V súčasnej dobe pretrvávajúcich vojenských konfliktov a pokračujúceho vývoja v oblasti obrannej technológie sa svoj arzenál snaží modernizovať čoraz viac zbrojných síl. To platí aj pre ruský zbrojársky komplex Kalašnikov, ktorý predstavil modernizovanú útočnú pušku AK-12. Režisérom a producentom filmu AK-47 je Konstanin Buslov, na výrobe pomáhala aj konzultantka zbraní z Kalashnikov Concern. Informačnú a konzultačnú podporu pre filmový projekt poskytla návrhárova dcéra Elena Kalashnikova, ktorá funguje ako predsedníčka Medziregionálnej verejnej nadácie MT Kalashnikov. Film vznikol na počesť 100.
Michail Timofejevič Kalašnikov a jeho odkaz
Ruský konštruktér Michail Timofejevič Kalašnikov je autorom samopalu AK-47. Hoci v roku 2007 citovali jeho slová: "Spávam dobre." Vždy tvrdil, že svoj samopal navrhol, aby pomohol Sovietskemu zväzu odraziť nemecký útok.
Kalašnikov sa narodil 10. novembra 1919 v obci Kuria v Altajskom kraji v Rusku. Od roku 1938 začal slúžiť v armáde, v Kyjevskom vojenskom okruhu. Počas služby v tankovom pluku sa ukázala jeho tvorivosť - zostrojil registrátor množstva výstrelov z tankového dela. Vtedy sa stretol s veliteľom Kyjevského vojenského okruhu, maršalom Georgijom Konstantinovičom Žukovom, ktorý mladému vynálezcovi venoval hodinky s jeho menom.
V prvých mesiacoch Veľkej vlasteneckej vojny sa veliteľ tanku Kalašnikov po ťažkom zranení dostal do vojenskej nemocnice. Tu sa prvýkrát zamyslel nad nevyhnutnosťou zostrojenia kvalitných automatických zbraní v sovietskej armáde, ktoré by nezaostávali za nemeckými zbraňami. Hoci nemal špeciálne technické vzdelanie, pustil sa do roboty. Nasledujúcich šesť mesiacov sa trápil nad prototypom novej útočnej pušky, až z toho vzišiel samopal AK-47.
Známy ruský výrobca zbraní generál Anatolij Arkadijevič Blagonravov ocenil talent amatérskeho konštruktéra: Kalašnikova poslal na moskovský polygón, ktorý bol základňou jedného z vedecko-výskumných inštitútov. Do funkcie vedúceho inžiniera strojárskeho závodu v meste Iževsk v Udmurtskej autonómnej sovietskej socialistickej republike (súčasť ZSSR - Zväzu sovietskych socialistických republík, dnes Ruskej federácie) vymenovali mladého konštruktéra v roku 1949. Práve tu začali vyrábať samopal AK-47.
Prečítajte si tiež: Kord: Technické špecifikácie
Kalašnikov neskôr v Iževsku vytvoril celú plejádu automatických zbraní, napríklad, samopal AKM, guľomety RPK, PK a PKT, ktorých kvalita sa dodnes považuje za neprekonanú. Michail Timofejevič Kalašnikov bol nositeľom vedeckej hodnosti doktor technických vied. Ako občan bývalého Sovietskeho zväzu dostal za svoj vynález niekoľko vysokých štátnych ocenení. Stal sa dvojnásobným Hrdinom socialistickej práce, nositeľom troch Leninových radov, laureátom Štátnej ceny a iných vysokých štátnych ocenení.
Uznaním jeho mimoriadneho talentu bolo nariadenie bývalého prezidenta Ruskej federácie Borisa Nikolajeviča Jeľcina o vyznamenaní konštruktéra radom "Za zásluhy o vlasť" a jeho povýšenie do hodnosti generálmajora. Bol aj Zaslúženým činiteľom vedy a techniky a Čestným občanom Udmurtskej republiky. V roku 2004 bolo v Iževsku na jeho počesť otvorené Múzeum strelných zbraní M. T. Hoci bolo vyrobených viac ako 75 miliónov samopalov tohto typu, z toho 40 miliónov v ZSSR, jeho vynálezca Kalašnikov žil z neveľkého štátneho dôchodku.
AK-47: Legenda medzi zbraňami
Kalašnikov vytvoril svoju slávnu pušku AK-47 tesne po druhej svetovej vojne. Vo veku 94 rokov zomrel Michail Kalašnikov, vynálezca útočnej pušky, ktorá zabila viac ľudí vo svete ako ktorákoľvek iná strelná zbraň. „Vynašiel som kalašnikov, aby bránil našu vlasť. Nenesiem žiadnu zodpovednosť za to, ako sa s ním rozhodli naložiť politici,“ citovala legendu svetového zbrojárstva televízia Russia Today. Paradoxne ruská armáda v súčasnosti hľadá modernú náhradu za zbraň, ktorej má stále plné sklady.
Útočná puška AK-47 sa u nás často označuje ako „samopal“, čo je však výsledkom nepresného prekladu ruského termínu „avtomat“. AK-47 je stále jednou z najpopulárnejších zbraní sveta, pričom doteraz sa zo všetkých verzií vyrobilo viac ako 100 miliónov kusov. Vo výzbroji ho majú desiatky krajín sveta. Žiaľ, stále je populárny medzi rôznymi militantmi a teroristami, či medzi členmi organizovaného zločinu."Z tejto zbrane sa postupne stala legenda pre jej účinnosť, jednoduchosť, spoľahlivosť a odolnosť," konštatuje Visingr. Vystrelí proste za akýchkoľvek podmienok, i keď streľba z pušky nie je najpresnejšia.
Takticko-technické parametre útočnej pušky AK - 47:
- Kaliber: 7,62x39 mm
- Dĺžka: 870 mm
- Dĺžka so sklopnou opierkou: 645 mm
- Hmotnosť: 3,8 kg
- Zásobník: 30 nábojov
- Účinný dostrel: 400 m
- Strieľa jednotlivým výstrelmi alebo dávkou
Za popularitou AK-47 (Avtomat Kalašnikova model 1947) sú okrem relatívne vysokej spoľahlivosti a ľahkého používania aj pomerne nízke výrobné náklady. Meno jej dal vynálezca.
Prečítajte si tiež: Samopaly Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne
Iní významní ruskí konštruktéri zbraní
Pred 70 rokmi, 6. februára 1952, v Moskve zomrel sovietsky konštruktér a vynálezca strelných zbraní Georgij Semyonovič Špagin. Je autorom legendárneho samopalu PPŠ-41, prezývaného tiež Špagin, s typickým bubnovým zásobníkom. Jeho zbraň patrila do výbavy vojakov Červenej armády od roku 1941 a do roku 1947 sa jej vyrobilo viac ako 5 miliónov kusov. Do bubnového zásobníku sa zmestilo 71 nábojov, takto nabitá zbraň vážila okolo 5,5 kilogramu. proti svojim konkurentom, napr. z Nemecka, mal samopal nevýhodu, ktorá tkvela v nižšej spoľahlivosti. Historik z Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Holík pre TASR priblížil, že často sa stávalo, že sa zasekol náboj v zásobníku a vojak to nevedel na mieste a rýchlo vyriešiť. „Tu je aj odpoveď na to, prečo sa napríklad na bojiskách po vojne našlo mnoho zásobníkov plných nábojov. Ak nevedel vojak zásobník opraviť, jednoducho ho celý zahodil,“ dodal historik.
Konštruktéra Špagina si vedenie Sovietskeho zväzu mimoriadne vážilo, udelili mu viacero štátnych vyznamenaní vrátane titulov Hrdina socialistickej práce, Rad Vladimira Lenina či Rad Červenej hviezdy. Po vojne sa venoval politike, bol poslancom Najvyššieho Sovietu ZSSR. Zomrel na rakovinu hrubého čreva 6. februára 1952.
Modernizácia ruských zbraní
Hlavný konštruktér koncernu Sergej Uržumcev uviedol, že modernizácia vznikla na základe podnetov získaných zo „skúseností s používaním zbrane počas špeciálnej vojenskej operácie“, ako sa v Rusku označuje rozpútaná vojna na Ukrajine, ktorá trvá už vyše 450 dní. Uržumcev dodal, že prvá várka inovovaných pušiek už bola dodaná do jednej z oblastí na Ukrajine. Tá bola inovovaná s prihliadnutím na skúsenosti ruských vojakov z neutíchajúcej vojny na Ukrajine. Zbraň umožňuje inštaláciu ďalšieho vybavenia
Kalašnikov a jeho odkaz
Vynálezcu útočnej pušky kalašnikov, ktorý na budúci mesiac oslávi 90 rokov, veľmi mrzí, na čo všetko sa jeho zbraň zneužila. Táto puška, skonštruovaná v roku 1947, sa stala obľúbenou zbraňou militantov a povstalcov od Libérie po Afganistan, ako aj pre gangstrov a drogových priekupníkov. Kalašnikov dal jasne najavo, že nikdy nepredvídal globálne rozšírenie tejto zbrane. "Vytvoril som túto zbraň primárne na ochranu našej krajiny, " povedal slabo vyzerajúci starý muž, považovaný v Rusku za hrdinu. "Zbrane nesúce moje meno sa teraz používajú v 55 krajinách, " povedal s hrdosťou Kalašnikov, ktorý je stále šéfkonštruktérom zbrojárskej firmy Ižmaš. "V niektorých krajinách dávajú dokonca novorodencom mená 'Kalaš', " dodal.
Michail Kalašnikov v roku 2012 súhlasil s používaním svojho priezviska ako názvu zbrojárskeho koncernu, ktorý vznikol na báze dvoch špecializovaných závodov v ruskom Iževsku. Počas svojho života často hovorieval, že osobne sa necíti byť zodpovedný za krviprelievanie, ktoré má na svedomí jeho útočná puška.„Spávam dobre. Sú to politici, ktorí sú na vine, keďže sa nedokážu dohodnúť a uchyľujú sa k násiliu," povedal podľa agentúry AP Kalašnikov v roku 2007.
Prečítajte si tiež: O ruských plemenách psov