Bezpečnosť účastníkov ZOH je pre Rusov najväčšou výzvou, a to aj s ohľadom na extrémistov zo Sýrie, Pakistanu či Afganistanu.
SOČI 29. októbra - Od stredy 30. finišuje sa s výstavbou infraštruktúry pre svet od 7. do 23. februára 2014, konkrétne pre skeleton, snoubording, skoky na lyžiach a rýchlokorčuľovanie.
V poradí XXII. letný turistický ruch reprezentuje heslo "Horúce. Zimné. Vaše".
Organizátori situovali súťaže do dvoch hlavných zón a slogan," vysvetlil prezident organizačného výboru Dmitrij Černyšenko, pričom originálu dali Rusi jednoznačnú podobu "zimnije".
Postavené boli železničné stanice, tunely, hotely, mimoúrovňové križovatky či cesty, lyžiarske trate, dva skokanské mostíky, ľadový tobogán a nové zjazdovky, aj keď iba sedemnásť z nich priamo súvisí so ZOH, s plánmi z roku 2007.
Prečítajte si tiež: Ako sa darilo Slovákom vo Fínsku?
"Všetky športoviská sme už otestovali," uviedol Alexander Žukov z výboru.
Trojnásobný olympijský víťaz v zjazdovom lyžovaní Jean-Claude Killy povedal, že "Rusi využívajú každú minútu a urobili veľké kvantum práce."
Od 7. januára do 21. mesta budú mať zákaz vstupu všetky neregistrované vozidlá a Federálna bezpečnostná služba sa zameriava na odhaľovanie výbušnín.
Zatiaľ nie je známy presný počet športovcov, no predpokladá sa účasť cca 60 športovcov, vrátane snoubordistov či skokanov na lyžiach. Miestenky sa budú uzatvárať začiatkom roka 2014.
Designovaná šéfka slovenskej výpravy na XXII. ZOH 2014 Roman Buček verí, že sa podarí vybojovať o jednu až dve medaily viac ako vo Vancouveri 2010, kde získali Slováci po jednej medaile z každého druhu.
Prečítajte si tiež: Cyklokráľ Peter Sagan a Jeho Kariéra
Olympijské hry sú symbolom športovej ladnosti, sily, krásy a vyspelosti ľudského tela, ale aj symbolom spájania svetadielov a porovnávania športovcov z jednotlivých krajín.
Olympia je rodisko a dejisko hier, ktoré boli najväčšou športovou udalosťou starovekého sveta.
Skutočný pôvod hier je opradený mýtmi a legendami. Starovekí autori pripisujú založenie olympijských hier Héraklovi alebo Pelopovi.
Po ich odmlčaní sa za vlády élidského kráľa Oxyla vrátili do povedomia ľudu, ale po jeho smrti sa hry pre rozbroje v Grécku opäť nekonali.
Táto myšlienka sa neraz aplikovala ja v budúcnosti, pri novodobých hrách, hoci, nie vždy úspešne.
Prečítajte si tiež: Sagan a horská cyklistika
Zakladateľ novodobých hier, barón Pierre de Coubertin (1863 - 1937), bol najmä pedagógom a viedol neľahký boj, pretože na britských ostrovoch bol šport už vtedy skôr biznisom alebo kratochvíľou pre bohatých.
Svoje myšlienky vyslovil barón prvý raz na parížskej Sorbonne v roku 1882, no nenašiel pochopenie. Na jún 1884 zvolal na pôdu slávnej univerzity kongres o športe.
Prvé olympijské hry sa konali od 6. do 15. apríla 1896 v gréckych Aténach, na ktorých štartovalo 280 športovcov z 13 krajín sveta.
Celosvetovú premiéru mal maratón, ktorým podľa myšlienky Francúza Michela Bréala oživili spomienku na najpamätnejší deň starej Helady, kedy vojak Pheidiphides bežal viac ako 42 kilometrov zvestovať do chrámu bohyne Atény správu o slávnom víťazstve.
Symbolicky - prvým olympijským víťazom na tejto posvätnej trati sa stal grécky pastier bežiaci v kroji Spyridon Louis z dedinky Marousi, ktorá je dnes mestskou súčasťou Atén a jej začiatok tvoril olympijský komplex, ktorý bol základom športovísk Hier XXVIII.
Už druhé hry v Paríži 1900 ukázali, ako veľmi vstúpol chýr o olympiáde vo svete, nakoľko štartovalo viac ako 1500 športovcov, z toho aj 21 žien.
Nasledovali hry v St. Louis, Londýne, Štokholme, pričom posledné menované mali skutočne nádych úplnej dôstojnosti a významu olympijských hier.
V hlavnom meste Švédska po prvýkrát udeľovali medaily podľa vzoru antických hier aj za umelecké súťaže a v Antverpách 1920 premiérovo vzlietli k nebesám biele holubice, ako symbol mieru.
Boli to hry, kde sa prezentovali aj dva zimné športy - hokej a krasokorčuľovanie, čím dali základ pre ZOH, ktoré mali premiéru v roku 1924 v Chamonix.
O to väčší paradox je, že hrdinom Hier bol americký šprintér a diaľkar tmavej pleti James Cleveland (Jesse) Owens, čím dokázal, že medzi športovcami žiadne rasové zákony nejestvovali.
O tom, že medzi športovcami žiadne rasové zákony nejestvovali, svedčí správanie sa nemeckého diaľkara Luza Longa, ktorý Jessemu blahoželal a poradil, ako má skočiť, aby využil poslednú možnosť.
Následne plánované Hry v Tokiu a Londýne sa nekonali pre svetový konflikt, a tak sa smotánka športu stretla v hlavnom meste Anglicka až v roku 1948.
Svetu sa tu prvýkrát ukázal bežec Emil Zátopek, ktorý získal zlato a striebro z behov na 10 a 5 kilometrov a o štyri roky neskôr v Helsinkách vyhral zlato v behu na 5, 10 kilometrov, ako aj v maratóne.
Prvé olympijské hry na južnej pologuli sa konali v roku 1956 v austrálskom Melbourne a po Tokiu 1964 sa presunuli Hry do Mexika.
Súťažilo sa vo vysokej nadmorskej výške, napriek tomu padal svetový rekord za rekordom a pečať historickosti dal Mexiku vtedy 22-ročný americký diaľkar Robert (Bob) Beamon, ktorý doletel na neuveriteľných 890 centimetrov.
Československo, krátko po okupácii našej krajiny vojskami Varšavskej zmluvy, zožalo búrlivé ovácie už pri nástupe, no až jedenásť izraelských športovcov zavraždili.
Stanovisko Medzinárodného olympijského výboru (MOV), aby Hry prerušili iba na jeden deň, podporil i štát Izrael, ktorého predstavitelia vyhlásili, že sa nenechajú vydierať.
Nasledujúce tri olympiády boli aj v znamení bojkotov, pričom všetko začal Montreal 1976.
Socialistické krajiny necestovali do USA pre údajnú obavu o svoju bezpečnosť, pričom diktát Moskvy nerešpektovali Rumuni, Číňania a Juhoslovania.
Soul 1988 priniesol opäť negatívny škandál, keď bežec Ben Johnson, ktorý síce pôvodne vyhral šprint na 100 metrov úžasným časom 9,79, bol krátko na to zbavený zlata, keďže mu dokázali v tele obrovské množstvo anabolických steroidov.
Barcelona 1992 znela za zvukov ikonickej pesničky od zosnulého lídra skupiny Queen Freddieho Mercuryho a opernej divy Montserrat Caballé a od Atlanty 1996 sme boli dve krajiny, pričom sme získali aj prvé medaily.
V roku 2004 sa olympiáda vrátila „domov“, do Atén, a Peking 2008 ukázal silu ázijskej krajiny, hoci opäť do priebehu hier zasahovala aj politika.
Londýn 2012 sa stal prvým mestom, ktoré olympiádu usporiadalo už tretí raz, pričom predošlé olympiády v Londýne sa konali v rokoch 1908 a 1948.
Počet účastníkov olympijských hier v Riu 2016 prvýkrát pokoril 11-tisícovú hranicu a zúčastnilo sa ich najviac krajín - 207, vrátane Kosova, Južného Sudánu a tímu utečencov a premiérovo sa v programe hier objavili ragby a golf.
Tokio 2020, olympiáda ale v roku 2021, bola nateraz poslednými hrami, ktoré vzhľadom na svetovú pandémiu nového koronavírusu sa presunuli o rok neskôr.
OH sa nezúčastnili pretekári z KĽDR práve pre obavy z covidu-19 a hry poznačila pandémia covidu, nakoľko sa súťaže konali bez divákov a s opatreniami proti šíreniu vírusu.
Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda povedal, že po útokoch na Svetové obchodné centrum v New Yorku 11. septembra 2001 veľakrát musel vysvetľovať, že nebezpečenstvo teroristických útokov je reálne aj u nás.
"Často som zápasil s nedorozumením, ktoré by sa dalo sformulovať do vety, prečo my sa do toho staráme, prečo máme vojakov v Afganistane a aj v Iraku, keď dvojičky sú od Slovenska tak ďaleko," hovorí Dzurinda.
Svoj osobný postoj vyjadril, keď krátko po útokoch v prvý novembrový týždeň roku 2001 bežal v New Yorku maratón, pretože si myslel, že Amerika najviac zo všetkého potrebuje vidieť morálnu podporu.
Podľa jeho slov nepoznáme alternatívu, čo by sa dialo, ak by USA a medzinárodné spoločenstvo nekonali tak ako konali a vojna v Afganistane, ktorá vypukla ešte v roku 2001 a do ktorej sa zapojili aj slovenskí vojaci, ale aj vojna v Iraku dali podľa Dzurindu tomuto regiónu väčšiu šancu na bezpečný a seriózny vývoj.
tags: #slovak #bezal #maraton #v #afganistane