Hokejisti Sovietskeho zväzu na dlhé roky absolútne ovládli svetový hokej. Vyškolení v armádnom klube CSKA Moskva predvádzali hru, ktorá bola fyzicky aj technicky ďaleko pred všetkými. „Prišli na medzinárodnú scénu s úplne novým spôsobom hry, ktorý zmenil šport,“ povedal podľa ABC News niekdajší švédsky tréner Leif Boork.
Medzi legendy patrí aj päťka Kasatonov - Fetisov, Krutov - Larionov - Makarov. Pre mnohých bola práve táto zostava prvá, ktorú sme vedeli naspamäť.
Zrod legendy
V rokoch 1956 až 1988 vyhrali Sovieti sedem z deviatich olympiád, zlato tímu Spoločenstva nezávislých štátov z roku 1992 bolo posledným veľkým výsledkom sovietskeho systému. Znie to možno neuveriteľne, no Sovieti ešte niekoľko rokov pred svojím prvým olympijským zlatom z roku 1956 hokej hrať vôbec nevedeli. V krajine bol rozšírenejší takzvaný bandy hokej, ktorý sa hráva na oveľa väčšom klzisku s loptičkou. Samotný armádny klub CSKA vznikol až v roku 1946 a architektom nenapodobiteľnej sovietskej hry bol Anatolij Tarasov.
Rok predtým hral v strede medzi Makarovom a Krutovom Žluktov. Rusi senzačne podľahli na olympiáde v Lake Placid domácim amatérom 3:4. Tréner Viktor Tichonov dal medzi krídla Larionova. Tak sa zrodil legendárny útok.
Lajna KLM, ako poznal útok Makarov - Larionov - Krutov (nar. 1. 6. 1960) celý svet, za nimi obrana Fetisov - Kasatonov a v bránke Treťjak.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o ruskej airsoft výbave
Dominancia na ľade
Na Kanadskom pohári 1981 sa vo finále 16-tisíc divákov nestačilo čudovať. Najmä elitná pätorka z CSKA Moskva si robila s domácimi, čo chcela. Krutovov gól v oslabení na 6:1 pre ZSSR bol šokom. Kanaďania postojačky aplaudovali víťazom z Východu. Sovieti vyhrali 8:1. Krutov mal vtedy dvadsaťjeden, vo vitríne dva tituly juniorských majstrov sveta.
Hru tejto pätorky s kombináciami, z ktorých sa súperovi krútila hlava, s gólmi po vyšachovaní do prázdnej brány dodnes obdivuje celý svet. Ako vo futbale kedysi Pelého Brazíliu alebo dnes Barcelonu.
Sovieti v zápasoch neustále korčuľovali, nekonečnými prihrávkami hľadali voľný priestor. Prihrať dozadu nebolo chybou, dôležité bolo podržať puk a predviesť dokonalú kombináciu. „Chceli sme improvizovať, tvoriť a hrať tak nádherne, že diváci vstávali a aplaudovali. Všetkých päť chlapcov tvorilo symfóniu pohybu. Všetci sa neustále pohybovali, dokonca aj obrancovia,“ opísal Larionov.
Tréningové metódy
Argumenty o neskutočnom drile pod Tichonovovým vedením a nabifľovaných kombináciách boli viac-menej pravdivé. Čas ukázal, že práve neskutočná fyzická pripravenosť umožňovala ľahkosť. Kreativitu mali títo hráči v krvi, tá sa naučiť nedá.
Nástup do CSKA Moskva pre potreby reprezentácie znamenal, že hráči sa museli vzdať rodinného života a nastúpiť do tréningového kempu. Po senzačnej prehre s USA sa ich životné podmienky ešte zhoršili. „Jedenásť mesiacov žili v tréningovom kempe. Doma boli 36 nocí, viac sa odtiaľ nedostali,“ povedala vo filme Červená armáda režiséra Gaba Polského Lada Fetisovová, manželka legendárneho obrancu Vjačeslava. Tichonov nechcel dopustiť, aby sa ešte niekedy zopakovala olympijská prehra, a tak hokejistom výrazne zvýšil tréningové dávky. „V lete sme trénovali štyrikrát za deň. Štyrikrát! Cvičili sme so srdcovým pulzom 220,“ povedal vo filme Fetisov.
Prečítajte si tiež: Brokovnice Bajkal a akvizícia Perazzi
Ďalší zo slávnych hokejistov Igor Larionov si zaspomínal na vtedajší život v článku pre portál The Players Tribune. „Trénovali sme na ľade štyri hodiny denne a potom sme dvíhali závažia, behali a trénovali mimo ľadu ďalších päť až šesť hodín,“ uviedol Larionov. „Voľné dni? To je smiešne. Žiadne voľné dni. Korčuľovali sme každý jeden deň. Pamätám si, že pred olympiádou 1984 a po nej sme mali šesť voľných nocí. Znamenalo to, že ak sa zápas končil o 21:30, mohli sme opustiť zariadenie a ísť pozrieť rodiny do ďalšieho tréningu na druhý deň ráno,“ píše Larionov.
Práve on dal dohromady legendárnu formáciu Krutov - Makarov - Larionov - Kasatonov - Fetisov. Nech sa na vtedajšie tréningové metódy dnes dívame akoukoľvek optikou, na ľade bolo na generácie sovietskych hokejistov radosť pozerať. „Keď sme si obuli korčule a vstúpili na ľad, bolo to ako nadýchnutie sa čerstvého vzduchu. Našli sme cestu, ako sa vyjadriť. Keď sme boli na ľade, na ničom nezáležalo. Boli sme vo svojom svete,“ spomínal Larionov.
Úspechy a ocenenia
Krutov bol v pätorke najväčším bojovníkom, góly dával aj pri nich asistoval. Neboli to „nadľudia“. Na MS 1985 skončili až tretí za Švédskom a československými majstrami sveta, ktorí ich vo finálovej skupine zdolali 2:1. O dva roky skončili na MS za Švédmi. Krutov však dvakrát zvíťazil na ZOH (Sarajevo 1984, Calgary 1988) a päťkrát sa stal majstrom sveta.
Pod Tichonovom sa Sovieti stali osemkrát majstrami sveta a dvakrát olympijskými šampiónmi. Jeho najväčšou zásluhou v rámci samotnej hry bolo skladanie stálych kompletných pätiek, ktoré hrali za každých okolností spolu.
Koniec jednej éry
V 80. rokoch sa sovietska ekonomika začala rúcať a čím viac sa krajina blížila k rozpadu, tým silnejšia bola túžba hráčov po slobode. Najväčším rebelom bol Vjačelav Fetisov, ktorému Tichonov spolu s politickými špičkami niekoľkokrát prisľúbili, že bude prvým Sovietom hrajúcim v NHL. Ale hoci Fetisov ako kapitán v roku 1988 doviedol reprezentáciu k ďalšiemu olympijskému zlatu, žiaden z prísľubov nebol dodržaný.
Prečítajte si tiež: Typy ruskej kamufláže
Po tejto udalosti Sovietsky zväz uvoľnil prvých hráčov do NHL. Tí následne začali svoje umenie predvádzať americkým a kanadským divákom, pamätnou zostáva najmä takzvaná ruská päťka Larionov - Fjodorov - Kozlov - Konstantinov - Fetisov, ktorá s Detroitom dvakrát získala Stanley Cup.
Na medzinárodnom ľade získali niekdajší hráči Sovietskeho zväzu posledné zlato v roku 1992 pod hlavičkou Spoločenstva nezávislých štátov. Viedol ich stále Viktor Tichonov, ktorý sa ešte v roku 2004 objavil na ruskej striedačke. Zomrel v novembri 2014.
Rok si zahral v NHL za Vancouver Canucks. Mal problémy so životosprávou. Nevedel si zvyknúť na životný štýl mimo Ruska. Riadne pribral, dostal prezývku Vladimir Crouton (gulička v polievke). Po návrate zo zámoria hral najmä za švédsky Östersund. Zomrel na vnútorné krvácanie z neznámych dôvodov. V roku 2010 ho uviedli do Siene slávy IIHF.
Legendárny obranca Vjačeslav Fetisov vo filme Červená armáda opísal, ako tréner Tichonov nedovolil hráčovi navštíviť svojho zomierajúceho otca. Potom ho už nikdy nevidel.
Krutov zomrel na vnútorné krvácanie z neznámych dôvodov. V roku 2010 ho uviedli do Siene slávy IIHF.