Futbalová história je plná klubov s bohatou tradíciou a nezabudnuteľnými príbehmi. Jedným z takýchto klubov je aj Zbrojovka Brno, ktorá prešla dlhú a pestrú cestu od svojho založenia až po súčasnosť.
Začiatky a prvé úspechy
Na konci roka 1908 sa priaznivci futbalu a tenisu v Žiline z radov podnikov v meste i z radov študentov rozhodli položiť organizačné základy telovýchovnému a športovému hnutiu. Pri kolíske novej športovej organizácie stáli mená ako Eduard Adamko, Emil Klein, Eduard Ďurčanský, Pavel Folkman, Jozef Menkyňa, Ernest Scheer a ďalší.
Po viacerých poradách a prípravách vystúpili prvýkrát verejne na zakladajúcej schôdzi Krúžku žilinských športovcov (ZsTK - Zsolnai testgyakorlók köre) 20. júna 1909 s predsedom Júliusom Taffernerom.
Prvé zápasy hrávajú dve futbalové mužstvá zložené výhradne len zo Žilinčanov. Športový ruch ožíva po založení ďalších mužstiev v roku 1913, ktoré medzi sebou bojujú vo veľkej rivalite o primát mesta.
Jeden z najväčších záujmov žilinského obecenstva prišiel v období od roku 1918 - 1938, kedy znova po prvej svetovej vojne ožil futbalový oddiel už pod menom ŠK Žilina. V roku 1925 získava štadión prvú tribúnu.
Prečítajte si tiež: Hromadný štart v biatlone: Disciplína
Štadión je tak húfne navštevovaný žilinským obecenstvom, ktoré sleduje víťazstvá žilinského mužstva v Stredoslovenskej župe osemkrát v rade.
V roku 1928 a 1929 dokonca dvakrát za sebou dobýva ŠK Žilina aj Slovensko. V roku 28 porážajú I. ČcŠK Bratislava a aj SC Ligeti Bratislava a stávajú sa po prvýkrát futbalovými majstrom Slovenska.
Mužstvo sa domov vrátilo v noci vlakom, fanúšikovia ich čakali a pochodovali s nimi cez terajšiu Národnú ulicu. Aj v roku 1929 opakujú Žilinčania úspech aj za podpory troch stovák fanúšikov priamo v Bratislave, kde víťazia nad SC Ligeti jednoznačne 5:0.
Úpadok futbalu prišiel v 30. rokoch, kde sme boli síce majstrom Stredoslovenskej župy, no v kvalifikačných zápasoch o majstrovstvá Slovenska sa nedostávame na vrchol.
„Športový mor“ vo vnútri oddielu sa prejavoval striedavými, labilnými výkonmi mužstva v divíznych bojoch, kde sme skončili raz tretí za Fiľakovom a Novými Zámkami a v ročníkoch 1936/37 a 1937/38 obsadili žltozelení dvakrát 4. miesto.
Prečítajte si tiež: Biatlon: pravidlá pre hromadný štart
V troch ročníkoch futbalovej divízie nastúpili v žilinskom drese: Závodský, Pochaba, Ryšavý, Chloupek, Riedl, F. Beniač, Derkič, R. Beniač, A. Beniač, Molnár, Mečíř, L. Beniač, Rátz, Michl, R. Altus, Virgovič, Prudovič, Príboj, Pollák, Adamica, Lalinský, Pištek, Slávik, Dráb, Vyletel, P. Beniač, Bielek, Stárek
Mnohí z kádra boli hráčmi reprezentačnej jedenástky Stredoslovenskej župy, ktorá mala v roku 1936 za súpera Slaviu Praha (prehra 3:5) a v roku 1937 Spartu Praha (prehra 0:9).
Tesne pred vojnou, na jar 1939, nahradil majstrovskú súťaž futbalový turnaj o Slovenský pohár, v ktorom ŠK Žilina skončila na 3. mieste.
V novozriadenej súťaži - slovenskej futbalovej lige, dosahujú žilinskí futbalisti striedavé úspechy. V prvom ročníku 1939/40 obsadili tretie miesto za ŠK Bratislava a AC Spartou Považská Bystrica. Najlepším ligovým strelcom sa stal Jozef Bielek s 13 gólmi.
Ligové zápasy videli dokopy vyše 21-tisíc divákov a už vtedy pripravujú funkcionári ŠK stavbu nového viacúčelového štadióna. Sezóna 1940/41 mala prívlastok zachraňujúca, pričom sa klub sústreďuje predovšetkým na výstavbu štadióna.
Prečítajte si tiež: Ženský biatlon a hromadný štart na olympiáde
V roku 1941 je tak už hracia plocha v poriadku, vybudovaná je už aj atletická trať a podstatná časť tribúny. Krstom bol prípravný zápas s Považskou Bystricou 10. augusta 1941, v ktorom sme zvíťazili 3:0.
V ročníku 1941/42 si omladený celok pripisuje pozoruhodné výsledky a končí tretí za ŠK Bratislava a FC Vrútky. Nasledujúca sezóna priniesla prepad v tabuľke až na samé dno, za čo mohla „hráčska kríza“, keď odišlo až 10 hráčov.
Od vypadnutia nás zachránil až neoprávnený štart hráča AC Svit, čo znamenalo naše kontumačné víťazstvo. Posledný vojnový ročník priniesol vyrovnanosť žilinských výkonov a konečné 6. miesto.
Vojnové obdobie charakterizuje aj futbalový turnaj o Považský pohár organizovaný ŠK Žilina, v dvoch ročníkoch triumfovali domáci futbalisti, v III. ročníku si prvenstvo odniesol celok OAP Bratislava.
Kompletný zoznam hráčov, ktorí nastúpili za ŠK Žilina vo vojnovom období: Pochaba, Prekop, M.Riedl, Altus, Derkič, L. Beniač, Szitkey, Bielek, Špány, Jaššo, Stárek, F. Beniač, P. Beniač, R.
Po čiastočnom zahladení vojnových stôp, ktoré spôsobili nemalé škody aj na žilinskom futbalovom štadióne, sa futbalisti Žiliny usilovne pripravujú na kvalifikačný turnaj o postup do najvyššej ČSR ligy. V ňom sa stretli s AC Sparta Považská Bystrica, TTS Trenčín a ZTK Zvolen. Z prvého miesta zaslúžene postúpili žltozelení medzi československú elitu.
Premiérový ročník 1945/1946 štartuje domácou výhrou nad SK Slezská Ostrava 3:1. Prvý gól zaznamenáva kto iný než Vojtech Zachar, ktorý v 32. minúte otvára skóre zápasu pod Dubňom pred vyše päťtisícovou návštevou.
V prvej sezóne doplatili Žilinčania na menej skúseností, no existenciu I. ligy v predstihu zachránili.
Ročník 1946/1947 prináša žilinskému futbalu jeden z dovtedajších najväčších úspechov, keď v 14-člennej celoštátnej súťaži obsadili futbalisti ŠK Žilina tretie miesto hneď za letenskými oddielmi Slaviou a Spartou Praha.
| Umiestnenie | Klub | Body |
|---|---|---|
| 1 | Slavia Praha | 40 |
| 2 | AC Sparta Praha | 39 |
| 3 | ŠK Žilina | 31 |
Tretí ročník po oslobodení odštartovali Žilinčania na jeseň dobre, keď sa vyšplhali až na 2. miesto tabuľky, no postupne sa im prestalo dariť a napokon obsadili po jarnej časti 9. miesto.
Od ročníka 1948 sa pripravovala reorganizácia súťaží, ktorá sa prejavila aj v I. lige. Na jeseň sa hralo jednokolovým systémom a v tomto období obsadili Žilinčania 5. miesto.
Ročník 1949 prináša viacero noviniek, mužstvá začínajú hrať systémom jar - jeseň a Žilinčania nastupujú pod novým názvom Sokol Slovena Žilina (starostlivosť o rozvoj telovýchovného hnutia prebral národný podnik Slovena).
Práve v tomto ročníku zaznamenali pod Dubňom najväčšiu návštevu - 14 750 divákov proti NV Bratislava, vtedajšiemu víťazovi ligy. Žilinčania obsadili 7. priečku, po Bratislave boli druhým najlepším celkom zo Slovenska. V tejto sezóne získali naši dorastenci titul majstrov Žilinského kraja.
Ročník 1950 priniesol pokles, keď sme medzi 14 mužstvami obsadili celkové 12. miesto a do posledných kôl sme bojovali o záchranu. Celkovo bol ročník mimoriadne vyrovnaný, keď o titule rozhodlo lepšie skóre spomedzi trojice tímov.
O rok neskôr už zobral mužstvo tréner Alexander Bartosiewicz, ktorý je doteraz najdlhšie pôsobiacim trénerom na lavičke Žiliny. Pod Dubňom strávil nepretržite sedem sezón. Vo svojej premiérovej obsadil so žilinskou Slovenou 9. miesto.
Ročník 1952 vyšiel zverencom trénera Bartosiewicza ešte lepšie, najmä vďaka dobrému úvodu sezóny, v ktorom obsadili konečné 7. miesto, napriek tomu však v nasledujúcej sezóne Žilina chýbala v I. lige.
Reorganizácia v telovýchovnom hnutí prináša v roku 1953 tvrdú skúšku, keď Žilina s novým názvom Iskra musela prepustiť svoje miesto v I. lige Iskre Gottwaldov. Žilinčania však dokázali svoju kvalitu a v jednokolovej celoštátnej súťaži si jednoznačne vybojovali postup a návrat k elite.
Zaujímavosťou je fakt, že na súpiske bolo iba 13 hráčov. V Žiline sa tohto roku neodohral žiadny medzinárodný zápas, ale 25-tisíc ľudí bolo 11. novembra 1953 svedkami súboja medzi Vybranou jedenástkou Slovenska a Dynamom Moskva, ktorý sa skončil nerozhodne 1:1.
Vytrvalosťou a odhodlaním sa po jednoročnej, nútenej prestávke vraciame opäť do I. ligy, v ktorej reprezentujeme slovenský futbal nepretržite od roku 1945. Ročník 1954 bol návratom medzi elitu, v ktorej sa súdržný žilinský kolektív aj bez zvučných mien pohyboval v strede tabuľky. Napokon obsadil ôsmu priečku z 12 tímov, keď 7 zápasov vyhral, 6 remizoval a 9 prehral.
Začiatok sezóny 1955 bol ako zo zlého sna. Roztrieštenosť telovýchovných jednôt, finančné problémy i zanedbanie výchovy a starostlivosti o mládež mali za následok predposledné miesto po prvej, jarnej časti.
Obetaví funkcionári sa v letnej pauze rozhodli pre posily z ostatných tímov, ktoré mali udržať I. ligu v Žiline. Vrátil sa odchovanec Pažický, ďalej Ducký, Rovňan či Urbanič. Iskra sa nielenže zachránila, no prebojovala sa aj do finále Pohára SNP.
V konečnej tabuľke obsadila 9. miesto. Obrat nastal aj pri mládeži, dorastenci získali titul majstra Žilinského kraja, na Slovensku obsadili druhé miesto za Lučencom.
V roku 1956 sa zlúčili dve najväčšie telovýchovné jednoty v Žiline - Iskra a Dynamo, no paradoxne to však žilinskému futbalu nepomohlo. Ublížilo mu to zostupom, keď sme v poslednom kole iba remizovali so Spartakom Praha Sokolovo a museli sa porúčať do II. ligy. Radosť tak robili v tejto sezóne hlavne dorastenci, ktorí triumfovali v žilinskom kraji, neskôr aj v Pohári SNP, kde porazili vo finále Partizánske 7:3.
Ročník 1957/1958 a pôsobenie Dynama v II. lige poznačili znova veľmi nevyrovnané výkony, k čomu sa pri vypadnutí z I. ligy podpísali aj odchody niekoľkých hráčov. II. liga sa hrala sa na tzv. tretiny - jarnú a jesennú časť v roku 1957 a jarnú časť roka 1958.
Najskôr začali hráči Žiliny katastrofálne, keď v I. jarnej tretine skončili až na 9. mieste so stratou 11 bodov. Následne prišlo k zmene trénera, keď legendárneho Alexandra Bartosiewicza, ktorý pôsobil na lavičke od roku 1951, vystriedal Maďar Béla Marosvári. Ten zapôsobil na hráčov pozitívne, keď sa ešte počas II. jesennej tretiny vyšvihli na prvé miesto. V nastolenom trende pokračovali aj v III. jarnom bloku a suverénne postúpili do I. ligy.
Ročník 1958/1959 sme neodštartovali v I. ČSR lige ideálne, na mužstve sa podpísala prílišna nervozita i neskúsenosť. Navyše ihrisko postihla povodňová kalamita, po ktorej bola plocha nevyhovujúca a možnosť tréningov tak značne obmedzená. Napriek tomu bojovali Žilinčania o zachovanie prvoligovej účasti, no o vypadnutí rozhodol až horší vzájomný zápas s Tatranom Prešov.