Cyklistika, ako veľký šport na dvoch kolesách bez motora, patrí medzi najstaršie odvetvia na Slovensku. Prvé záznamy sú z 90. rokov predminulého storočia. Začiatky tohto športu sú spojené s menom nemeckého baróna Fridricha Draisa, ktorý si dal vynález velocipedu patentovať v roku 1818. Sediac nad dvoma kolesami sa cyklisti odrážali od zeme nohami, a tak postupovali vpred.
Slovenská cyklistika však uvádza ako rok vzniku 1918 a prvé preteky roku 1920 boli na trase Bratislava - Trnava a Bratislava - Malacky a späť. Prvé oddiely v našom meste boli Štefánik Rača, EPRV a LKBB Bratislava, nestormi tohto športu boli Herceg, Krampl, Hajtman, Mihók, Müllner, bratia Kantorovci, Plišňákovci, Menschý...
Už v roku 1947 začal získavať nesmiernu popularitu mladý Vlasto Ružička, náš prvý účastník na MS (1947 v Paríži). Medzi svetovou elitou obsadil 33. miesto a úspechy zbieral až do roku 1957. Zaujímavosťou je, že na MS cestovali naši reprezentanti na starom otvorenom nákladnom aute. Popularita cyklistiky bola taká veľká, že na základe jej úspechov vznikali kluby jeden po druhom.
V Bratislave Práca, kam patrili Ružička, Müllner, Rešeta, Oravec, Škvarenina, ŠK Železničiari s Myšákom, Šándorom, Menschým, Žúrikom, Mártonom, Gáborovcami, Balážovou (štvornásobnou majsterkou ČSR), Dynamitka s bratmi Šišovičovcami a Išpoldom, ďalej Slovnaft, Spartak, Iskra, Dukla, EZ, Spartak, Slovan aj iné. Všade oslavovali Ružičku a mladí sa mu snažili priblížiť. Vlasto bol nielen prvým majstrom ČSR na ceste 1952, ale tri roky za sebou aj majstrom v teréne, vyhral 16 etáp na Pretekoch mieru, jazdil za motorovými vodičmi, štyrikrát bol na Okolo Slovenska, v roku 1955 vyhral najstaršie etapové preteky v ČSR s cieľom v Plzni atď. Bol vzorom pre J. Svoradu i jeho syna, pre P. Gálika, M. Jurču i syna, Zemana, Čambala, Páteka, Dvorščíka až po dnešných, velitsovcov, saganovcov a ďalších.
Cyklistika má dnes už 125 klubov a 1516 členov. Nemožno tu nespomenúť ani Antona Tkáča, najväčšiu postavu našej dráhovej cyklistiky, olympijského víťaza v šprinte a dvojnásobného majstra sveta, sedemnásobného majstra republiky, trojnásobného najlepšieho v republike, druhého športovca storočia na Slovensku, odchovanca prvej klopenej dráhy v Bratislave (1952), ktorá, žiaľ, práve zanikla.
Prečítajte si tiež: Strelnice na Slovensku: Čo potrebujete vedieť
Z Bratislavčanov na nej získali veľké úspechy K. Menschý z Lokomotívy a zo Slovnaftu, ktorý bol za motorovými vodičmi desaťkrát majstrom republiky. Ďalej tandemisti Miklušica so Škvareninom, dvojnásobní majstri republiky (1959,1961) a viacerí ďalší, medzi nimi tandemisti Vačkář-Vymazal, niekoľkonásobní majstri sveta.
Bratislava bola najcyklistickejším mestom Slovenska, ale výdatne pomáhal aj vidiek: Žilina, Dubnica, Košice, Trenčín, Nové Zámky, Nitra, Sp. Prvý cyklistický klub na Slovensku založili v Sabinove v roku 1898. V tom istom roku zorganizoval tento spolok aj prvé cestné preteky Sabinov.
Slovenskí reprezentanti dosahovali v druhej polovici 20.storočia na domácich i zahraničných podujatiach významné úspechy. Diváci ich mohli vidieť na našich cestách v rámci Pretekov mieru či cyklistického podujatia Okolo Slovenska.
Na Slovensku sa písala história, vyskúšali sme si „majstrák" na graveloch. Netradičný bol termín, zaujímavá bola trať a jazdcov nebolo veľa, ale kvalita. Kalendár majstrovstiev sveta sa začal písať súťažením amatérov v roku 1921, v hlavnom meste Dánska, Kodani. Historicky prvým víťazom sa stal Švéd Gunnar Skjöld. Od roku 1927 sa už píšu aj dejiny profesionálnych Majstrovstiev sveta cestnej cyklistiky. Odštartovali na nemeckom Nürburgringu, tesne po jeho dokončení. Pohár šampióna nad hlavu dvíhal Talian Alfredo Binda a stal sa prvým profesionálnym víťazom. Predbehol dokonca aj legendy Formuly 1, pretože prvé automobilové preteky, Grand Prix Nemecka, tam odštartovali až o mesiac neskôr.
Alfredo neskôr vytvoril aj jeden z rekordov majstrovstiev. V ich histórii dokázal zvíťaziť až trikrát, v rokoch 1927, 1930 a 1932. Takýto úspech už po ňom dokázalo zopakovať len veľmi málo pretekárov. Vyjadrené číslom, traja. Po vzniku profesionálnych majstrovstiev stále paralelne súťažili aj amatérski cyklisti. A aj v tejto kategórii sa stále objavovali zvučné mená. V roku 1993 napríklad zvíťazil Nemec Jan Ullrich.
Prečítajte si tiež: SVP literatúra a poľovníctvo
O rok neskôr prišla veľká chvíľa pre Slovensko. Milan Dvorščík v ročníku 94 vybojoval fantastické druhé miesto. Jeho striebornú medailu dokázal v nástupníckej súťaži, mužov do 23 rokov, vylepšiť až v roku 2007 Peter Velits v Stuttgarde. Amatérov nahradili dvadsaťtrojkári v roku 1996. Táto kategória je veľmi sledovaná aj odborníkmi, pretože z nej vychádzajú veľmi nádejní cyklisti.
Ženy zaradila UCI do kalendára Majstrovstiev sveta v roku 1958. Premiéru mali vo francúzskom Remeši, zvíťazila vtedy Luxemburčanka Elsy Jacobs. Absolútnou legendou sa stala Francúzka Jeannie Longová. Titul získala štyrikrát v rade (1985 - 89). Ročník 88 bol zrušený pre letné Olympijské hry a podobne dopadli aj ročníky 84 a 92. Piaty titul pridala Jeannie v roku 1995. Prekonala aj dovtedajšiu métu, ktorú určila Belgičanka Yvonne Reynders.
Populárna časovka sa dostala do programu majstrovstiev sveta v roku 1994. Legendou sa stal Spartakus, čiže Fabian Cancellara. Švajčiarsky cyklista zvíťazil štyrikrát, v rokoch 2006-2010. Jeho šnúru dokázal prerušiť v roku 2008 len Bert Grabsch. Dominátorom posledných ročníkov je však Nemec Tony Martin. Od roku 2011 až dodnes ho nikto neporazil. Aj ženská časovka píše históriu od roku 1994. Bezkonkurenčne v nej kraľuje Jeannie Longová. Získala štyri časovkárske tituly (95 - 97, 2001). Spolu má teda deväť titulov majsterky sveta.
Tímová časovka má tiež bohatú históriu. V rokoch 1962 - 1994 sa jazdila ako časovka národných mužstiev. Najúspešnejšou krajinou je Taliansko, ktoré získalo až sedem víťazstiev. Bývalý Sovietsky zväz je na druhom mieste s piatimi. Obe krajiny však majú zhodný súčet všetkých medailí, úctyhodných štrnásť. Veľký zápis urobili aj tímy bývalého Československa. Získali dve striebra a dve bronzové medaily. V roku 2012 UCI tradíciu obnovila, nie však na princípe národov, ale podľa profesionálnych tímov, ako jazdia v kalendári pretekov.
Na Slovensku opäť prepukla SAGANOMÁNIA. Na radosť všetkých Slovákov bol hlavným kronikárom Peter Sagan, ktorý obhájil vlaňajší titul z Kataru ešte pred tým z Richmondu. Stal sa tak prvým cyklistom na svete, ktorý si bude môcť obliekať dúhový dres tretiu sezónu po sebe. Sen sa stal skutočnosťou. Peter Sagan vyhral svetový šampionát aj po tretí raz. Peter Sagan sa stal majstrom sveta v cestnej cyklistike trikrát po sebe, čo sa doposiaľ nepodarilo nikomu v histórii. Dúhový dres získal v rokoch 2015.
Prečítajte si tiež: Poľovnícke signály na Slovensku
História slovenskej armádnej cyklistiky má bohatú tradíciu. Od roku 1969 začala cyklistika písať svoju históriu v Dukle Trenčín. V dráhovej cyklistike má Dukla svoju symbolickú olympijskú pečať už od svojich začiatkoch. Najvýraznejšie sa o to zaslúžil medzi pretekármi, aj trénermi olympijský víťaz Anton Tkáč. Okrem toho dráhari získali vzácne úspechy na všetkých vrcholných podujatiach.
Olympijský triumf v šprinte Antona Tkáča a účasť ďalších troch pretekárov na OH 1976 v Montreale bol dôkazom kvalitnej práce. Boli nimi stíhači Zdeněk Dohnal a Jiří Pokorný, na ceste v časovke družstiev na 100 km štartoval Milan Puzrla. Kredit Dukly v nasledujúcom roku upevnili ziskom titulu majstrov sveta v tandeme Vladimír Vačkář s Miroslavom Vymazalom. Najvyšší lesk Dukle pridali v roku 1978 Anton Tkáč v šprinte a tandem Vačkář - Vymazal ďalšími titulmi majstrov sveta.
Cestní cyklisti z Dukly Trenčín často ukázali chrbát svojej konkurencii. Do medailovej bilancie Dukly výrazne prispel Milan Puzrla ziskom bronzovej medaily z MS 1974 v stíhacích pretekoch družstiev. Svoje skúsenosti Puzrla odovzdával v Dukle ako tréner od roku 1978. Najväčšou perlou na náhrdelníku úspechov cestárov Dukly ostáva strieborná medaila Milana Dvorščíka z MS roku 1994 zo Sicílie, pričom treba zdôrazniť, že ide o prvú medailu Slováka z cestného šampionátu.
Cyklistika sa však ako jeden z mála športov u nás môže pochváliť históriou, v ktorej okrem titulov z majstrovstiev sveta nechýba ani olympijské zlato.
Prehľad víťazov Majstrovstiev Slovenska
| Rok | Miesto | Víťaz |
|---|---|---|
| 2018 | Česko Karlove Vary a Plzeň | Peter Sagan |
| 2019 | Slovensko Trnava | Juraj Sagan |
| 2020 | Česko Mladá Boleslav | Juraj Sagan |
| 2021 | Slovensko | [údaje chýbajú] |
tags: #slovenske #majstrovstva #cyklistika