch jednotlivých úrovní, ktoré organizuje WTA, od postupu do štvrťfinále až po celkové víťazstvo. Najvyššie sú postavené, samozrejme, grandslamy.
Prečítajte si tiež: Výsledky Svetového Rebríčka Biatlonu
| Turnaj | Víťazka | Finalistka | Semifinalistka | Štvrťfinalistka |
|---|---|---|---|---|
| Grand Slam | 2000 | 1300 | 780 | 430 |
| WTA Finals | 1500 | 1000 | 600 (200 za každú výhru) | |
| WTA 1000 | 1000 | 650 | 390 | 215 |
| WTA Elite Trophy | 700 | 440 | 240 (80 za každú výhru, 40 za prehru) | |
| WTA 500 | 500 | 325 | 195 | 108 |
| WTA 250 | 250 | 163 | 98 | 54 |
| WTA 125 | 125 | 81 | 49 | 27 |
| WTA 100 | 100 | 65 | 39 | 21 |
Rebríček WTA k 9. januáru:
- (1.) Arina Sobolenková (Biel.) 10.990 b
- (2.) Iga Swiateková (Poľ.) 7978
- (5.) Jelena Rybakinová (Kaz.) 7523
- (4.) Amanda Anisimovová (USA) 6680
- (3.) Coco Gauffová (USA) 6423
- (6.) Jessica Pegulová (USA) 6103
- (7.) Mirra Andrejevová (Rus.) 4731
- (8.) Jasmine Paoliniová (Tal.) 4267
- (10.) Jelina Svitolinová (Ukr.) 3205
- (11.) Jekaterina Alexandrovová (Rus.) 3200
Slovenky v rebríčku WTA:
- 82. (81.) Rebecca Šramková (SR) 848
- 205. Viktória Hrunčáková
História a rekordy
Najdhlšie slúžiacou ženskou svetovou jednotkou doteraz bola legendárna nemecká 8-násobná víťazka Wimbledonu Steffi Grafová, ktorá bola na čele spolu 377 týždňov. Za ňou nasleduje Češka Martina Navrátilová (332 týždňov) a potom ešte stále aktívna Američanka Serena Williamsová, ktorá strávila v pozícii svetovej jednotky 319 týždňov.
Spomedzi slovenských tenistiek sa v rebríčku najvyššie umiestnili v minulosti Dominika Cibulková (4. miesto, 2017) a Daniela Hantuchová (5. miesto, 2003). Ak by sme počítali aj v Košiciach narodenú 10-násobnú šampiónku Australian Open, Švajčiarku Martinu Hingisovú, tak môžeme povedať, že sme v rokoch 1997, 1999 a 2000 mali svetovú jednotku, ktorá na prvej priečke strávila dohromady až 209 týždňov.
História si však špeciálne pamätá koncoročné svetové jednotky. Minulý rok (2024) získala koncoročný titul tenisovej kráľovnej Bieloruska Aryna Sabalenka.
Prečítajte si tiež: Aktuálny rebríček Svetového Pohára
Prečítajte si tiež: História Svetového Rebríčka Štvorhry