Bojové športy sa dnes tešia veľkej popularite nielen u mužov, ale aj žien. Ako každá iná pohybová aktivita, aj tento šport vám však do života prinesie viacero výhod, vďaka ktorým môžete podporiť svoje fyzické i psychické zdravie.
Bojové umenia vám umožňujú chrániť sa, rozvíjať výdrž a silu. Preto sú aj vo veku špičkových technológií žiadané a pre mnohých zaujímavé. Medzi obľúbené patria aikido a karate.
Spoločné Korene a Filozofia
Všetky ázijské bojové umenia sú úzko viazané s východnými filozofiami, najmä s budhizmom. Budhizmus vznikol v Indii, postupne sa rozšíril po celej Ázii a v dvadsiatom storočí silne ovplyvnil aj filozofické zmýšľanie západného sveta.
India bola v tej dobe ostro kastový rozdelená. Ako k jednotlivým vyšším kastám patrila rôzne privilégiá, patrili k nim aj povinnosti. Medzi najvýznamnejšie z nich patrilo aj štúdium bojových techník a filozofických disciplín.
Tak sa stalo, že Bódhidharma (tretie dieťa kráľa Sugandhy) bol vycvičený v umení boja holými rukami (Vajramušti) a zároveň bol mníchom Prajnatarou vyučovaný aj v budhizme.
Prečítajte si tiež: Rozdiely medzi elektrickými a plynovými airsoftkami
Pre neskúseného pozorovateľa je ťažké pochopiť podstatu každého z nich, nehovoriac o tom, ktoré umenie je pre neho osobnejšie. Ponúkame vám, aby ste videli, čo majú spoločné a ako sa aikido líši od karate.
Podobnosti medzi karate a aikidom
- Oba typy bojových umení sa narodili a rozvíjali v Japonsku. Toto je ich hlavná podobnosť.
- Hodnotiace systémy v karate a aikido majú tiež rovnakú štruktúru. Pozostávajú zo študentských titulov nazývaných workshopy kyu a dan.
V počiatočných fázach tréningu podstata tried aikido a karate tiež spadá do jednej veci: atléti sa učia vykonávať údery pomocou fyzickej sily a napätia. Stávajú sa odolnejšími, rozvíjajú a posilňujú svaly. Praktickí lekári sú schopní časom investovať do úderov aj vnútornú silu, vykonávať ich bez napätia.
Karate: Cesta Prázdnej Ruky
Karate nie je iba bojové umenie s kopmi a údermi, ale učí aj rešpektu a disciplíne. Karate zahŕňa aj techniky s mečom alebo palicou, ku ktorým sa môžete časom prepracovať.
Karate je asi najznámejším bojovým umením zo všetkých. Z Japonska sa dostal do sveta až po druhej svetovej vojne. Karate znamená v preklade prázdna ruka alebo cesta prázdnej ruky (kara-te). V boji sa používajú údery, kopy a útoky na citlivé body na ľudskom tele.
Rozširovanie a výučba bola iná ako dnes. Techniky boli často utajované a klany či rodiny si ich medzi sebou dobrovoľne nevymieňali. Študenti, ktorí sa mohli učiť, boli vyberaní priamo senseiom (učiteľom, zakladateľom daného štýlu).
Prečítajte si tiež: Airsoft: Kompletný sprievodca výberom plynu (CO2/Green Gas)
Mohlo by sa zdať, že Karate je pôvodne Japonské. Nieje to však také jednoduché a môže za to jeden krásny ostrov vo Východočínskom mori, patriaci pár storočí pod správu Japonska - Okinawa. Okinawa leží na pomedzí Japonska a Číny a je zmesou kultúr oboch krajín.
Prešlo to do takého extrému, že na každú osadu bol len 1 mäsiarsky nôž, ktorý strážili japonský vojaci. To bol jeden z hlavných impulzov vzniku Karate a niekoľkých ďalších štýlov, napríklad Kobudo. Kobudo využíva zbrane, ktoré boli pôvodne náradím.
Otcom moderného Karate je Gichin Funakoshi (nar.1868), ktorý pochádzal z Okinawy. V roku 1922 sa presťahoval do Tokia, kde začal učiť karate na školách. Vytvoril štandardizáciu pre katu (formu) i kumite (zápas). Za svoj život významne prispel k rozšíreniu karate do zvyšku sveta.
Karate zahŕňa okrem fyzického cvičenia i duchovnú a filozofickú stránku života. Radí sa medzi najstaršie a najpôvodnejšie štýly Karate.
Karate v súčasnosti nie je len bojovým umením, má aj svoju športovú formu. Je to prirodzený proces pri mnohých bojových umeniach, keďže doba stredovekých vojen skončila a športový zápas je jediným spôsobom, ako si svoje zručnosti otestovať v praxi, samozrejme už civilizovanejším spôsobom.
Prečítajte si tiež: Prehľad kalibrov brokovníc
Aikido: Cesta Harmónie Energie
Aikido (合気道, Aikidó) je jednym z najmladších japonských bojových umení. Je syntézou pôvodných bojových umení (aiki jutsu, ju jutsu, ken jutsu, daito ryu, yagyu, a mnoho ďalších), z ktorých boli vynechané pôvodné smrtiace prvky.
Je typické najmä stratégiou obrany založenej na neinvazívnom odvrátení útoku a následnom zabránení ďalšej konfrontácii (väčšinou formou znehybnenia útočníka tzv. „pákou“ na lokálne miesto). Myšlienkou aikida je neagresivita, ktorá vníma boj len ako poslednú formu riešenia konfliktov. Na rozdiel od ostatných bojových umení má aikido chrániť zdravie nielen obrancu, ale aj útočníka.
Význam slova Aikido sa dá voľne preložiť ako cesta harmónie energie (Ai - harmónia, jednota; Ki - energia, duch; Do - cesta).
Na obranu proti súperovmu útoku využíva aikido niekoľko princípov. Sú to páky, hody, nestabilita protivníka, hmotnosť vlastného tela, časovanie, odstup, ale aj údery a diagonálne, kruhové a špirálové pohyby okolo bokov obrancu. Vďaka týmto princípom Aikido umožňuje zvládnutie útoku vedeného aj silnejším a váhovo ťažším útočníkom.
Aikido založil Ó-Sensei Morihei Ueshiba (1883-1969) v 20.-30. rokoch minulého storočia. Tvoria ho mäkké techniky ako páky, prenos kinetickej energie pohybom tela či útoky na citlivé body. Ó-Sensei Ueshiba vytvoril Aikido na základných princípoch Džu džucu či Džuda.
Aikido znamená v preklade ,,cesta k zhode,,. Jeho základ tvoria techniky prevažne v stoji. Techniky sú tvorené pre efektívnu obranu pred väčším útočníkom a pre jeho maximálnu kontrolu. Vo výsledku tak útočníkovi nespôsobíte väčšie zranenia, ako by si to situácia či vaša akcia vyžadovala. Tu sa prejavuje práve duchovná stránka Aikida.
Hlavný princíp je harmónia tela, mysle a duchovného nastavenia. Techniky sú tvorené účelovo pre viac situácii. Podobné pohyby sa používajú pri obrane proti úderu zhora, odobratí meča/palice sekajúcej zvrchu či úderom hrany ruky (shuto).
Po druhej svetovej vojne sa veľa majstrov rozletelo do sveta, vrátane študentov Aikida. V 50. rokoch sa dostalo do Európy a Severnej Ameriky, kde si zakrátko získalo veľkú popularitu. Najväčší rozmach však nastal v 70. rokoch. Vznikajú nové federácie a desiatky nových škôl.
Kľúčové Rozdiely
Ak sa pozriete zboku na tieto dva typy bojových umení, potom bude karate vyzerať agresívnejšie, tvrdšie. V skutočnosti jej dominujú priame, ostré údery. Rukoväte a hody sa častejšie používajú v aikido, pohyby sú tu zvyčajne kruhové alebo majú nepriamy vektor. To všetko súvisí s rovnakou filozofiou umenia: čo najviac minimalizovať zranenia súpera. Hlavným atribútom majstrovstva je schopnosť odraziť útok bez toho, aby spôsobila ujmu.
Pre karate sú predovšetkým potrebné sily a vytrvalosť, ako aj rýchlosť reakcie. V tomto type bojových umení je indikátorom majstrovstva schopnosť bojovať bez rozptyľovania buď externými stimulmi, alebo najmä! - vnútorným emóciám.
Tabuľka Porovnania
| Aspekt | Karate | Aikido |
|---|---|---|
| Filozofia | Tvrdosť, priame údery | Harmónia, kruhové pohyby |
| Techniky | Údery, kopy, bloky | Páky, hody, znehybnenia |
| Dôraz | Sila, vytrvalosť, rýchlosť | Harmónia, energia, neagresivita |
| Zameranie | Útok a obrana | Obrana, minimalizácia zranení |