Stolný tenis pre telesne postihnutých, známy aj ako parastolný tenis, je adaptáciou klasického stolného tenisu, ktorá umožňuje športovcom s rôznymi typmi telesného znevýhodnenia súťažiť. Tento šport sa riadi mierne modifikovanými pravidlami Medzinárodnej stolnotenisovej federácie (ITTF), s úpravami, ktoré zohľadňujú špecifické potreby a obmedzenia hráčov.
Úvod do parastolného tenisu
Stolný tenis debutoval na paralympijských hrách v Ríme v roku 1960. V roku 1976 sa v Toronte pridali aj stojaci hráči, vrátane amputovaných. V parastolnom tenise súťažia športovci s rôznymi telesnými znevýhodneniami, rozdelení do kategórií sediacich (vozičkárov) a stojacich. Muži a ženy súťažia v individuálnych a tímových súťažiach. Zápasy sa hrajú na maximálne päť setov, pričom každý set sa hrá do 11 bodov.
Klasifikácia hráčov
Podľa typu znevýhodnenia sa športovci rozdeľujú do 10 skupín (TT1-10). Pri klasifikácii sa berie do úvahy svalová dispozícia, pohybové obmedzenia, rovnováha na vozíku a schopnosť udržať raketu. Skupiny TT1-5 sú určené pre vozičkárov, zatiaľ čo TT6-10 sú pre stojacich hráčov.
Športovci sú zaradení na základe telesného, duševného alebo zmyslového znevýhodnenia do športových tried, ktoré zahŕňajú štandardizované testy, vykonávané športovcom a ohodnotené skupinou odborníkov. Športovci podľa povahy znevýhodnenia podstúpia vyšetrenia na fyzické, psychologické alebo zrakové postihnutie.
Hodnotenie klasifikácie môže zahŕňať aj ohodnotenie technického stavu pomôcok a pozorovanie na športovisku. Rôzne športy si vyžadujú rôzne aktivity a pohyby, preto sa klasifikácia vyznačuje špecifikami konkrétneho športu. Športovec, ktorý je spôsobilý na súťaženie v jednom športe, nemusí mať spôsobilosť na iný šport.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre zbrojný preukaz skupiny A
Štatút klasifikácie športovca sa overuje pred príchodom na paralympijské hry všade tam, kde je to možné. Revízia (R) - tento štatút sa pripisuje športovcom, ktorí boli klasifikovaní na medzinárodnej úrovni v súlade s príslušnými športovými pravidlami, ale podliehajú opakovanej revízii.
Klasifikácia každého športu je regulovaná Medzinárodnou športovou federáciou (ISF) pre každý šport a musí byť v súlade s klasifikačnými pravidlami IPC a medzinárodnými štandardmi. Športovcov klasifikuje medzinárodný výbor akreditovaných klasifikátorov, ktorí sú vyškolení medzinárodnými športovými federáciami.
Obmedzený pasívny rozsah pohybu: Rozsah pohybu v jednej alebo viacerých kĺboch je trvalo redukovaný, ako sa to vyskytuje napríklad v prípade artrogrypózy (syndróme mnohopočetných kĺbových kontraktúr).
Modifikované pravidlá
Hoci sa parastolný tenis riadi prevažne pravidlami ITTF, existujú určité modifikácie, najmä pre hráčov na vozíku. Tieto úpravy sa týkajú najmä podania.
V parastolnom tenise došlo k niekoľkým významným zmenám v pravidlách:
Prečítajte si tiež: Všetko o zbrojnom preukaze
- Dvojitý dotyk: Pôvodne platilo, že akýkoľvek dvojitý dotyk loptičky (napr. zápästím a raketou) znamenal stratu bodu. Nové pravidlo hovorí, že bod pre súpera je len vtedy, ak hráč zahrá dvojdotyk úmyselne. Ak hráč zahrá loptičku správne aj napriek dvojitému dotyku, bod získava on.
- Časový limit: Pravidlo o časovom limite sa uplatňuje, ak obaja hráči dosiahnu 9 bodov v sete. Toto pravidlo sa však nemôže zaviesť, ak hráči spolu dosiahli 18 bodov.
- Striedanie v tímových zápasoch: V tímových súťažiach je možné striedanie len jedenkrát počas stretnutia. Zostava družstva sa nahlasuje vždy úplná. Ak na lavičku sadne ktokoľvek, kto nie je určenou osobou (tréner), je to považované za porušenie pravidiel.
Komplexná rehabilitácia
Komplexná rehabilitácia (ucelená rehabilitácia) je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti.
- Liečebná rehabilitácia: je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky. Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova, alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu.
- Sociálna rehabilitácia: ide o proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie. S cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie. Ide o aktívne nástroje a väčšinou služby, ktoré majú pôsobiť na znižovanie miery závislosti osoby vyplývajúcej z jej zdravotného postihnutia a následného handicapu.
- Pedagogická rehabilitácia: je súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím. Ide tu zároveň aj o prevenciu vzniku a odstraňovanie negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia v procese vzdelávania. Zahrňuje výchovu a vzdelávanie ľudí so zdravotným postihnutím realizovanú za pomoci špeciálno - pedagogických činností pri rešpektovaní individuálnych možností a potrieb smerujúcich k dosiahnutiu čo najvyššieho stupňa vzdelania a vedomostí, ako predpokladu samostatnosti, spoločenského a pracovného uplatnenia.
- Pracovná rehabilitácia: je zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania. Pracovná rehabilitácia môže byť zmysluplnou dennou činnosťou pre klientov s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb. Pracovná rehabilitácia je činnosť, ktorá by mala viesť k vhodnému pracovnému uplatneniu osôb s postihnutím, a preto je významným prostriedkom integrácie ľudí s postihnutím do väčšinovej spoločnosti.
Sociálna rehabilitácia
Jedna z vhodných foriem pomoci osobám telesne a ťažko telesne postihnutým, vrátane vozičkárov je program sociálnej rehabilitácie, uskutočňovaný jednodňovým a viac dňovým programom. Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a s ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Cieľom aktivít je dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím, pretože sociálna rehabilitácia je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu (independent living) týchto osôb. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote.
Sociálna rehabilitácia je služba, ktorá podporuje rozvoj tých schopností človeka s telesným a ťažkým telesným postihnutím, ktoré bude nevyhnutne potrebovať k samostatnému životu. Použitím metódy a programov sociálnej rehabilitácie klienti budú môcť rozvíjať svoje schopností a získavať potrebné pracovné návyky.
Vybavenie pre parastolný tenis
Hráči divízie QUAD (hráči s obmedzenou pohyblivosťou horných končatín) potrebujú špeciálne vybavenie, ako napríklad tenisovú raketu s výpletom a špeciálny tenisový športový vozík so špecifickým sklonom kolies na zachovanie stability. Tenis na vozíku si nevyžaduje žiadne úpravy rozmerov tenisového kurtu ani výšky siete.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre získanie zbrojného preukazu na poľovné účely
Okrem stolného tenisu existuje aj špeciálne konštruovaný stolný futbal pre telesne postihnutých. Tento stolný futbal je prispôsobený pre liečebné zariadenia a ústavy, kde si pacienti môžu užiť radosť z tohto športu.
Príbeh Karola Židuliaka - Osobnosť parastolného tenisu
Ing. Karol Židuliak je významnou osobnosťou v oblasti parastolného tenisu. Jeho príbeh začal už v mladosti, keď sa ako organizátor stolného tenisu prezentoval v neďalekom Zvolene. Židuliak bol pripojený k para stolnému tenisu, bol rozhodcom na Para Pan-American majstrovstvách v Buenos Aires v roku 2001. Požiadavku Raula Calina, šéfa hlavných rozhodcov, aby nastúpil ako zástupca hlavného rozhodcu, prijal Karol bez váhania.
Prínos Karola Židuliaka
Karol Židuliak zohrával kľúčovú úlohu v rozvoji parastolného tenisu. Bol technickým delegátom na mnohých turnajoch PTT v Južnej Amerike, USA a Európe. Jeho prínos bol neoceniteľný najmä v časoch, keď na turnajoch PTT chýbali kvalifikovaní rozhodcovia.
Inšpirácia parašportovcami
Karol Židuliak zdôrazňuje, že parašportovci sú pre nás všetkých veľkou inšpiráciou a vzorom pre mládež. Jeden z jeho silných zážitkov sa viaže k atletickému podujatiu, kde bežec s umelou nohou dohopkal do cieľa, čo vyvolalo u Karola silné emócie a odhodlanie pomáhať na turnajoch pre telesne postihnutých.
tags: #skupiny #stolny #tenis #postihnutych