Samopal AK-47, známy aj ako Kalašnikov, je jednou z najrozšírenejších a najznámejších zbraní na svete. Starší ho poznajú z filmov, mladší z gangsterských počítačových hier. Je vyobrazený na vlajke Mozambiku, keďže bol nezastupiteľným pomocníkom v boji za nezávislosť krajiny. Vojaci vracajúci sa z bojov vraj na počesť tejto zbrane pomenúvali svojich synov, takže v každej mozambickej dedine možno nájsť niekoľko Kalašov.
História vývoja
Michail Kalašnikov sa narodil v roku 1919 v ruskom meste Iževsk. Bol v poradí sedemnástym (!) dieťaťom svojich rodičov a odmala ho fascinovala fyzika a technické vedy; ako dieťa dokonca plánoval skonštruovať perpetuum mobile. Vyučil sa za zámočníka, pracoval ako mechanik, kým tesne pred druhou svetovou nenarukoval do armády a nedostal sa k tankom.
A technický talent sa prejavil - Kalašnikov do tankov vymyslel počítadlo striel, neskôr prispôsobil dôstojnícku pištoľ Tokarev tak, aby sa ňou dalo strieľať zvnútra pancierových obrov. Prvé návrhy boli na svete ešte počas vojny, no prototyp skonštruovali až v roku 1947. Nová zbraň tak dostala pomenovanie AK-47 - Avtomat Kalašnikova, vzor 47. Vďaka zdecimovanému priemyslu sa samopal dostal do výroby až o dva roky neskôr, no takmer okamžite sa ukázalo, že to bol šťastný ťah.
Technické vlastnosti a rozšírenie
Kalašnikov pri streľbe využíval tlak prachových plynov, ktoré odsával z hlavne prostredníctvom plynového kanálika, vďaka čomu bol od začiatku neuveriteľne odolný. Zatiaľ čo iné automatické pušky sa zasekávali či mrzli, kalašnikovu nevadili teploty pod nulou, piesočné búrky, od streľby ho neodradil ani dážď a dokonca ani bahenný kúpeľ. Vďaka jednoduchej konštrukcii sa dal vyrobiť aj na obyčajnom kovoobrábajúcom sústruhu, dal sa neuveriteľne rýchlo rozložiť a znovu poskladať.
Kalašinkova sa dodnes vyrobilo cca 100 miliónov kusov. Vyrába sa asi v 20 krajinách, iba tri z nich však riadne platia licenčné poplatky. Od konca štyridsiatych rokov sa zbraň vyskytla v každom vojnovom konflikte, od Kórey až po Irak. Počas vojny vo Vietname americkí vojaci vo veľkom odhadzovali svoje zbrane, ktoré sa v nehostinných podmienkach džungle stali nespoľahlivými, a kradli kalašnikovy a muníciu od nepriateľa. Istý americký predajca zbraní na adresu kalašnikova poznamenal, že ruská výroba sa spozná - vraj je to ako s vínom. Ak je najlepšie, tiež vám napadne francúzske.
Prečítajte si tiež: Vývoj samopalov v slovenskej armáde
Život Michaila Kalašnikova
Hoci sa v súvislosti s úspechom vynálezu ponúka opak, Michail Kalašnikov na svojom samopale nezbohatol. V Sovietskom zväze sa totiž zbraň nedala patentovať, a tak namiesto života milionára ďalej pracoval v iževskej zbrojovke a na penzii žil z nevysokého dôchodku. To, že jeho vynález pripravil o život milióny ľudí a že dnes ho nezriedka používajú lúpežnícke a teroristické organizácie, ho nikdy veľmi netrápilo. „Ja som ho zostrojil na obranu vlasti,“ hovoril. „Ak sa zbraň zneužíva na niečo iné, nemôžu za to jej tvorcovia, ale politici neschopní riešiť konflikty mierovou cestou. Nie zbraň zabíja, ale ľudia.“ Michail Kalašnikov zomrel vo svojom rodisku 23. decembra 2013 vo veku 94 rokov.
„Pôvodný“ Kalaš, konštruktér zbrane Michail Timofejevič Kalašnikov, odišiel na večnosť pred necelým rokom, ako inak, ovenčený množstvom štátnych a vojenských vyznamenaní.
Ďalšie zbrane sovietskej armády
Okrem AK-47 mala sovietska armáda vo výzbroji aj ďalšie zbrane, ktoré si zaslúžia pozornosť:
- Opakovacia puška Mosin-Nagant M91/30: Jedna z najznámejších verzií pušky typu Mosin. Známa svojou jednoduchosťou, spoľahlivosťou a odolnosťou voči znečisteniu.
- Samopal PPŠ-41 Špagin: Známy svojou odolnosťou a spoľahlivosťou. Počas druhej svetovej vojny bol najpočetnejším samopalom v sovietskej armáde.
- Samopal PPS-43 Sudajev: Bol ľahší, jednoduchší a ešte spoľahlivejší než legendárny PPŠ-41.
- Ľahký pechotný guľomet DP28: Guľomet je typický svojím odnímateľným zásobníkom v tvare taniera s kapacitou 47 nábojov kalibru 7,62X54mm.
- Samonabíjacia puška SVT-40: Na svoju dobu vyspelá, no citlivá na znečistenie a jej presnosť bola horšia ako u pušiek Mosin.
- Guľomet SG-43 Gorjunov: Bol známy svojou jednoduchosťou a spoľahlivosťou.
- Pištoľ TT33 Tokarev: Zjednodušenou verziou pôvodnej TT30, zbraň bola známa svojou jednoduchosťou a spoľahlivosťou.
Technické parametre vybraných zbraní:
| Zbraň | Dĺžka | Dĺžka hlavne | Hmotnosť | Účinný dostrel |
|---|---|---|---|---|
| Mosin-Nagant 91/30 | 1232 mm | 730 mm | 4,05 kg | cca. 800 m |
| PPŠ-41 Špagin | 828 mm | 265 mm | 5,4 kg | cca. 200 m |
| PPS-43 Sudajev | 820 mm / 615 mm | 243 mm | 3,04 kg | cca. 150 m |
| DP28 | 1270 mm | 604 mm | 9,12 kg | cca. 800 m |
| SVT-40 | 1226 mm | 625 mm | 3,85 kg | cca. 800 m |
SA vz. 58
Je iba málo zbraní, ktoré sa v našich krajoch tešia tak veľkej obľube, ako tomu je u legendárneho samopalu SA vz.58. Po konci druhej svetovej vojny aj bývalé Československo stálo pred otázkou modernizácie výzbroje armády a zavedenia novej plnoautomatickej pušky. Konceptov v čase zadania bolo viacero, avšak napokon sa vývoj sústredil na projekt s kódovým označením „Metla“ konštruktéra Jiřího Čermáka. V roku 1958 bola zbraň zavedená do služby v Československej ľudovej armáde.
Kým ostatné krajiny východného bloku, respektíve Varšavskej zmluvy, vo svojom arzenále prezbrojovali na AK 47 (ktorý buď nakupovali zo ZSSR alebo vyrábali pod licenciou), Československo si dokázalo presadiť na rovnakom kalibri vlastný koncept. Aj keď sa zbraň laikom vzhľadovo podobá na klasický Kalašnikov AK-47, s „kalachom“ nemá veľa spoločného.
Prečítajte si tiež: Všetko o expanzných samopaloch
SA vz. 58 nezostala iba pri použití v Československu. Exportovala najmä do krajín Afriky a na blízky východ, kde mali komunistické garnitúry svoje vlastné záujmy. Doteraz je ju možné vidieť v rukách formálnych vojakov aj polovojenských skupín v Afganistane, Iraku, Angole, Somálsku, Indii, Eritrei, Iráne, na Kube a v mnohých ďalších. Svojho času sa ich vyviezlo z Československa viac ako 200 000 kusov.
Je ešte nutné podotknúť, že aj keď je zbraň oficiálne nazvaná samopal, jedná sa o automatickú útočnú pušku, pretože nepoužíva pištoľové strelivo, ale puškové 7,62 x 39 mm. Pomenovanie samopal podľa historických kanálov dostala hlavne z politických dôvodov. Názov „útočná puška vz. 58“ sa totiž vtedajšiemu vedeniu zdal príliš agresívny.
Varianty SA vz. 58:
Konštruktéri mysleli aj na výrobné modifikácie samotnej zbrane. Napokon sa sériovo vyrábala vo verziách:
- vz. 58 P - s pevnou pažbou určenou pre bežnú pechotu
- vz. 58 V - so sklopnou pažbou, ktorou boli vybavené výsadkové a prieskumné jednotky
- vz. 58 Pi - s pevnou pažbou a lištou pre upevnenie infra nočného videnia
Verzia Pi bola ale veľmi málo rozšírená, pretože jej osadenie infra videním NSP2 bolo svojho času skôr výnimočné.
Súčasnosť SA vz. 58
Aj keď pôvodný vývoj SA vz. 58 je históriou, táto zbraň bola a je u nás mimoriadne rozšírenou a obľúbenou. Nielen že je stále hlavnou osobnou zbraňou v armáde Slovenskej republiky (v Česku je nahradzovaná CZ 805 Bren), ale stále patrí k výzbroji aj policajných jednotiek. Veľké množstvo športových strelcov, ktorí majú zbrojný preukaz kategórie E (držanie zbrane a streliva na športové účely), ju obľubuje kvôli spoľahlivosti, dostupnosti a prijateľnej cene. Pre športové účely sa vyrába ako samonabíjacia guľovnica, ktorá je dostupná aj vo verzii pre malorážkové strelivo alebo vo variante pre strelivo .223 rem.
Prečítajte si tiež: Samopal na Slovensku legálne
Čo sa týka doplnkov, aj keď Samopal vz. 58 samozrejme nie je natoľko modifikovateľný ako zbrane platformy AR-15, aj 58-ička môže vyzerať veľmi takticool. Dostupné sú prakticky všetky prvky, ktoré si môžete svojpomocne doma vymeniť podľa vlastnej chuti.
Základné technické parametre SA vz. 58
- Kaliber: 7,62 x 39
- Dĺžka vo verzii vz. 58P: 845 mm
- Dĺžka vo verzii vz. 58V: 635 mm