Bežecké lyžovanie má na Slovensku dlhú tradíciu a bohatú históriu. V tomto článku sa pozrieme na jeho vývoj, súčasné podujatia a možnosti pre bežkárov a biatlonistov.
Začiatky Lyžovania na Slovensku
Kedysi bolo lyžovanie otázkou prežitia. Ľudia sa potrebovali presúvať z miesta na miesto, v hlbokých horách a ešte hlbšom snehu. Museli uplynúť stáročia, aby sa zmenilo na šport a najobľúbenejšiu zimnú zábavu.
Pravlasťou lyží je oblasť strednej Ázie, okolia Bajkalského jazera a Altajských hôr. Aspoň tak o tom svedčia archívy staré tri- až päťtisíc rokov pred naším letopočtom.
Vývoj smeroval od snežníc k lyžiam, paliciam, no stále bola na prvom mieste snaha o prežitie: „Lyže sa stali dopravným prostriedkom, loveckým náčiním či súčasťou vojenskej výzbroje.
Kolískou lyžovania ako športu sa stalo Nórsko, konkrétne krajina Telemarken. Tam už v prvej polovici 19. storočia lyžovali široké vrstvy obyvateľstva.
Prečítajte si tiež: Strelnice na Slovensku: Čo potrebujete vedieť
Prvé preteky v behu na lyžiach sa uskutočnili 2. apríla 1843 v Tromsö, išlo o beh na 5 kilometrov. Prvý lyžiarsky zväz založili v Nórsku v roku 1862. Usporadúval preteky v behu, skoku a o štyri roky neskôr aj v slalome.
Organizované Lyžovanie na Slovensku
Zvýšený záujem o lyžovanie si na území Slovenska vyžiadal 13. decembra 1913, teda pred 110 rokmi, založenie samostatnej lyžiarskej sekcie Uhorského karpatského spolku v Spišskej Novej Vsi. Tento dátum je preto považovaný v slovenskej lyžiarskej historiografii nielen za začiatok organizovaného lyžovania na Slovensku, ale aj za vznik prvého samostatného organizačného subjektu v lyžovaní.
Predsedom lyžiarskej sekcie sa stal Dr. Gyözo Bruckner, tajomníkom Lajos Rokfalussy a pokladníkom Aladár Marcsek. Pri založení mala sekcia 50 členov. Už v roku 1873 vznikol Uhorský karpatský spolok /UKS/ ako vôbec prvá turistická organizácia nielen na území Slovenska, ale aj v celom Uhorsku.
Vytvorením tohto spolku, ktorý vznikol ako piaty horský spolok na svete, získala turistika u nás organizovanú podobu. Založenie UKS a jeho sekcií malo veľký vplyv na rozvoj turistiky, na vznik lyžiarskej turistiky a neskôr aj pretekového lyžovania.
Pre dobré podmienky na rozvoj horských športov, najmä zimných, získali Vysoké Tatry koncom 19. storočia aj označenie „uhorské Švajčiarsko“.
Prečítajte si tiež: SVP literatúra a poľovníctvo
Zimná turistika v tomto období predstavovala prvé pokusy o chôdzu na lyžiach, nesmelé vychádzky do najbližšieho okolia a prvé opatrné spúšťanie sa z miernych kopcov. Tieto lyžiarske aktivity však nemali nič spoločné s dnešnou predstavou jazdy na lyžiach. V začiatkoch lyžovania u nás išlo o jednu z ešte neustálených foriem turistiky, z ktorej sa postupom času vyvinula „zimná turistika na lyžiach“.
Propagovaniu lyžiarskej turistiky vo Vysokých Tatrách sa ako prvá začala venovať liptovská sekcia UKS, ktorá už od roku 1889 začala organizovať lyžiarske výlety do okolia najmä Štrbského Plesa. Krátko po mikulášskych turistoch začali terény Mlynickej a Mengusovskej doliny vyhľadávať aj košickí, kežmarskí a spišskonovovestskí turisti na lyžiach.
Rozvoju lyžovania v tomto období napomáhal ešte jeden spoločenský jav. Lyžovanie sa totiž koncom 19. storočia stávalo neodolateľnou módou.
Samotné lyže začali intenzívnejšie využívať pri svojom horskom výcviku v tatranskom teréne najmä vojaci na dlhé, kondičné pochody, až na niekoľko desiatok kilometrov. Prvý takýto zaznamenaný lyžiarsky kurz sa uskutočnil vo februári 1899 a na jeho záver 27. februára 1899 nastúpili jeho účastníci na lyžiarsky beh na trase Štrba - Štrbské Pleso - Veľký Slavkov. Naša lyžiarska história preto pokladá túto udalosť za historicky prvé lyžiarske preteky v behu na lyžiach na území Slovenska.
Lyžiari v Spišskej Novej Vsi po založení lyžiarskej sekcie UKS v decembri 1913 svoju aktivitu ešte zvýšili. Vždy pred zimnou sezónou vypracovali aj program lyžiarskych túr a usporiadali aj kurz pre začiatočníkov. Cieľom týchto túr bolo často práve Štrbské Pleso a jeho okolie. Sekcia vstúpila do histórie lyžovania na Slovensku aj prostredníctvom svojich pretekárov v behu na lyžiach Lajosa Rokfalussyho a Imrich Teschlera, ktorí obsadili popredné miesta na pretekoch v roku 1914 v Kremnici a v Tatranskej Polianke.
Prečítajte si tiež: Poľovnícke signály na Slovensku
Boli to prví domáci pretekári, ktorí sa dokázali presadiť aj na medzinárodných pretekoch v lyžovaní. Fenomén lyžovania sa tak začal šíriť postupne na celom území Slovenska.
Biela Stopa
Najznámejšie bežecké stredisko na Slovensku je Skalka v Kremnických vrchoch. Nachádza sa v ňom viac ako 50 kilometrov upravovaných trás a konajú sa tam najznámejšie slovenské bežecké preteky Biela stopa.
Skalku pri Kremnici obsadili bežci na lyžiach. Konal sa tam už 44. roč. Bielej stopy. Bielu stopu poznačilo v sobotu príjemné slnečné počasie a výborne upravená trať v Kremnických vrchoch. Pretekári si z podujatia odniesli len príjemné zážitky.
V nedeľných pretekoch na tridsať kilometrov klasicky sa zopakovali na stupňoch niektoré mená zo soboty. Medzi mužmi finišoval do cieľa na Skalke s presvedčivým náskokom Ján Mikuš z KBL Jasná, medzi ženami taktiež s jasnou prevahou Ingrid Hebíková (ŠKP B. Bystrica).
„História si určite bude pamätať na rozprávkové scenérie 44. ročníka, čo sa v predchádzajúcich rokoch nedalo povedať, ani o snehových podmienkach, ani o počasí,“ povedal Ivan Ivanič.
„Predtým sme zažili kalamitu, aj úplné zrušenie pretekov pre nedostatok snehu, štadión pod vodou a vlani malý okruh na kameňovom povrchu. Teraz sme snehu mali, no nie brutálne veľa, na juhu sme museli aj dohadzovať. Delegát z FIS-u bol vysmiaty, opäť sme po dlhých rokoch pripravili 50 km trať, a to bol pre nás najdôležitejší argument.
Výsledky 44. ročníka Bielej stopy:
| Kategória | Umiestnenie | Meno a Priezvisko | Klub | Čas |
|---|---|---|---|---|
| Muži (25 km voľne) | 1. | Ján Mikuš | KBL Jasná | 1:15:53,2 |
| Ženy (25 km voľne) | 1. | Alena Procházková | LK Slávia Ekonóm B. Bystrica | 1:22:40,8 |
| Muži (50 km voľne) | 1. | Michal Jurčo | Ski Team Štrbské Pleso | 2:44:04,8 |
| Ženy (50 km voľne) | 1. | Darina Krausová | Dom srdca Martin | 3:24:48,3 |
| Muži (30 km klasicky) | 1. | Ján Mikuš | KBL Jasná | 1:42:15,4 |
| Ženy (30 km klasicky) | 1. | Ingrid Hebíková | ŠKP B. Bystrica | 2:17:53,7 |
Biatlon na Slovensku
Biatlon je zaujímavý a prekrásny šport, rozšírený v celom svete. Jeho základy vznikali v každodennom živote našich predkov na základe spojenia fyzickej zdatnosti a presnosti.
Prvé zaznamenané biatlonové preteky boli organizované „spoločnosťou bežeckého lyžovania“ blízko Švédsko-Nórskych hraníc v roku 1767. Na ZOH 1924 vo francúzskom Chamonix bola prvotná forma biatlonu pod názvom vojenská hliadka predstavená ako ukážkový šport.
Biatlon je jedným z najúspešnejších a zároveň jedným z najpopulárnejších zimných športov na Slovensku. Vzhľadom k nárastu popularity a propagácie biatlonu v posledných dvadsiatich rokoch by sa mohlo zdať, že biatlon sa začal na Slovensku rozvíjať až po roku 1992. Nie je to však tak. Biatlon sa u nás rozvíjal od konca štyridsiatych rokov. Ťažko by sme ho však hľadali v kronikách a novinových výsledkoch pod týmto názvom. V bývalom Československu sa biatlon skrýval za názvom Sokolovské preteky brannej zdatnosti a letný biatlon mal pomenovanie Dukelské preteky brannej zdatnosti.
Po roku 1989 došlo k zrušeniu Zväzarmu, ktorého nástupníckou organizáciou sa stalo Združenie technických a športových činností SR. Jedným zo sedemnástich zakladajúcich členských zväzov tohto združenia sa stal Slovenský zväz biatlonu, ustanovený 16. júna 1990.
Aj prvé úspechy slovenských biatlonistov sú staršieho dátumu. Na ZOH 1980 v americkom Lake Placid obsadil Peter Zelinka 6. miesto. Alena Fusková obsadila 4. Na tieto úspechy nadviazali „novodobé“ slovenské biatlonistky po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Zásluhou jediného olympijského bodu za 6.miesto Martiny Jašicovej - Schwarzbacherovej a 12. miestu Sone Mihokovej sa biatlon stal najúspešnejším slovenským športom na ZOH 1994 v nórskom Lillehamri.
Pre slovenský biatlon boli doteraz najúspešnejšími ZOH 2010 v kanadskom Vancouveri. Anastasiya Kuzmina, ktorá reprezentovala Slovensko od decembra 2008, získala na ZOH 2010 zlatú olympijskú medailu v rýchlostných pretekoch a striebornú medailu v stíhacích pretekoch. Sadu olympijských medailí skompletizoval Pavol Hurajt ziskom bronzovej medaily v pretekoch s hromadným štartom.
Súčasnosť a Budúcnosť
Žiakom a dorastencom sa venujú kluby biatlonu na Čiernom Balogu, Skalitom, Brezne, Dolnom Kubíne. Niektoré v minulosti úspešné kluby, ako bolo napríklad Široké, ustúpili zo svojich pozícií, ale objavujú sa nové kluby, ktoré majú chuť a odvahu zapojiť sa aktívne do biatlonových súťaží.
Veľkú pozornosť venuje zväz mládeži. V rámci zväzu pracuje Zväzové centrum prípravy mládeže, Centrá talentovanej mládeže a Základne mládeže. Slovenský zväz biatlonu organizuje pre svojich členov súťaže v biatlone aj letnom biatlone. Ich najvyššími formami sú preteky Slovenského pohára (nesúce meno generálneho sponzora SZB, spoločnosti Viessmann), s celorepublikovou pôsobnosťou a vrcholom v každej sezóne sú Majstrovstvá Slovenska. Všetky oficiálne súťaže sú organizované pre vekové kategórie od 10 rokov vyššie.
Špeciálne postavenie v slovenskom biatlone má biatlonový areál v Osrblí, ktorý sa stal začiatkom druhej polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia jedným z najlepších svojho druhu vo svete. Okrem domácich súťaží, bol v rokoch 1990 až 2006 pravidelne miestom konania vrcholných medzinárodných podujatí v biatlone.