Systém PRO nevznikol sám o sebe či pre seba, ale ako vojensko - strategický prostriedok, ktorý je akoby pupočnou šnúrou spojený s ofenzívnymi (útočnými) raketovými systémami, ale aj vzdušnými, námornými a kozmickými. Ak je jediný len pre jednu či niekoľko krajín tak prináša globálnu prevahu nad ostatnými krajinami, vrátane partnerov či susedov.
Tento globálny charakter sa môže naďalej a v súčasnosti takmer nekontrolovane prehlbovať aj vo vzťahu k aplikácii PRO vo vesmíre. V tomto prípade bude zároveň strategickým prostriedkom pre jednu krajinu alebo blok krajín, ako eliminovať či zabrániť vojenskému využívaniu vesmíru súperom, protivníkom, ale aj partnerom či priateľom.
Systém PRO je riešený a budovaný špirálovitým spôsobom, podobne ako u balistických rakiet. Test - pokus - omyl - korekcia - spätná väzba. Pre jeho realizáciu bude nevyhnutné vytvoriť mohutnú medzinárodnú politicko - vojenskú základňu.
No nie takýmto spôsobom, ako to bolo začaté od roku 2000 - cestou bilaterálnych dohôd, ale cestou širokej a efektívnej spolupráce v rámci NATO, EÚ, Ruska, Číny a ďalších krajín, ktoré sa cítia ohrozené interkontinentálnymi balistickými raketami určitých krajín a to ako v súčasnosti tak i v budúcnosti.
Hrozby, ktoré predstavuje existencia a v posledných dekádach 20. - vlastníctvo účinného protiraketového systému však stabilizačnú rolu jadrových zbraní posúva do kvalitatívne inej roviny. Jadrové zbrane možno účinne použiť iba vtedy, ak útočník (či obránca) disponuje dostatočne účinným „obranným“ systémom pre ničenie medzikontinentálnych rakiet s jadrovými hlavicami protivníka (najmä ak sa bude naďalej znižovať ich počet medzi RF a USA).
Prečítajte si tiež: Kto nastúpi v štafete?
- ide teda o jedinečný systém, ktorý umožňuje potenciálne použitie jadrových zbraní s predpokladaným úspechom v prospech útočníka. Kto zrealizuje tento protiraketový systém sa stáva potenciálnym a monopolným jadrovým útočníkom svetového formátu!
K tomu je však potrebné spresniť, že efektívne zvíťaziť v jadrovej vojne sa dá takým spôsobom, že potenciálny víťaz presunie či predsunie budúce bojisko takejto vojny ( i jadrovej) do takej vzdialenosti a ďaleko od svojho územia a tam ho aj efektívne udrží!
Pokiaľ by USA vykonali jadrový úder (primárny a prípadne aj sekundárny), tak v cieľových krajinách by ostal iba malý zvyškový nukleárny arzenál, najmä ak ani Rusko, v súčasnej dobe, nemá reálne a bojaschopné medzikontinentálne rakety v takých počtoch ako za Sovietskej éry (možno ide len o stovky kusov?).
V tom prípade, by ešte aj zatiaľ nedokonalý a menej efektívny systém protiraketovej obrany, čo vraj doteraz je (má účinnosť 90% alebo 10% ?), mohol byť viac ako dostatočný k odrazeniu akéhokoľvek odvetného(zvyškového) úderu, pretože zdevastovanému cieľovému protivníkovi by ostalo len málo strategických veliacich centier, radarov, hlavíc a klamných cieľov (pozn. dovolím si pripomenúť, že prvé údery sa vždy plánovali na systémy velenia, riadenia a spojenia, radary, odpaľovacie zariadenia atď.
Z hľadiska súčasného a najbližšieho vojenského ohrozenia USA a Ruska zo strany Severnej Kórei a Iránu je pravdepodobne nebezpečnejšia Severná Kórea. Vykonala rad skúšok s jadrovým materiálom a raketami nosičmi i keď správy o výsledkoch uvádzajú, že zatiaľ nedosiahla výraznejších reálnych výsledkov, treba tieto jej aktivity monitorovať a diplomaciou i nátlakovou brzdiť, alebo aj znemožniť v ich pokračovaní.
Prečítajte si tiež: Arktída a Antarktída: Ruské aktivity
Niektoré správy uvádzajú že už v roku 1998 vykonala pokus s raketou stredného doletu. V súčasnosti sa hovorí o modernizovanej rakete Taepodong 2 alebo 3 s dosahom 6000 km. To by teoreticky umožňovalo zasiahnuť kontinentálnu časť územia USA. Existujú informácie, že Severná Kórea poskytuje Iránu pomoc v príprave na vykonanie podzemného jadrového výbuchu.
Architektúra systému PRO
Vesmírne satelity tvoria významnú zložku architektúry systému. Ich funkciou je detekcia a podanie správy o odpálení protivníkových rakiet. Odovzdané echo spustí precízny vyhľadávací režim radarov a rozbehne vyhodnocovací proces na veliteľskom stanovišti.
Keď sa útočiace medzikontinentálna strela dostane do dosahu radaru včasnej výstrahy, ten potvrdí jej let a dráhu. Stredisko BMC3 (v štáte Colorado) po verifikácii údajov aktivuje radary XBR a dá povel na odpálenie antirakiet so špeciálnym modulom EKV (Exoatmospheric Kill Vehicle).
Radary pracujúce v pásme X poskytujú presné informácie o dráhe strely v stredisku BCM3, ktoré ich priebežne upravuje a prostredníctvom IFICS posiela antirakete. Informácie by mali pomôcť odlíšiť skutočnú bojovú hlavicu od klamných cieľov.
Záverečné navedenie na útočiacu hlavicu a prípadné korekcie budú mať na starosti senzory EKV. Zničenie by malo prebehnúť vysoko nad atmosférou, tesne pod úrovňou najvyššieho bodu letu útočiacej hlavice.
Prečítajte si tiež: Vývoj biologických zbraní: Ukrajina a Rusko
- systémy velenia, riadenia a spojenia. Senzory, najmä radary a satelity sú predurčené pre vyhľadávanie, detekciu, zachytenie a automatické sledovanie balistickej rakety zo zeme (stacionárne a mobilné), mora, (na lodiach a plávajúcich plošinách), vzduchu (lietadlá) a kozmu (satelity), spracovanie parametrov predpokladanej balistickej dráhy, rozpoznanie druhu rakety i v zhluku klamných cieľov a pre riadenie navádzania zbraňových systémov.
Zároveň je potrebné pripomenúť, že radary, ktoré pracujú v pulznom (lúčovitom) móde alebo v rozptýlenom (sledovacom) móde môžu využívať schopnosti HAARPu (High Frequency Active Auroral Research Program - Vysokofrekvenčný aktívny aurorálny výskum) vytvárať ionosférické zrkadlá a zasiahnuť oblasti, kde HAARP ani radary nedosiahnu lúčom sami o sebe.
Systém týchto radarov v kombinácii s HAARP, ktorý používa armáda USA (a zrejme aj Rusko), potom môže zasiahnuť ciele v rôznych oblastiach sveta. Radary samozrejme môžu pôsobiť aj samostatne, pokiaľ sú rozmiestnené na vhodnom mieste vzhľadom k cieli - potom môžu použiť aj priamy odraz od ionosféry.
Nezabudnime ani na také „maličkosti“, ako je pulzný výkon radarov a nutný zdroj energie pre zaistenie jeho prevádzky. Pulzný výkon môže byť okolo 40-1000 MW či viac a zdroj energie cca 1- 5 MW.
Bude k tomu treba nezávislý podzemný atómový reaktor, alebo mobilná kontajnerová jadrová elektráreň ako v Grónsku? Čo môže mať dôsledky na zdravie ľudí, prírodu a ostatnú elektroniku, napr. v meteorologických zariadeniach štátu, operátorov mobilných sietí a ďalších.
Pásmo ochrany lietadiel pred ožiarením a tým aj bezletová zóna pre civilné letectvo môže dosahovať okruh o polomere 10 až 50 km.
Digitálne tvarovanie vysielaného zväzku
Nový prevratný poznatek, nazývaný digitální tvarování vysílaného svazku (digital beamforming), by se mohl stát základem pokročilých technologií, které výrazně změní průběh bojové činnosti systému protiraketové obrany a jež může napomoci ke zmaření zdrcujícího raketového útoku na válečné loďstvo Spojených států.
Mohl by být také odpovědí na jednu z hlavních stížností na obranné protiraketové systémy a sice, že klamné cíle (decoys) nebo další protiopatření by mohly relativně snadno ukrýt bojovou hlavici a ošálit naváděnou antiraketu. V případě umístění na družicích vytvoří předpoklady k tomu, aby nové špionážní a pozorovací mise mohly být prováděny přímo z oběžné dráhy.
To vše přichází jako zdokonalení stávajícího systému nazývaného radar s plošnou fázovanou anténou (phased-array radar). Zatímco tradiční radary se při vyhledávání cílů otáčejí, radary této kategorie vychylují vyzařovaný svazek elektronicky ze stacionární základny.
Dokáží objekty vyhledat během mikrosekund velmi rychlým vychylováním hlavního svazku na několik cílů. Avšak radary s plošnou fázovanou anténou nemohou několik odlišných cílů v různých směrech sledovat spojitě v jednom okamžiku, aniž by ztratily rozlišovací schopnost.
Vylepšení těchto radarů společností Lockheed umožňuje skutečně spojité sledování několika cílů najednou. Anténa formuje a vyzařuje několik svazků a tak je každý z těchto cílů ozařován a sledován konkrétním přiřazeným radarovým svazkem.
Digitální tvarování svazku kombinuje nejmodernější prvky anténní a digitální technologie: radarová anténní soustava digitalizuje signál, který přijímá a zachovává veškeré vstupní informace. Tyto údaje jsou poté použity pro vytvoření tolika radarových paprsků, kolik jich je třeba ke sledování takového počtu objektů, které se objeví.
Klíčovou výhodou tohoto způsobu provozu je schopnost s jistotou pokrýt rozsáhlou oblast jediným radarem. Firma Lockheed Martin poprvé testovala novou vysoce směrovou anténní soustavu s technologií digitálního tvarování svazku ke zjištění a sledování poloh reálných cílů, obchodních a vojenských letounů vlétajících do a vylétajících z oblasti Filadelfie.
“Nejtěžší bylo, jak jsme kombinovali všechny údaje … vytvořit jednotlivé paprsky,” uvedl vedoucí programu pro radarový systém společnosti Lockheed Martin, Scott Smith.
Komerčně dostupná vysokorychlostní digitální elektronika a moderní signálové procesory dosáhly dostatečné dokonalosti k tomu, aby umožnily zpracování těchto dat, což zase umožnilo, aby se digitální tvarování svazku stalo reálným a použitelným i mimo laboratoř.
Jednou z klíčových složek všech radarů s plošnou fázovanou anténou jsou vysílací/přijímací moduly. Tyto relativně malé moduly zesilují výkon vysílaného signálu, připravují systém pro příjem signálu odraženého od cíle a řídí rozmítání paprsku k vyhledání cílů.
Při výrobě vysílacích/přijímacích modulů pro digitální tvarování svazku technici společnosti Lockheed Martin použili nové materiály, které je činí dostatečně odolnými, aby obstály v drsných podmínkách.
Díky použití žáruvzdorného karbidu křemíku v modulech jimi může být použit vyšší výkon, který radaru dává větší dosah a schopnost velice přesného zaměření.
Radary s digitálním tvarováním svazku pravděpodobně naleznou své první uplatnění na lodích, které sledují raketová ohrožení amerických flotil. Tyto hrozby budou vzejít z balistických střel odpálených stovky kilometrů daleko nebo z vysokorychlostních raket odpálených z ponorek nebo bojových letounů.
Ruská vláda podporuje prodej protilodních řízených střel, létajících nad hladinou moře (sea-skimming, antiship missiles) Číně. Tyto střely jsou konstruovány tak, aby překonaly radarovou obranu amerického loďstva.
Proto by se schopnost sledovat vícenásobné, rychle se pohybující objekty ohrožení, mohla stát životně důležitou v Tchajwanské úžině.
Strategický dosah radarov
Taktické údaje dosahov radarov postavených v Thule (Grónsko), Aljaške a V. Británii sú dostačujúce na pokrytie väčšiny územia Ruska, polovicu územia Iránu, siahajú až k hraniciam Indie a Číny.
( Pleseck, Kapustin Jar, Bajkonur/Kazachstan ), aj iránsky ( južne od Teheránu), ale aj čínsky ( Šuang-Čcheng-cu, Jin-kuan-strelnica a Chui-Li ) budú v jeho dosahu a to s rozlíšením objektov okolo 15 cm.
Je to mimoriadne výhodná poloha, je to prakticky potenciálna kontrola nad celou Európou, Ruskom, Prednou Áziou, Blízkym východom a podstatnou časťou Afriky, najmä nad Egyptom, Líbyou a Alžírskom.
Ruské odpovede na zbrojenie
Rusko opovědělo asymetricky a ekonomicky, přesto velmi efektivně. RF vyvinula nové pokolení raket.
- Nový raketový komplex s těžkou mezikontinentální raketou - Sarmat má nahradit sovětskou raketu Vojevoda, v označení NATO SS-18 „Satan“. Dvě stě tunový Sarmat vyniká krátkou aktivní startovací fází, raketa může nést širokou nomenklaturu hlavic včetně hyperzvukových (hyperzvuková rychlost je přibližně vše nad 5 Ma).
- Sarmat má v tomto smyslu dolet neomezen a může zasáhnout jakékoli místo na globu, ať už poletí přes severní či jižní pól Země. Tato raketa je navržena k překonání jakéhokoli doposud existujícího systému PVO.
- Nejnovější nízkoletící ruská inteligentní křídlatá raketa à la CH-101 získala nukleární pohon, a díky tomu neomezený dolet. Trajektorie takovéhoto tělesa je nepředvídatelná. Raketa získala možnost vyhýbat se zónám PVO nepřítele zvlášť účinně. Tato střela má být nezranitelná a neohrozitelná ze strany protivníka,který prostě na současné poměry nedisponuje ničím, čím by mohl toto ruské novum sestřelit. Ruská raketa byla již odzkoušena v r.2017.
- Rusko nyní disponuje hyperzvukovými zbraněmi typu „Kinžal“ . Jde o rakety vypouštěné z palub letadel. Komplex je již ve výzbroji aerodromů Jižního vojenského okruhu RF. Tyto rakety dosahují svého cíle během několika minut a jsou výborně manévrovatelné.
- Výčtu ruských vymožeností dominuje vztlakové těleso na jaderný pohon „Avangard“, které je 20x rychlejší než zvuk. Jedná se o aerodynamické těleso obalené kapsou plazmatu, které letí k cíli jako meteorit. Na své palubě nese rakety.
- Od roku 2017 ruská armáda získává k dovršení všeho laserové komplexy. Putin zdůraznil, že ruské zbraně nejsou určeny k destrukci světa, ale výhradně k obraně ruských bezpečnostních zájmů.
Ako ministr zahraničních věcí Ruska Sergej Lavrov, tak i sám prezident Vladimir Putin explicitně varovali, že kdokoli zaútočí byť jen na spojence Ruska, byť jen taktickými zbraněmi, riskuje okamžitou ruskou odpověď, i nukleární.