Slovensko sa môže pochváliť niekoľkými špecializovanými múzeami zameranými na poľovníctvo a rybárstvo, ktoré ponúkajú pohľad do histórie a kultúry týchto tradičných činností.
SNM - Múzeum Betliar
SNM - Múzeum Betliar spravuje bývalé sídla rodiny Andrássyovcov, ktorých považujeme za najvýznamnejších aristokratov v Európe v 19. storočí. Celý zbierkový fond múzea tvorí pozostalosť po rodine Andrássy.
Pod správu múzea patrí kaštieľ Betliar, hrad Krásna Hôrka a Mauzóleum Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí. Na mieste staršieho menšieho renesančného kaštieľa (zo 17. alebo začiatku 18. storočia) vznikla v rokoch 1881 - 1886 za grófa Emanuela I. Andrássyho (1821-1891) rezidencia, ktorú využíval predovšetkým ako poľovnícke sídlo a múzeum pre svoju bohatú zbierku. Kaštieľ Betliar je skutočne luxusné sídlo, ktoré bolo postavené pre účely reprezentácie svojich majiteľov.
Gróf sa inšpiroval predovšetkým anglickými vidieckymi sídlami, no na kaštieli môžeme nájsť aj prvky ovplyvnené francúzskou architektúrou. Hrad Krásna Hôrka, pôvodne stredoveké opevnenie, ktoré je momentálne v rekonštrukcii po ničivom požiari, ktorý ho zasiahol v roku 2012. Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí je unikátna pamiatka na bývalom panstve Andrássyovcov, postavená v rokoch 1903 - 1904. Je výsledkom práce predstaviteľov mníchovského Jugendstilu a využíva prvky ranokresťanského a čiastočne aj staroorientálneho umenia.
História múzea
Počiatky muzeálneho využitia niektorého z priestorov SNM - Múzea Betliar, konkrétne hradu Krásna Hôrka, spadajú do druhej polovice 19. storočia. Po roku 1857 gróf Juraj Andrássy zriadil z pôvodného zariadenia hradu, zo zachovaných zbraní a výzbroje v niekoľkých miestnostiach rodové múzeum. Zbierky inštalované podľa vtedajších muzeologických predstáv a zvyklostí boli záujemcom sprístupnené v roku 1867. Podľa záznamu v prvej pamätnej knihe z 19. augusta 1867 navštívili múzeum uhorskí lekári a prírodovedci, účastníci celouhorského kongresu v Košiciach.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Po roku 1904 došlo k rozšíreniu hradnej časti múzea. Poslední členovia betliarskej vetvy Andrássyovcov opustili svoje majetky v roku 1944. Vývoj po druhej svetovej vojne bol ovplyvnený Dekrétom prezidenta republiky č. 108/1945 a kaštieľ aj s celým areálom prevzala do svojej správy Československá republika.
Skonfiškovaný majetok spravovala Národná kultúrna komisia pre Slovensko. Múzeum v Betliari bolo zriadené rozhodnutím Povereníctva osvety a informácií z roku 1952 ako špecializované múzeum a štatutárne sa zaradilo do siete slovenských múzeí. Po tomto roku vznikla Koncepcia muzeálneho využitia hradu Krásna Hôrka s cieľom zmeny expozície a jej rozšírením do zničených a zatiaľ nesprístupnených častí hradu.
Neoceniteľnú zásluhu na konštituovaní fondu múzea má historička umenia doc. PhDr. Alžbeta Güntherová-Mayerová, ktorá pôsobila v Betliari v rokoch 1952 - 1955. Bola poverená správou a katalogizáciou zbierok hradu a kaštieľa. Za toto krátke obdobie vznikli inventárne súpisy zbierok bývalých majiteľov. Na jej počesť bola pred vstupom do kaštieľa osadená pamätná tabuľa.
Po čiastočnej reinštalácii doc. Od roku 1953 bolo múzeum v zmysle Vyhlášky č. 99/50 Zb. vyhlásené za Štátny kultúrny majetok ako organizácia pre ochranu významných historických a umeleckých diel. Štatút vydal múzeu Betliar v roku 1960 jeho nový zriaďovateľ, Okresný národný výbor v Rožňave, odbor kultúry. Táto organizácia okrem ochrany pamiatkových objektov a mobiliáru plnila i funkciu muzeálnu so špecializáciou jednotlivých objektov.
V zmysle zákona o kultúrnych pamiatkach vyhlásilo Predsedníctvo SNR svojím uznesením č. 24 zo dňa 27. februára 1961 hrad Krásnu Hôrku za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 1962 sa stretla komisia, ktorá rozhodovala o ďalšom charaktere a poslaní objektu kaštieľa. V rokoch 1975 - 1977 prebiehal stavebno-archeologický a podrobný architektonicko-historický výskum kaštieľa a všetkých objektov areálu vrátane stavieb v prírodnom parku.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
V zmysle úpravy Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky o Jednotnej sieti múzeí, galérií a špecializovaných expozícií zo dňa 1. januára 1983 bolo meno organizácie zmenené na Múzeum Betliar. Uznesením vlády SR č. 54 z 15. marca 1985 bol celý areál kaštieľa aj s prírodným parkom vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Komplexná obnova pokračovala v rokoch 1989 - 1994. Pri príležitosti medzinárodného dňa múzeí 21. mája 1994 bola slávnostne sprístupnená expozícia kaštieľa s názvom Bytová kultúra šľachty v 18. a 19. Od 1. júla 1996 sa špecializované Múzeum Betliar stalo súčasťou Slovenského národného múzea, najväčšej múzejnej inštitúcie a rozsahom spravovaného majetku aj najväčšej kultúrnej ustanovizne v SR.
Múzeum vo Svätom Antone
Múzeum vo Svätom Antone sídli v areáli svätoantonského kaštieľa - Národnej kultúrnej pamiatky (1985). V 15. storočí stál na mieste kaštieľa malý zámoček, v 16. stor. väčší hrad a od r. 1722 dvojkrídly kaštieľ. Prvým majiteľom bol Štefan II. Koháry. Do dnešnej podoby dal kaštieľ prestavať v roku 1750 hlavný župan Hontianskej župy Andrej Koháry. Uznávaný viedenský architekt Ján Entzenhofer zahrnul do stavebnej koncepcie kalendárnu symboliku: 4 vchody, 7 arkád, 12 komínov, 52 izieb a 365 okien.
V južnom krídle kaštieľa je kaplnka Nanebovzatia Panny Márie s nádhernou freskomaľbou od A. Schmidta. Zastavaná plocha kaštieľa je 3.331 m2. K areálu patrí baroková sýpka z r. 1750, prícestná kaplnka Sv. Jána Nepomuckého z 18. stor., dve hospodárske budovy, skleník a 30 ha park. Posledným majiteľom kaštieľa bol princ Filip Coburg (1844-1921). Jeho mladší brat - bulharský cár Ferdinand Coburg, býval v kaštieli s prestávkami do roku 1944.
Pôvodní majitelia boli výborní poľovníci a zachovali unikátne zbierky svetového významu. Cez druhú svetovú vojnu a po nej sídlila v kaštieli aj Správa štátnych lesov a od r. 1941 býval v areáli prof. Papánek. V roku 1962 začalo svoju činnosť Lesnícke, drevárske a poľovnícke múzeum so stálou umelecko-historickou expozíciou (pôvodný kaštieľsky mobiliár), celoslovenskú poľovnícku expozíciu, vlastní vyše 14-tisíc zbierkových predmetov a usporadúva Dni sv.
Múzeum Čierny orol v Liptovskom Mikuláši
V Liptovskom Mikuláši, v historickej budove niekdajšieho zájazdného hostinca zo 17. storočia, je umiestnené Múzeum Čierny orol. Čierny orol vo svojej expozícii poľovníctva a rybárstva v Liptove prezentuje najtypickejších zástupcov fauny regiónu. V historickom priereze mapuje Dejiny poľovníctva a rybárstva v Liptove od stredoveku až po súčasnosť. Súčasťou expozície sú aj ukážky lovnej zveri, rôzne lovecké potreby či poľovnícky salón zariadený dobovým nábytkom.
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby
Prostredníctvom ďalšej expozície, ktorá je venovaná ľudovej liečiteľke Elene Badovej, môžu návštevníci nahliadnuť do jej života, ktorý zasvätila pomoci ľuďom.
Ďalšie múzeá
Okrem vyššie spomenutých múzeí, na Slovensku nájdeme aj ďalšie inštitúcie, ktoré sa venujú prezentácii poľovníctva a prírody:
- Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši
- Poľovnícke múzeum v renesančnom kaštieli
tags: #specializovane #polovnicke #muzeum