V živote bývajú chvíle, keď sa chceme vrátiť ku všetkému, čo sme kedysi zameškali. Zastaviť sa v uponáhľanom svete a poohliadnuť sa, ba prejsť sa stáročiami existencie našej obce. Niekedy ani nechceme veriť, z akej biedy a lopoty vyrástli diela vytvárané rukami našich predkov. S úprimným citom dávali krásu svojim domcom i všetkému, čo potrebovali k svojmu životu.
Prejdime sa dejinami obce, ktoré po stáročia vytvárali ľudia našej obce a pre nich, aby im rozumeli. Aby vedeli, odkiaľ a kam idú. Aj v zložitej dobe, ktorú prežívame, je potrebné sa spoločne zamýšľať nad ďalším rozvojom našej obce, nad spríjemnením života jej obyvateľov. stavba čističky odpadových vôd, telocvične, centrálnej kotolne a mnohých menších stavieb.
Želajme šťastnú cestu i ďalší rozvoj našej obce.
Geografická poloha a geologická štruktúra
Územie Rabče sa nachádza na severozápadnom Slovensku v okrese Dolný Kubín. Lasti Stredných Beskýd, celkov Podbeskydskej brázdy a Podbeskydskej vrchoviny. Čn a tých horninách Polhoranskú kotlinu. Územie Rabče má vo všeobecnosti tvar nepravidelnej elipsy s predĺžením na sever a severovýchod.
Katastrálna hranica pokračuje západným a severozápadným smerom poľnohospodárskymi a lesnými pozemkami popod kóty Kopanica (922 m) a Vahanov (918 m). V lokalite Hájka sa prudko stáča severovýchodným smerom popod kótu Trhovnica (721 m), pretínajúc Sihelský potok, štátnu cestu Rabča - Sihelné a Polhoranku, až sa dostane do východiskového bodu.
Prečítajte si tiež: Najlepší dvojhmotný zotrvačník
Celé územie patrí vonkajšiemu flyšovému oblúku západokarpatskej sústavy. Vznikali v paleogennom mori, predovšetkým z materiálu pobrežných častí a mali charakter pieskovcov a zlepencov, ílovcov a slieňov. Na území sú to horniny tzv. rôznymi geologickými jednotkami. Vytvorili masívy Oravských Beskýd, Podbeskydskej brázdy, Podbeskydskej vrchoviny a ďalšie.
Na formovaní územia sa podieľala erózia a denudácia, pričom sa uplatnila rôzna odolnosť hornín a priebeh zlomov. Oravsko - magurská jednotka sa uplatňuje najmä v Podbeskydskej vrchovine.
Spodný oddiel paleogénu tvoria ílovce v polohách 3 dm až 3 m mocné, šedé, zelenošedé, červené. Väčšinou mäkké, zriedka v tenkých vložkách pevnejšie. Pravidelne i nepravidelne zvrstvené, šedo priečkované, niekedy v nich býva roztrúsená svetlá sľuda.
Vrchný oddiel paleogénu tvoria pieskovce v polohách 1 - 20 m mocné, jemné až stredozrnné, šedé, vápnité, miestami kremito-vápnité, niekedy prechádzajú aj do piesčitého vápenca. Sú v polohách 1 až 10 m mocné, tmavošedé - vápnité a šedozelené nevápnité.
Celková mocnosť týchto vrstiev je až 2000 m. Bystrická jednotka sa uplatňuje v Podbeskydskej brázde. Je tvorená belovežskými a zlieňskymi vrstvami. Tieto vrstvy sú v antiklinálnych pásmach často tektonicky vytiahnuté. Ich maximálna mocnosť je 150 m.
Prečítajte si tiež: Umenie v šachu
Zlieňske vrstvy sa vyskytujú v nadloží vrstiev belovežského typu. Sú tvorené hrubo až strednozrnnými kremito-vápnitých pieskovcov. Pieskovce sú najčastejšie niekoľko dm až metrov hrubé. Sú obyčajne frakcionované, zvrstvené, stredne až jemne zrnité, na vrstevnatých plochách so sľudou.
Nepriaznivým javom vo flyšovom pásme je zosúvanie pôd a celých súvrství a výmoľová erózia, spôsobené striedaním pieskovcov a bridlíc. ráz vrchoviny. Najvyššie miesto v chotári má nadmorskú výšku 850 m, najnižšie 630 m. Stred obce leží v nadmorskej výške 650 m.
Vodné toky
Územie patrí k povodiu rieky Orava, ktorá má dve prameniská - Čiernu Oravu prameniacu v Poľsku a väčšiu Bielu Oravu s prameniskom na rozhraní Podbeskydskej vrchoviny a Oravskej Magury. m vodným tokom, pretekajúcim katastrálnym územím Rabče, je Polhoranka. Riečka Polhoranka bola pôvodne ľavostranným prítokom Bielej Oravy, avšak dnes poniže obce Zubrohlava sa vlieva do Oravskej priehrady.
Polhoranka pramení západne od Babej hory vo výške 1310 m n. m.. ke cca 6 km. Na prvých 6 km má spád 90 promile, v ostatnej časti klesá na 8 promile. Polhoranka zbiera vody najsevernejšej časti Oravy. potok a Čerchlovský potok.
reliéfom, ale i na územia rovinnejšie a na rôzne horniny. Preto sú ich fyzikálne i chemické vlastnosti rôzne. Pôdna reakcia je silne až mierne kyslá. Fyzikálne pomery sú rozdielne vo zvršku a v spodine.
Prečítajte si tiež: Šampióni v šachu (1990)
Klimatické pomery
Veľmi dôležitým činiteľom pri formovaní vegetačného krytu, pri pôdotvorných procesoch, humifikácii a pod. sú klimatické pomery. ie priemerný stav meteorologických prvkov: svetla, teploty tlaku vzduchu, vetra a zrážok na určitom mieste. Zemie Slovenska rozdelené na klimatické oblasti. lasti, ktorá je zastúpená C1 - okrskom mierne chladným.
Chladná oblasť je charakterizovaná jediným teplotným údajom - júlovou teplotou pod 16°C. Okrsok C1 - mierne chladný má júlovú teplotu 12°C, resp. 16°C. Množstvo zrážok je určované nadmorskou výškou, polohou voči prevládajúcim vetrom a lesnatosťou. ok v území je od 900 do 1100 mm. katastri obce je okolie pod Vahanovom a Hájky. Maximum zrážok pripadá na letné mesiace - júl, august, podstatná časť zrážok na vegetačné obdobie (asi 60 % z celoročného úhrnu).
r, prípadne marec sú mesiace s najnižším množstvom zrážok. ieho trvania podľa priebehu počasia. vky, jej trvanie, priemerná a maximálna výška. Podľa priemerných údajov začína obdobie so snehovou pokrývkou 21. 10. 4., t. j. 100 - 120 dní, s priemerným maximom 60 - 100 cm snehovej pokrývky. Priemerný počet dní so snežením je 50 - 60. Najdôležitejším klimatickým činiteľom určujúcim ráz oblasti sú po zrážkach teplotné pomery. Ďalšie sú zrážkové a veterné pomery.
V závislosti s rastúcou nadmorskou výškou ubúda teploty, a to na každých 100 m výšky o 0 °C. V zime je táto hodnota nižšia ako v lete. Ďalším javom v oblasti inverzie teploty vzduchu sa stáva, že v niektorých rokoch býva ním február, prípadne december. l, no stáva sa, že okrem júla v jednotlivých rokoch býva najteplejším mesiacom roka ešte august a potom jún.
Teplotné pomery sú značne ovplyvňované oblačnosťou nad daným územím, ktorá znižuje intenzitu slnečného žiarenia. Väčšou oblačnosťou v decembri, resp. novembri a najmenšou v auguste, resp. septembri. ných dní 30 - 45 (denná oblačnosť menšia ako 20 %). V území všeobecne prevládajú severozápadné a severné vetry, v menšej miere sa vyskytujú juhozápadné a západné vetry. li a auguste.
Pôdne pomery
da predstavuje dôležitú zložku prírodného prostredia: je nositeľkou a živiteľkou rastlinstva, je základným prostriedkom poľnohospodárskej výroby a lesníctva. da nie je stála. Zmenou niektorého z pôdotvorných činiteľov dochádza postupne k zmenám jej vlastností. Na charakter pôd a ich kvalitu zásadne vplýva najmä človek. dm a rozoraním strmých svahov už v dávnej minulosti došlo k odplavovaniu pôdnych častíc, k deštrukcii pôdnych horizontov a tým sa kvalita, úrodnosť pôdy znižovala.
Vplyvom pôdotvorných činiteľov sa vytvorilo množstvo rozličných pôd. Horizonty sa nelíšia iba farbou, ale aj zrnitosťou, fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami. Horizonty sú v profile zákonite usporiadané.
Sú najrozšírenejším pôdnym typom v území. 70 cm. Tento je produktom procesu hnednutia. Pod ním je horizont materského substrátu C. hod medzi horizontmi. Pritom hranica medzi B a C horizontom je geologickou hranicou. m reliéfom, ale i na územia rovinnejšie a na rôzne horniny. Preto sú ich fyzikálne i chemické vlastnosti rôzne.
Je najrozšírenejším pôdnym subtypom v území. Vyvinula sa z minerálne stredne silných hornín. Vyskytuje sa v rôznych expozíciách a sklonoch. kyprou konzistenciou a priaznivou štruktúrou. Vlhkostné pomery sú v priebehu roka vyrovnané. Pôdna reakcia je stredne kyslá s nenasýteným sorpčným komplexom. živinami je stredne zásobnená.
Vyvinula sa z minerálne slabých hornín. Zrnitosť je ľahká. V celom profile je hojne zastúpený skelet. Vlhkostné pomery sú v priebehu roka kolísavé. Pôdna reakcia je kyslá s nenasýteným sorpčným komplexom. živinami je zásobnená slabo.
ílovité a prejavujúce sa hrdzavou škvrnitosťou, vo zvršku kypré, málo skeletnaté, v spodine až ubahnuté. Sú priemerne zásobnené humusom a živinami.