Jedni by zbrane najradšej zrušili, druhí sa s nimi v trezoroch cítia bezpečnejšie a ďalší ich vytiahnu len na strelnici či poľovačke. Všetci, ktorí ich vlastnia či používajú, musia mať jedno spoločné - zodpovednosť.
Záujem Slovákov o ručné zbrane za posledné roky vzrástol, ministerstvo vnútra ich medziročne zaevidovalo približne o viac ako 35-tisíc. Podľa posledných údajov ministerstva vnútra medziročne stúpol počet zbraní na Slovensku o približne 35-tisíc. Zjednodušene opísané, pribudlo ich toľko, ako keby mal po jednej zbrani každý z obyvateľov Spišskej Novej Vsi.
Podľa majiteľa obchodu so zbraňami to môže vysvetľovať zhoršená bezpečnostná situácia po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, nárast však môže byť aj dôsledkom zmeny kategorizácie zbraní. Nárast zbraní by teda mohla vysvetľovať aj ruská agresia na Ukrajine, izraelsko-palestínsky konflikt či migračné krízy. „Ľudia pozorne sledujú túto situáciu a pociťujú prirodzený ľudský strach a obavu. Preto sa mnohí rozhodnú vyzbrojiť, alebo ešte dozbrojiť,“ skonštatoval majiteľ obchodu.
Normy o držaní zbraní prišli na reč po pražskom masakri aj v Bratislave. Okrajovo ich spomenul minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas). „Ja si viem predstaviť aj otvorenie debaty o sprísnení legislatívy na držbu zbraní, pretože sa ukazuje, že bezpečnostná situácia nielen u nás, ale aj vo svete je iná ako pred piatimi rokmi," načrtol.
Držanie zbraní a streliva sa za posledné tri dekády na Slovensku viackrát menilo. K najzásadnejším legislatívnym zmenám došlo naposledy vo februári 2022 v rámci implementácie smernice Európskeho parlamentu a nariadení Európskej Komisie. Novinky začali platiť až po prechodnom období vo februári 2023. Dotkli sa najmä tých ľudí, ktorí si chceli zaobstarať alebo vlastniť ľudovo nazývané plynové pištole alebo revolvery, teda expanzné zbrane, ale aj takzvané flobertky. Na ich nákup treba odvtedy zbrojný preukaz alebo povolenie na nákup od polície a následne ich zaevidovať po čom polícia vydá preukaz zbrane.
Prečítajte si tiež: Test vzduchovky Gamo Shadow IGT
Podľa majiteľa obchodu so zbraňami v bratislavskej Petržalke Jozefa Vránskeho je držanie zbraní a streliva dostatočne upravené, keďže pri udeľovaní povolenia sa kladie dôraz na bezúhonnosť, spoľahlivosť, spôsobilosť na právne úkony, ale aj vek. Lekárskym posudkom sa zase preukáže zdravotná spôsobilosť.
Možnosť vlastniť zbraň na Slovensku považuje predseda Zväzu vlastníkov strelných zbraní Ľudovít Miklánek za širokú, no nie za benevolentnú. Myslí si, že súčasné znenie zákona je vyvážené a netreba ho sprísňovať. Vidieť to podľa neho aj na štatistikách Eurostatu. „Ako jediní v Európe máme obligatórne stanovené psychotesty, každý držiteľ zbrojného preukazu môže prísť o zbrane alebo zbrojný preukaz veľmi rýchlo už aj pri podozrení na najmenší problém z jeho strany. Polícia má na to všetky zákonné páky,“ priblížil Pravde.
Zbrane by podľa neho určite nemali byť dostupné ľahko, no nedáva zmysel ich ani striktne obmedzovať, pretože to prispieva k rozširovaniu čiernemu trhu.
Počet zbraní podľa Miklánka stúpa na Slovensku dlhodobo a relatívne pomaly, asi o dve percentá ročne, čo je menej ako v ostatných európskych krajinách. Štatisticky vyšší nárast v posledných rokoch bol podľa jeho slov spôsobený práve zmenou kategorizácie zbrani aplikovaním európskej smernice. „Časť zbraní kategórie D, ktoré boli vlastnené na občiansky preukaz a evidované na polícii prešli do kategórií A, B, C. Kategória D nie je súčasťou štatistík, kategórie A, B, C sú. Preto čísla vyskočili vyššie. Ide predovšetkým o expanzné zbrane, ktoré používajú kluby vojenskej histórie pri rekonštrukciách bojov.
Vránsky zo skúseností hovorí, že väčší záujem o kúpu zbrane je vždy vtedy, keď nastane nejaká kríza alebo sa zhorší bezpečnostná situácia. Cítiť to bolo najmä začiatkom deväťdesiatych rokov. „Veľa ľudí začalo podnikať, a každý v tej dobe pociťoval potrebu mať zbraň. Medzi ľuďmi bolo v tej dobe pomerne dosť peňazí, doviezli sa na Slovensko nové druhy krátkych, dlhých a športových, po ktorých bol dopyt,“ opísal.
Prečítajte si tiež: Všetko o expanzných samopaloch
Dopyt o krátke zbrane vzrástol aj v dobe, keď došlo k napadnutiu ľudí medveďom. Ľudia chcú podľa jeho pozorovania vlastniť zbraň najmä kvôli ochrane seba a najbližších. Aj Miklánek hovorí, že záujem prejavujú ľudia viac v obdobiach, keď pociťujú nejaké ohrozenie.
Vojna u susedov priniesla i dopyt po kurzoch prvej pomoci. „Reálne sa ale v nákupoch zbraní neprejavujú, nakoľko splniť podmienky a spraviť si zbrojný preukaz je otázkou seriózneho rozhodnutia a prípravy v trvaní minimálne tri mesiace,“ dodal.
Najväčší záujem je podľa majiteľa petržalského obchodu o krátke zbrane rôznych druhov, značiek, typov a kalibrov. Či už Glock, HK, ČZ, Walther alebo Grand Power. Zbrane vyhľadávajú mladšie ročníky a siahajú po nich rôzne profesijné skupiny.
Kto ich najviac nakupuje? „Jednoznačne podnikatelia a bežní ľudia, medzi ktorých radím aj ľudí, ktorí držia zbraň aj na športovú streľbu. Držitelia zbraní často rozširujú zbrojný preukaz aj na skupinu E - držanie zbrane a streliva na športové účely. Na Slovensku je mnoho klubov, kde sa na strelniciach súťaží v rôznych streleckých disciplínach.
Miklánek vekové trendy nebadá. Zbrojné preukazy si podľa neho zvyčajne robia pracovníci SBS, poľovníci či športoví strelci. „S mladými ľuďmi pod 30 rokov sa stretávame zriedka a ak, ide zväčša o osoby ktoré robia športovú streľbu prípadne pestujú tento záujem s jedným s rodičov. Skôr sa dá konštatovať, že vekový priemer vlastníkov zbraní rastie,“ opísal.
Prečítajte si tiež: Montáž rektifikačných terčov
Počas posledných dvoch desaťročí došlo na Slovensku štyrikrát k takzvaným zbraňovým amnestiám. Ak držali zbraň bez povolenia, mohli ich odovzdať polícii bez sankcie. V prvých dvoch zbraňových amnestiách v rokoch 2005 a 2009 ľudia odovzdali takmer 8000 nelegálne držaných zbraní. V tretej zbraňovej amnestii (2015) ich bolo 3035. Našli sa medzi nimi aj raritné kúsky vrátane historickej pušky Sharps z obdobia vojny Sever proti Juhu. Naposledy ľudia vypratávali povaly a pivnice v rokoch 2020 a 2021 počas štvrtej amnestie. Odovzdané zbrane skúmajú neskôr balistici z expertných ústavov. Ak skúšky ukážu, že nimi nebol spáchaný žiaden trestný čin a spĺňajú podmienky na jej držanie alebo nosenie, môžu si ju zlegalizovať.
Na konci minulého roka držali Slováci legálne 229.000 strelných zbraní. Za rastom je dobrá ekonomická situácia, ale aj bezpečnostné hrozby. Na vyšší predaj nemý vplyv výhradne bezpečnostná situácia. Na Slovensku je stále obľúbenejšia športová streľba. Okrem zbraní sa zvýšil taktiež záujem aj o ďalšie obranné prostriedky, napríklad obranné spreje či paralyzátory.
V porovnaní s rokom 2010 však vlani klesol počet vydaných zbrojných preukazov. Zatiaľ čo v roku 2010 ich polícia evidovala 155.900, vlani ich bolo o 8.500 menej. V počte zbraní na obyvateľa sme tak v rámci Európy až na 31. mieste. Česko je napríklad na 20. mieste.
Slovensko je už dlhšie svetovou jednotkou vo výrobe áut v prepočte na obyvateľa, ale teraz sa stáva aj významným hráčom vo vývoze zbraní a munície. Ten vlani dosiahol 1,15 miliardy eur, upozornil analytik ČSOB Marek Gábriš. Zaujímavé je aj porovnanie so Spojenými štátmi, ktoré ovládajú vyše 40 percent celosvetového exportu zbraní. V pomere k HDP však za nimi slovenské zbrojárstvo výrazne nezaostáva.
Polícia eviduje približne 152 tisíc držiteľov zbrojných preukazov a státisíce zbraní. Ich počet pritom stále rastie. Svoje o tom vedia aj majitelia strelníc. Od vypuknutia konfliktu na Ukrajine registrujú zvýšený nápor nováčikov. Výrazne stúpol aj predaj zbraní a streliva.
Za prvé tri mesiace tohto roka vydali policajné útvary približne 4 000 zbrojných preukazov. Zaevidovali tiež viac ako 4 400 zbraní. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka tak ide o viac ako polovičný nárast. Podľa polície je jednou z príčin novela zákona, ktorá nadobudla účinnosť vo februári tohto roka.
"Vyžaduje evidenciu zbraní, ktoré doteraz evidované byť nemuseli a to aj spätne. Ľudia sú povinní do určitého termínu zaevidovať aj zbrane, ktoré už doma majú," vysvetlil Ľudovít Miklánek zo Združenia vlastníkov strelných zbraní Legis Telum.
Zbrojný preukaz si musia vybaviť aj na niektoré typy zbraní, pri ktorých to doteraz povinné nebolo. Jedným z dôvodov vysokého záujmu sú podľa polície aj protipandemické opatrenia. "Jedna príčina je situácia na Ukrajine, kedy ľudia viacej začali vnímať nejakú potrebu bezpečia, zaistenia si bezpečnosti," uviedol Miklánek.
Aj dôsledkom toho stúpa záujem o prípravu na skúšku, potrebnú na vydanie zbrojného preukazu. Zvýšený nápor záujemcov zaznamenali aj strelnice. Ide častokrát o ľudí, ktorí sa chcú naučiť manipulovať so zbraňou, aby sa ňou v prípade nevyhnutnosti mohli brániť.
"Tam je evidentný záujem, evidentný nárast okolo 150 percent. Ďalej je zvýšený záujem o nákup streliva. To je okolo 200 percent," informoval Miroslav Chrenko, spolumajiteľ strelnice v Bratislave. A to aj napriek tomu, že cena streliva podstatne stúpa. Strelnice zaznamenali aj dvestopercentný nárast predaja zbraní.
"Veľký dopyt je aj na nepriestrelné vesty, ktoré sme v minulosti vôbec nepredávali a ľudia sa na to nepýtali. Pôvodne to používali len pracovníci SBS," povedal Chrenko. Veľký záujem o strelnice je predovšetkým u mladých ľudí.
"Hlavne tí mladí ľudia, ktorí nemali základnú vojenskú službu a vlastne sa s tým úplne zoznamujú prvýkrát," uviedol Chrenko. Podľa odborníkov dochádza k podobným trendom obzvlášť počas kríz.
Vývoj počtu zbraní na Slovensku
| Rok | Počet evidovaných zbraní | Počet zbraní kategórie D |
|---|---|---|
| 2022 | cca 407 000 | 11 480 |
| 2023 | cca 442 000 | viac ako 27 000 |
tags: #statistika #predaj #zbrani #na #slovensku