Biatlon je zimný šport, ktorý kombinuje beh na lyžiach so streľbou na cieľ z malokalibrovej zbrane. Podstatou športu je neminúť ani jeden terč a dobehnúť do cieľa v čo najlepšom čase. Na Slovensku je okrem klasickej verzie zimného biatlonu rozšírený aj letný biatlon, ktorý je kombináciou cezpoľného behu a streľby. Medzinárodná verzia letného biatlonu kombinuje beh na kolieskových korčuliach a streľbu. My sa však budeme zaoberať biatlonom v jeho pravom slova zmysle, teda klasickou kombináciou behu na lyžiach so streľbou.
Biatlon na Slovensku je riadený a zabezpečovaný Slovenským zväzom biatlonu (SZB) a jeho štruktúrami. SZB je členským zväzom Medzinárodnej biatlonovej únie - IBU, ktorá zastrešuje biatlon vo svete.
Vekové Kategórie v Biatlone
Počas roka SZB určuje 17 vekových kategórií. V zime aj v lete určuje SZB 17 vekových kategórií. Najnižšia veková kategória je žiactvo 10-11 ročné a najstaršími.
- Muži a ženy: Pretekári a pretekárky, ktorí dosiahnu 22. rok svojho života do 31. decembra sú zaradení do kategórie mužov a žien. Od začínajúcej sezóny 1. augusta toho istého roku môžu štartovať v tejto kategórii.
- Juniori a juniorky: Pretekári a pretekárky, ktorí dosiahnu 19. rok svojho života do 31. decembra sú zaradení do juniorskej kategórie a od začiatku novej sezóny môžu štartovať v príslušnej kategórii. Medzi juniorov sa pre tohtoročnú sezónu zaraďujú biatlonisti narodení v rokoch 2002-2004. Juniorská kategória má vytvorené samostatné preteky.
- Dorastenci a dorastenky: Zaraďujú sa tu pretekári a pretekárky, ktorí nedosiahli vek juniorskej kategórie a majú najmenej 16 rokov do 31. decembra. Medzi túto kategóriu sa pre tohtoročnú sezónu zaraďujú športovci, ktorí sa narodili v rozmedzí rokov 2005-2008. Pre dorastencov sú organizované samostatné preteky. Napriek tomu majú dorastenci možnosť nastúpiť na štart pretekov mužov, resp. juniorov a dorastenky zas na preteky žien, resp. junioriek. Avšak, na jednom podujatí môžu štartovať vo vytrvalostných, rýchlostných a stíhacích pretekoch len v jednej a tej istej kategórii. Mladší člen výpravy môže nastúpiť iba v štafete medzi staršími. Slovenský zväz biatlonu delí dorasteneckú kategóriu na dve časti - oddeľuje najmladší zo štyroch ročníkov, aby tí najmladší nemali veľký šok pri používaní malokalibrovej zbrane a streľbe na vzdialenosť 50 metrov, pretože ako žiaci strieľajú iba na 10 metrov so vzduchovkou.
ženy B: 40 r. muži C: 50 r.
Disciplíny v Biatlone
V súčasnosti poznáme sedem individuálnych disciplín, medzi ktoré sa zaraďujú vytrvalostné, skrátené vytrvalostné, rýchlostné a stíhacie preteky, preteky s hromadným štartom pre 30 súťažiacich, preteky s hromadným štartom pre 60 súťažiacich a superšprint.
Prečítajte si tiež: Biatlon – Stíhacie preteky žien: Všetko o pravidlách
- Vytrvalostné preteky - individuál: Preteky jednotlivcov s najdlhšími traťami. Mužská trať je dlhá 20 km a skladá sa z piatich okruhov. Podobne je to aj u žien, ale ich okruhy sú kratšie, dokopy bežia 15 km. Špecifické sú tým, že sú spolu so svojou skrátenou verziou jediným druhom biatlonových pretekov, v ktorých sa nezasiahnutie terča trestá časovou prirážkou (1 minúta, u dorastencov 45 sekúnd). Strieľa sa v poradí ležka-stojka-ležka-stojka.
- Skrátené vytrvalostné preteky - skrátený individuál: Náročné preteky jednotlivcov vhodné pre mladšiu štartovú listinu ako napríklad na IBU pohári a podobne. Mužská trať je dlhá 15 km a skladá sa z piatich okruhov. Podobne je to aj u žien, ale ich okruhy sú kratšie, dokopy bežia 12,5 km. Nezasiahnutie terča sa trestá časovou prirážkou 45 sekúnd. Strieľa sa v poradí ležka-stojka-ležka-stojka.
- Rýchlostné preteky - šprint: Preteky, ktoré sú v mužskej kategórií dlhé 10 km a v ženskej 7,5 km. Štartuje sa v časových intervaloch 30 sekúnd, pričom biatlonisti počas pretekov odbehnú tri okruhy. Strieľa sa štýlom ležka-stojka. Nepresný výstrel znamená penalizáciu jedného trestného okruhu, ktorého dĺžka je 150 m.
- Stíhacie preteky - stíhačka: V mužskej kategórii trať dlhá 12,5 km a v ženskej 10 km. Štartuje sa tzv. Gundersenovou metódou, teda v poradí danom výsledkovou listinou šprintu s takou stratou na prvého, akou prišli do cieľa v predchádzajúcich rýchlostných pretekoch. Strata sa v tomto prípade zaokrúhľuje na celé sekundy. Strieľa sa štýlom: ležka - ležka - stojka - stojka.
- Preteky s hromadným štartom - masák/mass: Trať mužov je dlhá 15 km, ženská verzia má 12,5 km. Štartuje sa spoločne, čo vyplýva už zo samotného názvu súťažnej disciplíny. Na štart pretekov s hromadným štartom sa postaví 30 pretekárov. Najlepších 25 pretekárov z celkového hodnotenia Svetového pohára a päť s najlepšími výsledkami z aktuálneho kola, v ktorom sa konajú preteky s hromadným štartom. Pri MS a OH je to 15 najlepších z poradia SP a 15 najlepších zo šampionátu / olympiády. Biatlonisti prejdú dovedna päť okruhov. Strieľa sa systémom ležka - ležka - stojka - stojka.
- Preteky s hromadným štartom 60 pretekárov - veľký masák/mass: Trať mužov je dlhá 15 km, ženská verzia má 12 km. Štartuje sa spoločne 60 mužov/žien. Najlepších 30 pretekárov z celkového hodnotenia Svetového pohára / IBU pohára a 30 s najlepšími výsledkami z aktuálneho kola, ale systémom bodovania do rebríčka národov. Biatlonisti prejdú dovedna šesť okruhov. Pretekári so štartovými číslami 1-30 po úvodnej streľbe absolvujú dve kolá a až následne strieľajú druhý raz. Biatlonisti s číslami 31-60 strieľajú prvý raz až po odbehnutí dvoch kôl. Strieľa sa systémom ležka - ležka - stojka - stojka.
- Štafety: Muži idú 4 x 7,5 km, ženy 4 x 6 km. Štartuje sa hromadným štartom, potom už jednotlivo predávaním štafety. Strieľa sa systémom ležka - stojka. Súťažiaci majú k dispozícií tri náhradné náboje.
- Miešané štafety 2+2: jazdí sa vždy 4 x 6 km vo formáte žena + žena + muž + muž, alebo muž + muž + žena + žena. V minulosti sa jazdilo 4 x 7,5 km, ak začínali muži, no to už neplatí. Štartuje sa hromadným štartom, potom už jednotlivo predávaním štafety. Strieľa sa systémom ležka - stojka. Súťažiaci majú k dispozícií tri náhradné náboje.
- Miešané štafety 1+1 - single mix: súťažia dvojice - jedna žena a jeden muž. Ak začínajú ženy, jazdí sa na 1,5 km dlhé kolá (dve kolá žena, dve kolá muž, dve kolá žena, tri kolá muž), ak je prvý na štarte muž, jazdí sa opäť na 1,5 km dlhé kolá (dve kolá muž, dve kolá žena, dve kolá muž, tri kolá žena). Štartuje sa hromadným štartom, potom už jednotlivo predávaním štafety. Strieľa sa systémom ležka - stojka. Súťažiaci majú k dispozícií tri náhradné náboje.
- Superšprint: Muži aj ženy bežia 4,5 km kvalifikáciu a 7,5 km vo finále. Kvalifikácia sa štartuje v časových intervaloch 15 sekúnd a finále sa začína hromadne, štartujúci majú čísla podľa výsledkov kvalifikácie, tj. 30. v kvalifikácii má nevyhodnejšiu štartovú pozíciu. V kvalifikácii bežia športovci 3 okruhy, strieľa sa systémom ležka - stojka. Vo finále sa beží 5 okruhov a na strelnici sa strieľa systémom ležka - ležka - stojka - stojka.
Základné Pravidlá Biatlonu
Pretekári musia prejsť na lyžiach predpísané pretekárske trate v správnom poradí a smere lyžovania. Pritom nesú svoju zbraň na chrbte a presne absolvujú požadovaný počet okruhov podľa značenia tratí. Čo sa týka lyžiarskych techník, povolené sú všetky, avšak všetci využívajú rýchlejšiu voľnú, tzv. korčuliarsku techniku. Pretekár musí mať zbraň umiestnenú na chrbte s hlavňou obrátenou smerom nahor.
Vo vytrvalostných, skrátených vytrvalostných, rýchlostných pretekoch a kvalifikácii superšprintu si pretekári voľne vyberajú strelecké stanovište spomedzi terčov, ktoré sú pripravené v správnom poradí (ležka alebo stojka). V ľahu terče 1 - 15, v stoji 16 - 30.
V stíhacích pretekoch musia pretekári ísť postupne do streleckých dráh/stanovíšť začínajúcich prvou dráhou až do poslednej a potom zas začínajú od prvej.
V pretekoch s hromadným štartom a finále superšprintu pri prvej streleckej položke musia pretekári strieľať z čísla stanovišťa, ktoré je totožné s ich štartovným číslom. Pri nasledujúcich streleckých položkách napĺňajú strelnicu sprava, od 1. V štafetových pretekoch taktiež použije prvý pretekár prvého úseku pri úvodnej streleckej položke streleckú podložku zhodnú so štartovným číslom ich družstva.
V štafetových pretekoch musí pretekár vystreliť päť nábojov, ak nezostrelí všetky terče, musí použiť náhradné náboje (max. tri) dovtedy, kým nie je zostrelených všetkých päť terčov alebo kým nevystrieľa osem nábojov. Je potrebné podotknúť, že náhradné náboje pretekár nabíja manuálne po jednom. K dispozícii ich má na puške.
Prečítajte si tiež: Biatlon: Stíhacie preteky a ich disciplíny
Strelecké Polohy
- Streľba v ľahu - ležka: Pretekár pri tejto polohe musí dodržiavať nasledovné zásady: zbraň sa môže dotýkať len ruky, ramena a líca.
- Streľba v stoji - stojka: Pri tejto polohe musí pretekár dodržiavať nasledovné zásady: musí stáť bez akejkoľvek opory a len jeho ruky, rameno, líce a hruď pri ramene môžu byť v kontakte so zbraňou.
Terče
Existujú dva druhy terčov - kovové a papierové. Počas pretekov sa používajú výhradne kovové terče, papierové sa používajú pre nástrel zbraní pred pretekmi. Počas tréningov môžu byť používané obidva druhy terčov. Na pretekoch pod hlavičkou IBU musí mať strelnica 30 streleckých dráh a terčov rovnakého druhu. Terče používané na ZOH, MS a počas pretekov Svetového pohára musia mať diaľkové ovládanie. Terče musia byť umiestnené v rovnej čiare rovnobežne s predným okrajom streleckej rampy a tak, aby bol v strede šírky streleckej dráhy. Pozadie za nimi musí byť bielej farby. Pri streľbe ležmo je zásahový kruh terča veľký 45 mm, pri streľbe stojmo je to 115 mm. Existujú dva druhy elektronických terčov - tzv. kurvinen - terče sa sklápajú a tzv. hora - terče sa zasúvajú sprava doľava. Názov je odvodený od fínskeho, resp.
Rozlíšenie Pretekárov
Pretekári, ktorí vedú aktuálne rebríčky v hodnotení Svetového pohára - vo vytrvalostných, rýchlostných, stíhacích a pretekoch s hromadným štartom nosia počas tej „svojej“ disciplíny tričko/číslo odlíšené od ostatných. Je červenej farby. Vedúci pretekár Svetového pohára má vo všetkých individuálnych pretekoch žlté číslo. Vedúci pretekár hodnotenia do 25 rokov vo Svetovom pohári nosí modré číslo. Pokiaľ celkový vedúci pretekár je zároveň najlepším aj v jednotlivej disciplíne, má kombinované žlto-červené tričko diagonálne rozdelené, podobne existuje žlto-modré a červeno-modré.
Body do Hodnotenia
V pretekoch Svetového pohára, MS, ME, IBU pohári aj IBU pohári juniorov sú udeľované dva druhy bodov: body celkového hodnotenia SP/IC/ICJ a body národov SP/IC/ICJ (Nations Cup). Body do hodnotenia pohára národov sú prideľované na každom podujatí vo vytrvalostných, skrátených vytrvalostnných i rýchlostných pretekoch, superšprinte a všetkých štafetách. Vždy bodujú iba traja najlepší biatlonisti z danej krajiny. Body sú prideľované nasledovne až do posledného pretekára vo výsledkovej listine, resp. maximálne do 140. miesta. Prvých desať pretekárov je oddelených výraznejšie, od 11. po 80. miesto klesajú po jednom bode a od 81. miesta po 110. až po dvoch bodoch.
História Biatlonu
História biatlonu na svetovej úrovni siaha do dávnej minulosti. Jeho prvopočiatky je potrebné hľadať už v lovectve a vojenčine, pretože pri týchto činnostiach dochádzalo ku spojeniu strieľania a kvalitnej fyzickej záťaže. Prvé zaznamenané „biatlonové preteky“ boli organizované Spoločnosťou bežeckého lyžovania blízko švédsko-nórskych hraníc v roku 1767. Prvý známy lyžiarsky klub na svete Trysil Rifle an Ski Club bol založený v roku 1861 v Nórsku a podporoval bežecké lyžovanie spojené so streľbou. Ich hlavnou úlohou bolo pochopiteľne cvičiť armádu, keďže vojaci na lyžiach neboli v severských krajinách ničím výnimočným. Postupne sa to však vyvíjalo smerom k športu.
Už na premiérových Zimných olympijských hrách vo francúzskom Chamonix 1924 sa predstavila prvotná forma biatlonu pod názvom Vojenská hliadka. V tom čase bola iba predstavená ako ukážkový šport, nerobili ju masy. Po druhej svetovej vojne ale boli preteky vyradené z olympijského programu v St. Moritzi (1948) pre silné protivojnové cítenie, ktoré zbrane symbolizovali. V tom čase nebol tento druh športu prístupný obyčajným civilistom a preto nespĺňal ideály Medzinárodného olympijského výboru.
Prečítajte si tiež: Pravidlá stíhacích pretekov
Aj keď biatlon v minulosti vznikol ako samostatná disciplína (v súčasnosti sa najviac približuje vytrvalostným pretekom na 20 km), tak dnes je športovým odvetvím so siedmimi disciplínami, ktoré sa jazdia na svetovej úrovni (vytrvalostné preteky, rýchlostné preteky, stíhacie preteky, preteky s hromadným štartom, štafeta, miešaná štafeta a single mix štafeta). Za oficiálny vznik biatlonu je považovaný rok 1958, keď sa v rakúskom Saalfeldene uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta v biatlone. Historicky prvým víťazom vo vytrvalostných pretekov na 20 km sa stal Švéd Adolf Wiklund.
Tomuto podujatiu svetovej kvality predchádzalo množstvo pretekov, ktoré boli označené prívlastkom pokusné. Samotný vznik nepriamo nadväzoval na spomínané preteky vojenských lyžiarskych hliadok, ktoré sa konali už od začiatku 20. Biatlon si veľmi rýchlo získal nielen srdcia športovcov, ktorí sa novému odvetviu zimného športu začali venovať, ale prakticky okamžite aj divákov. Jeho popularita stúpala každým dňom a už o dva roky neskôr, teda v roku 1960, bol biatlon zaradený do Zimných olympijských hier v americkom Squaw Valley.
Zaujímavosťou je, že takýmto rýchlym rozvojom sa nemôže pochváliť žiadne iné športové odvetvie. Štartovalo sa v pôvodnej jedinej disciplíne na 20 km so štyrmi streleckými položkami. Súťažili iba muži. Rozdiel však bol v tom, že počas pretekov sa strieľalo z veľkokalibrovej pušky a na štyri rôzne vzdialenosti - 250, 200, 150 a 100 m. Prvé tri vzdialenosti sa na terče mierilo poležiačky, na poslednú najkratšiu vzdialenosť mierili športovci postojačky. Terčov bolo päť, ale nie vedľa seba v horizontálnej polohe, ale jeden v strede a nad ním aj pod ním ďalšie dva (stačí si predstaviť hernú kocku a na nej hodené číslo päť). Každý nepresný výstrel bol penalizovaný dvoma trestnými minútami. Historicky prvé olympijské zlato si vo vytrvalostných pretekoch vybojoval Švéd Klas Lestander.
Prvým významným medzníkom vo vývoji biatlonu predstavuje rok 1965. V tomto čase bola zavedená druhá disciplína - štafeta družstiev. Zároveň došlo aj k úprave pravidiel. Vzdialenosť streľby sa zjednotila na 150 m a upravila sa aj veľkosť terčov. O dva roky neskôr vznikla samostatná kategória juniorov. Nová disciplína - rýchlostné preteky (šprint) - uzreli svetlo sveta v roku 1974. Prvým víťazom v novej, dvakrát rýchlejšej, disciplíne sa v rámci Majstrovstiev sveta v bieloruskom Minsku (vtedy súčasť ZSSR) stal fínsky reprezentant Juhani Suutarinen. Medzinárodný olympijský výbor zaradil šprint do itinerára až v roku 1980 pre americký Lake Placid ako 38. preteky a jediné nové na ZOH. Zvíťazil nemecký reprezentant Frank Ullrich.
Na stupni víťazov ho doplnili Vladimir Alikin a Anatolij Aljabjev zo Sovietskeho zväzu. V Lake Placid sa už strieľalo s novým druhom zbrane. V roku 1976 sa totiž začala testovať zásadná zmena, keď veľkokalibrovú pušku nahradila malokalibrovka. Tá mala premiéru na Svetovom šampionáte v roku 1978. Až do roku 1984 bol biatlon výsostnou doménou mužského osadenstva. Zmena nastala na Svetovom šampionáte tohto roka vo francúzskom Chamonix, hoci v 80-tych rokoch bolo nežnejšie pohlavie v úzadí. Jazdili vlastné šampionáty a iba disciplíny na päť, resp. desať kilometrov. Prvou majsterkou sveta sa vo vytrvalostných pretekoch na 10 km stala Venera Černišova.
Roku 1989 bol pre ženy prelomový tým, že začali jazdiť súčasné dĺžky tratí a podujatia simultánne s mužmi. O štyri roky neskôr bola na kongrese v Londýne založená Medzinárodná biatlonová únia známa pod skratkou IBU a v roku 1994 sa uskutočnil prvý riadny Kongres IBU v rakúskom Salzburgu, kde sa rozhodlo o organizácií prvých Majstrovstiev Európy v biatlone, ktoré sa konali vo fínskom Kontiolahti. V roku 1997 mal premiéru nový typ pretekov, ktoré dnes poznáme ako stíhacie preteky. Zaujímavosťou je, že táto disciplína sa v rámci Majstrovstiev sveta prvý raz odohrala na Slovensku - v Národnom biatlonovom stredisku Osrblie. Prvým mužským víťazom sa stal Rus Viktor Majgourov, v ženskej kategórií vyhrala legendárna Magdalena Forsbergová zo Švédska.
Pozícia IBU bola silná aj voči Medzinárodnému olympijskému výboru a stíhacie preteky sa na OH dostali v roku 2002. Dva roky po stíhačke sa pridali aj preteky s hromadným štartom pre tridsať najlepších pretekárov. MS 1999 sa konali vo fínskom Kontiolahti a prvú zlatú medailu z „masáku“ si do Nemecka odniesol Sven Fischer a Olena Zubrilová, vtedy ešte reprezentujúca Ukrajinu. Tento druh disciplíny sa prvý raz pod piatimi olympijskými kruhmi predstavil v stredisku Cesana San Sicario neďaleko Turína. Boom nových disciplín pokračoval a v roku 2005 sa v ruskom Chanty-Mansijsku uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta zmiešaných štafiet.
Doteraz jedinými olympijskými víťazmi v zmiešanej štafete sú Nóri. Biatlon sa môže pýšiť najlepším zimným olympionikom všetkých čias. Nór Ole Einar Björndalen získal na piatich OH trinásť cenných kovov - osem zlatých, štyri strieborné a jeden bronz. Prekonal tak svojho krajana a bežca na lyžiach Bjorna Dahlieho, ktorý tiež získal osem zlatých „placiek“, ale v celkovej bilancii sa zastavil na čísle dvanásť. Slovenska Anastásia Kuzminová je v medailovej tabuľke na 12. V rebríčku krajín figuruje na čele Nórsko (55), ktoré po OH v Pekingu 2022 predbehlo dlho vedúce Nemecko.
MS v biatlone 2025
Už druhý súťažný deň svetového šampionátu v biatlone má v programe disciplínu, v ktorej by sa mohli výraznejšie presadiť slovenské reprezentantky. Prečítajte si, ako to bude vyzerať v piatok vo švajčiarskom Lenzerheide.
PROGRAM MS V BIATLONE 2025
- 12. 2. Štafeta mix 4 × 6 km
- 14. 2. Šprint ženy 7,5 km - práve čítate
- 15. 2. Šprint muži 10 km
- 16. 2. Stíhacie preteky ženy 10 km
- 16. 2. Stíhacie preteky muži 12,5 km
- 18. 2. Vytrvalostné preteky ženy 15 km
- 19. 2. Vytrvalostné preteky muži 20 km
- 20. 2. Štafeta single mix 7,5 + 6 km
- 22. 2. Štafeta ženy 4 × 6 km
- 22. 2. Štafeta muži 4 × 7,5 km
- 23. 2. Preteky s hromadným štartom ženy 12,5 km
- 23. 2. Preteky s hromadným štartom muži 15 km
MS 2025 BIATLON - PIATOK 14. 2.
| Termín | Disciplína | Výsledky |
|---|---|---|
| 14. 2., 15:05 | Šprint 7,5 km - Ženy | 1. J.Braisaz-Bouchet (FRA) 22:08.7 (1)2. F.Preuss (GER) +9.8 (1)3. S.Minkkinen (FIN) +10.0 (0)22. P.Bátovská Fialková (SVK) +1:12.6 (2)33. A.Kuzmina (SVK) +1:50.3 (3)78. Z.Remeňová (SVK) +3:50.9 (3) |
Štartová listina šprintu žien MS Lenzerheide: kedy idú Slovenky?
- (11.) Zuzana Remeňová - 15:10:30
- (29.) Anastasiya Kuzminová - 15:19:30
- (36.) Paulína Bátovská Fialková - 15:23:00
MS V BIATLONE 2025 - STÍHACIE PRETEKY MUŽOV NA 12,5 KM:
| Dátum, čas | Disciplína | Výsledky |
|---|---|---|
| 16. 2., 15:05 | Stíhacie preteky12,5 km | 1. J.T.Boe (NOR) 32:26.9 (2)2. C.Wright (USA) +8.6 (1)3. E.Perrot (FRA) +20.8 (1) |
ŠTARTOVÁ LISTINA, STÍHACIE PRETEKY MUŽOV (12,5 KM):
| # | Pretekár | Strata na štarte |
|---|---|---|
| 1. | Johannes Thingnes Boe (NOR) | - |
| 2. | Campbell Wright (USA) | +0:28 |
| 3. | Vebjoern Soerum (NOR) | +0:45 |
| 5. | Tommaso Giacomel (ITA) | +0:48 |
| 6. | Martin Uldal (NOR) | +0:55 |
| 7. | Endre Stroemsheim (NOR) | +0:57 |
| 8. | Fabien Claude (FRA) | +0:57 |
| 9. | Sturla Holm Laegreid (NOR) | +0:57 |
| 10. | Tarjei Boe (NOR) | +1:02 |