Slovensko sa posúva medzi strategických dodávateľov munície v Európskej únii. Podpis rámcovej zmluvy medzi ZVS Holding a Ministerstvom obrany SR tak otvára Slovensku dvere k jednej z najvýznamnejších úloh v európskej bezpečnostnej architektúre.
História zbrojárskej výroby na Slovensku
Zbrojárska výroba na Slovensku má už vyše 150-ročnú tradíciu. Ešte za Rakúsko-Uhorska v roku 1870 vybudovala viedenská muničná továreň v Bratislave (vtedajšom Prešporku) svoj nový závod G. A o tri neskôr takisto v Bratislave začal Alfred Nobel výstavbu ďalšej svojej továrne na výrobu dynamitu, neskôr slávnej Dynamitky. Vrchol konjunktúry zažili obe spomínané fabriky počas prvej svetovej vojny. Dynamitka sa stala najväčším dodávateľom munície pre armádu habsburskej monarchie.
Po vojne a vzniku Československej republiky sa závod na puškové strelivo stal akciovou spoločnosťou a jej zariadenie postupne premiestnili do Považskej Bystrice. V roku 1929 sa tam začala výstavba nového muničného závodu pod názvom Čs. muničné a kovorobné závody. Už o dva roky vyrábal delostrelecké nábojnice. Československo však zdedilo po Rakúsko-Uhorsku ďalšie, ešte významnejšie zbrojovky. Spomeňme aspoň Škodove závody v Plzni.
ČSR už v roku 1929 patrila spolu s Veľkou Britániou, so Spojenými štátmi, s Nemeckom, Talianskom a so Švédskom medzi najväčších vývozcov zbraní na svete. V tom čase už tunajšie zbrojovky bežali naplno a vyrábali toľko, že bolo toho dosť pre vlastnú armádu aj na export.
Zbrojenie v medzivojnovom období
V Berlíne sa dostal k moci Adolf Hitler, ktorý sa netajil svojimi expanzívnymi plánmi. Medzi prvými štátmi malo byť na rane Československo. Ale zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu na zbrojenie sledovali v polovici 30. rokov dva ciele: jednak mali zvýšiť obranyschopnosť krajiny, a jednak - v duchu keynesiánskej teórie - podporiť zamestnanosť v čase hospodárskej recesie. Staré zbrojovky pracovali na plné obrátky a budovali sa nové.
Prečítajte si tiež: Zastavovací terč a bezpečnosť detí
Istá časť zbrojnej výroby premiestňovala z Čiech do bezpečnejšieho vnútrozemia pre prípad vojny s Nemeckom. Išlo predovšetkým o niektoré kapacity Škodových závodov, ktoré presunuli do Dubnice nad Váhom. V druhej polovici 30. rokov podiel výdavkov na obranu presiahol v Československu päť percent hrubého domáceho produktu (HDP). Pritom ich vývoz trikrát prevyšoval dovoz a na celkovom zahraničnom obchode ČSR sa podieľal v roku 1938 ôsmimi percentami.
Obdobie druhej svetovej vojny
Po Mníchove, rozbití ČSR a vzniku slovenského štátu pod kuratelou nacistického Nemecka sa naše zbrojovky ocitli v rukách tamojších koncernov. Zbrojné závody potom cez celú vojnu pracovali pre nemeckú vojnovú mašinériu. Týkalo sa to aj bratislavskej Dynamitky, ktorú prevzal nemecký koncern IG Farben a obnovil v nej výrobu trhavín. Závod v Dubnici nad Váhom sa dostal pod kontrolu spoločnosti Hermann Göring Waffenwerke. Aj považskobystrickú zbrojovku začlenili do koncernu Hermann Göring Waffenwerke.
Povojnové obdobie a socializmus
Povojnová rekonštrukcia obsiahla aj zbrojný priemysel obnovenej ČSR. Po odstránení následkov vojny a po prevrate vo februári 1948 sa na Slovensku začala mohutná industrializácia s prívlastkom socialistická. Zúrila studená vojna, a tak nové československé zbrojovky sa budovali najmä na základe sovietskych licencií a v bezpečnejšom hornatom kraji na strednom Slovensku. Zbrojilo sa toľko, že zbrojná výroba vytlačila zo strojárskych závodov civilnú. V roku 1965 vznikol trust Závody ťažkého strojárstva (ZŤS) so sídlom v Martine. Martinský trust postupne zamestnával až 85-tisíc pracovníkov a takmer polovicu svojich výrobkov vyvážal do desiatok krajín.
Zbrojná výroba za socializmu dosiahla svoj vrchol v roku 1987, keď tvorila štyri percentá vtedajšieho HDP a v exporte zaujímala 6. až 7. miesto vo svete. Potom však nastal nieže pokles, ale krach výroby vo väčšine slovenských zbrojoviek. Michail Gorbačov začal odzbrojovať a ZSSR prudko znížil objednávky špeciálnej techniky aj z ČSSR. Nezvládnutá konverzia napokon postihla viac Slovensko ako Česko.
Súčasnosť a budúcnosť slovenského zbrojárskeho priemyslu
Slovenský obranný priemysel až v posledných rokoch javí známky výrazného oživenia. Vlani sa tunajšie zbrojovky (často pod novými názvami) podieľali už viac ako miliardou eur na HDP.
Prečítajte si tiež: O materskej škole Poľovnícka
Spoločnosť ZVS Holding uzavrela s Ministerstvom obrany SR historickú rámcovú zmluvu, ktorá predstavuje jeden z najvýznamnejších míľnikov slovenského zbrojárskeho priemyslu. Štát v tejto spoločnosti vlastní polovicu, druhú časť kontroluje priemyselná skupina CSG. Podľa dohody má Slovensko počas siedmich rokov dodať muníciu veľkého a stredného kalibru až do výšky 58 miliárd eur, pričom kontrakt môže byť financovaný z európskeho programu SAFE podporujúceho obranné kapacity členských štátov.
Rámcová zmluva dáva Slovensku ambíciu zaradiť sa medzi hlavných európskych výrobcov delostreleckej, tankovej aj kanónovej munície. Objem kontraktu predstavuje maximálnu výrobnú kapacitu ZVS Holding a ďalších podnikov skupiny CSG, pričom model umožňuje pripojenie ďalších štátov formou nákupu v režime vláda-vláda (G2G). Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) hovorí o historickej príležitosti pre slovenský obranný priemysel a zdôrazňuje, že sektor veľkokalibrovej munície má potenciál zabezpečiť tisíce pracovných miest a posilniť bezpečnosť krajín EÚ a NATO. Záujem o pripojenie ku Slovenskej muničnej iniciatíve podľa neho prejavujú už viaceré štáty.
Nový kontrakt je zároveň úzko prepojený s programom SAFE, ktorý Európska únia schválila v roku 2025. Umožňuje členským štátom čerpať mimoriadne výhodné úvery s 1-percentným úrokom a až 40-ročnou splatnosťou, pričom celková kapacita programu je 150 miliárd eur. Slovensko má z tejto sumy pridelených vyše 2,3 miliardy eur a z toho 38,5 milióna môže použiť priamo na nákup munície veľkého a stredného kalibru.
Samotná skupina CSG, vlastnená Michalom Strnadom, dnes patrí medzi významné európske technologické konglomeráty so silnou prítomnosťou v obrannom, automobilovom, leteckom aj radarovom priemysle. Jej portfólio zahŕňa spoločnosti ako Tatra Trucks, MSM Group, americkú The Kinetic Group či český radarový výrobca Eldis. Zamestnáva viac ako 14-tisíc ľudí a v roku 2024 dosiahla tržby približne 5,2 miliardy eur.
Tabuľka: Vývoj zbrojárskej výroby na Slovensku
| Obdobie | Významné udalosti | Podiel na HDP |
|---|---|---|
| Rakúsko-Uhorsko | Výstavba muničných tovární v Bratislave | N/A |
| Československá republika (1929) | Patrí medzi najväčších vývozcov zbraní na svete | N/A |
| 30. roky 20 storočia | Podiel výdavkov na obranu presiahol v Československu päť percent hrubého domáceho produktu (HDP) | 5% |
| Socializmus (1987) | Vrchol zbrojnej výroby | 4% |
| Súčasnosť | Oživenie obranného priemyslu | N/A |
Prečítajte si tiež: Štúdium so zameraním na zbrane