Zjazdové lyžovanie je radostný šport, ktorý ponúka opojenie z rýchlosti a lyžiarskeho majstrovstva. Na chuť tohto vzrušenia prichádzajú každú zimu milióny rekreačných lyžiarov vo všetkých svetových zimných strediskách a niekoľkí z nich súťažia v organizovaných súťažiach.
Disciplíny zjazdového lyžovania
Zjazdové lyžovanie má päť oficiálnych disciplín: dve z nich - zjazd a superobrovský slalom - sa sústreďujú na rýchlosť. Slalom a obrovský slalom sú technické disciplíny, kde preteky vyhráva lyžiar zásluhou svojho majstrovstva. Piata disciplína je kombinácia, čo je spojenie rýchlosti i techniky.
Lyžiarske trate
Trate v zjazdovom lyžovaní sa vytyčujú na pripravených svahoch a dráhach dvoma farebnými žrďami s vlajkami, ktoré tvoria bránku. Všetky trate sú jasne vyznačené farebnými bránkami a lyžiar musí správne absolvovať každú bránku, inak je diskvalifikovaný. Trate v zjazdovom lyžovaní nemajú určené presné dĺžky, tie najslávnejšie z nich sa používajú desaťročia, a pokiaľ ide o dĺžku trate - nemenia sa.
Trate pre rýchlostné disciplíny sa vyberajú tak, aby preskúšali pretekárov v umení ako zvládať príkre svahy, ostré zákruty, ale aj dlhé roviny. Slalomové preteky sa konajú na menej členitých svahoch, ale trate bývajú oveľa strmšie. Na zjazdových tratiach sú brány od seba ďalej a v slalomoch sú bližšie k sebe.
Bránka, v ktorej sú žŕdky umiestnené vedľa seba, sa nazýva otvorené bránka. Zatvorená bránka má jednu žŕdku umiestnenú pred druhou. Otvorené bránky slúžia na udávanie smeru jazdy dolu svahom, kým zatvorené bránky sa používajú na to, aby prinútili pretekárov spomaliť pred prirodzenou hranou svahu, po ktorej nasleduje prudký sklon.
Prečítajte si tiež: Kde sledovať slalom žien?
Pri stavbe slalomu sa striedajú modré a červené slalomové bránky. Slalomový kurz má určité pravidlá, ktoré musí staviteľ trate dodržať. Na trati sa musia nachádzať takzvané dvojbrány alebo trojbrány. Vtedy sú dve brány rozdielnej farby postavené tesne vedľa seba a lyžiar ich prechádza ako jednu bránu.
Výstroj pre zjazdové lyžovanie
Zjazdoví lyžiari majú na sebe čo najmenej výstroja, aby si zachovali aerodynamický tvar. Tesné oblečenie znižuje aerodynamický odpor, čo zrýchľuje lyžiara. Pretekárska kombinéza však musí mať minimálnu priepustnosť vzduchu, inými slovami, nemusí byť upravovaná, aby bola vzduchotesná, ale musí umožňovať dobré obtekanie tela vzduchom.
Lyže
Výber lyží závisí od disciplíny:
- Slalom: najkratšie lyže sa používajú na slalomové preteky, kde pretekári obetujú rýchlosť za lepšiu manévrovateľnosť. Vykrojenie bokov je hlbšie.
- Obrovský slalom: lyže používané na obrovský a superobrovský slalom sú hybridom slalomových a zjazdových lyží. Sú dlhšie, aby vyvinuli rýchlosť, ale sú stredne vykrojené, aby boli točivejšie.
- Zjazd: dlhé a širšie lyže, ktoré vyvíjajú najvyššiu rýchlosť, sa lepšie kĺžu po povrchu snehu. Širšie lyže sú však menej točivejšie. Zjazdové lyže majú iba malé vykrojenie bokov, preto nie sú príliš točivé.
História lyžovania
Pôvod lyžovania sa spája so Škandinávcami a jeho začiatky sa datujú zhruba pred 4500 rokmi. Predtým ako sa lyžovanie stalo obľúbenou zábavou, bolo ekonomickým a efektívnym spôsobom dopravy.
Marc Girardelli: Legenda zjazdového lyžovania
Marc Girardelli je päťnásobný celkový víťaz Svetového pohára, s jedenástimi medailami zo svetových šampionátov a dvoma olympijskými kovmi. Je jedným z najvšestrannejších postáv zjazdového lyžovania, ktorý dokázal zvíťaziť vo všetkých alpských disciplínach.
Prečítajte si tiež: OH Slalom Muzov - História
Lyžovať ho naučil otec ako päťročného. Stal sa jeho trénerom, ale Marc, ako sám hovorí, bol skôr samorast. Ako 8-ročný vyhral majstrovstvá Voralberska (spolková krajina v Rakúsku) v slalome jeho vekovej kategórie. Keď mal 12 rokov, jeho otec Helmut Girardelli sa rozhodol pre spory s regionálnym i Rakúskym lyžiarskym zväzom, keď necítil dostatočnú podporu z ich strany pre syna, že krajinu reprezentovať nebude. A dohodol sa s luxemburským zväzom.
Marc nemal ešte sedemnásť, keď debutoval vo Svetovom pohári, bolo to 26. februára 1980 v obrovskom slalome vo Waterville Volley v obrovskom slalome. O rok vo Wengene stál prvý raz na pódiu v slalome, skončil druhý. Prvé víťazstvo slávil 27. februára 1983 vo švédskom Gällivare, opäť v slalome, na ktorý sa spočiatku špecializoval. Tam prvý raz zdolal legendárneho Ingemara Stenmarka.
V sezóne 1982/1983 utrpel ťažké zranenie ľavého kolena pri zjazde v Lake Louise v Kanade. Potrhal si v ňom všetky väzy a šľachy. Po ťažkom zranení sa rýchlo dal dokopy a dostal sa do formy. Na ZOH 1984 v Sarajeve nemohol štartovať, v tom čase ešte nemal luxemburské občianstvo, dostal ho až o tri roky neskôr. Umožnili mu však štartovať na svetovom šampionáte v roku 1985 v Bormiu, vďaka súhlasu vtedajšieho prezidenta FIS Marca Hodlera.
Girardelli mu tak mohol ďakovať za prvé medaily na MS - striebro v slalome a bronz v obrovskom slalome. Sezóna 1984/1985 mu priniesla aj prvé celkové víťazstvo v SP (sedemkrát ovládol slalom, dosiahol prvé dve víťazstvá v super G). O rok prvenstvo obhájil.
Dlhodobo si dokázal udržať výkonnosť na najvyššej úrovni. Až do roku 1996 nebolo svetového šampionátu, z ktorého by nebral medailu. Zlato si zavesil na krk v Crans Montane, Vaile (v oboch prípadoch v kombinácii), Saalbachu (slalom) a Sierra Nevade (kombinácia). Pridal ďalšie veľké krištáľové glóbusy v SP a s piatimi celkovými triumfmi bol rekordérom až do roku 2017, keď ho prekonal Marcel Hirscher (momentálne rekordér so 7 prvenstvami).
Prečítajte si tiež: Parametre prilby pre obrovský slalom
Na zimné olympijské hry 1988 v Calgary dostal povolenie štartovať. Zažil však veľký prepadák. Klasifikovaný bol v zjazde na 9. mieste, v obrovskom slalome mu patrila až 20. priečka, keď na víťazného Alberta Tombu mal manko viac ako päť sekúnd. Na ZOH v Albertville 1992 v obrovskom slalome i super G skončil na druhom mieste, tesne za víťazmi.
Posledný veľký úspech dosiahol v roku 1996 v Sierra Nevade, kde sa stal tretíkrát majstrom sveta v kombinácii. Po ďalšom ťažkom zranení kolena v decembri 1996 sa rozhodol, že skončí s aktívnou činnosťou. Oficiálne to oznámil 10. februára 1997 v Sestriere.
Slovenskí vodní slalomári na Memoriáli Ondreja Cibáka
Slovenskí vodní slalomári opäť raz potvrdili svoju výnimočnosť a kvalitu. Na Memoriáli Ondreja Cibáka v rámci 62. ročníka Medzinárodných tatranských slalomov v Liptovskom Mikuláši boli na stupňoch víťazov vo všetkých kategóriách, v štyroch z piatich si odniesli najjagavejší kov. Ich celková bilancia je 4 zlaté, 2 strieborné a 1 bronzová medaila.
Víťazom C1 sa stal Matej Beňuš. Vo finále predviedol perfektnú jazdu, zvládol ju bez jediného trestného dotyku bránok a zaslúžene sa tešil z prvenstva na prestížnom podujatí. Úspech slovenských farieb zvýraznil druhým miestom Alexander Slafkovský, ktorý za víťazom zaostal presne o pol sekundy.
V kategórii K1 žien si prvenstvo vybojovala Jana Dukátová. Majsterka sveta z roku 2006 zo šampionátu v Prahe deklasovala svoje finálové súperky rozdielom triedy. Dvojnásobná olympijská víťazka Elena Kaliská na druhom mieste zaostala o takmer štyri a pol sekundy.
Víťazmi v kategórii C2 sa stali Tomáš Kučera s Jánom Bátikom. Vo finále predviedli vo svojom domovskom kanáli vynikajúcu jazdu bez jediného dotyku bránky a zaslúžene si odvážajú zlato. Zopakovali si tak svoj triumf z piatkového Medzinárodného slalomu v rámci toho istého podujatia.
V najpočetnejšej a najvyrovnanejšej kategórii K1 mužov triumfoval Poliak Grzegorz Polaczyk. Aj strieborná priečka patrila poľským farbám zásluhou Dariusza Popielu. Najlepším Slovákom vo finále kajakárov bol Martin Halčin.
Súhrn výsledkov - finále:
| Kategória | 1. miesto | 2. miesto | 3. miesto |
|---|---|---|---|
| C1 | Matej Beňuš (SR) | Alexander Slafkovský (SR) | Grzegorz Kiljanek (Poľ.) |
| K1 ženy | Jana Dukátová (SR) | Elena Kaliská (SR) | Marta Charitonovová (Rus.) |
| C2 | Tomáš Kučera, Ján Bátik (SR) | Piotr Szczepaňski, Marcin Pochwala (Poľ.) | Pierre Picco, Hugo Biso (Fr.) |
| K1 muži | Grzegorz Polaczyk (Poľ.) | Dariusz Popiela (Poľ.) | Martin Halčin (SR) |