Biatlon je zaujímavý a prekrásny šport, rozšírený v celom svete. Jeho základy vznikali v každodennom živote našich predkov na základe spojenia fyzickej zdatnosti a presnosti. Prvé zaznamenané biatlonové preteky boli organizované „spoločnosťou bežeckého lyžovania“ blízko Švédsko-Nórskych hraníc v roku 1767.
Na ZOH 1924 vo francúzskom Chamonix bola prvotná forma biatlonu pod názvom vojenská hliadka predstavená ako ukážkový šport. Po roku 1948 boli preteky vyradené z olympijského programu pre silné protivojenské cítenie po druhej svetovej vojne. Vzhľadom k tomu, že tento šport nebol otvorený pre civilistov nespĺňal ideály MOV a preto sa súťaže vo vojenských hliadkach uskutočňovali v rámci národných a medzinárodných armádnych majstrovstiev (CISM).
O rozvoji biatlonu svedčí rozvoj disciplín v biatlone, keď po klasických vytrvalostných pretekoch a štafetách boli postupne zaraďované nové dynamickejšie a divácky zaujímavejšie disciplíny akými sú rýchlostné preteky, stíhacie preteky, preteky s hromadným štartom a svojich priaznivcov si získali aj miešané štafety.
Chronológia dôležitých udalostí v histórii biatlonu:
- 1948: Založenie Union Internationale de Pentathlon Moderne (UIPM) - Medzinárodná Únia moderného päťboju
- 1953: Biatlon sa stáva športom pod záštitou UIPM
- 1954: Medzinárodný olympijský výbor (MOV) prijíma biatlon ako zimný olympijský šport
- 1956: Schválenie pravidiel pre biatlonové preteky; UIPM uznáva Moderný päťboj a Federáciu biatlonu každého členského štátu
- 1958: Prvé Majstrovstvá sveta v biatlone, Saalfelden - Rakúsko (iba muži)
- 1960: Vytrvalostné preteky mužov na 20 km na zimných olympijských hrách (ZOH) v Squaw Valley v USA
- 1962: Biatlonový kongres v Hämeenlinna vo Fínsko
- 1964: Prvé školenie medzinárodných rozhodcov vo švédskom Storlien
- 1965: Schválené pravidlá pre štafetové súťaže
- 1966: Štafetové preteky na Majstrovstvách sveta v nemeckom Garmisch-Partenkirchene
- 1967: Prvé Majstrovstvá sveta juniorov v biatlone v meste Altenberg (Nemecko) - vytrvalostné preteky a štafetové preteky
- 1968: Štafetové preteky na ZOH v Grenoble (Francúzsko); do názvu UIPM bol doplnené B na UIPMB - Union Internationale de Pentathlon Moderne et Biathlon (Medzinárodná únia moderného päťboju a biatlonu)
- 1974: Rýchlostné preteky v programe Majstrovstiev sveta v Minsku (Sovietsky zväz)
- 1977: Posledné Majstrovstvá sveta s veľkokalibrovou zbraňou co Vingrom - Lillehamer (Nórsko)
- 1978: Od januára sa začali používať malokalibrové zbrane (0,22 palcový kaliber); v rakúskom Hochfilzene boli použité mechanické terče
- 1980: Rýchlostné preteky na ZOH Lake Placid (USA)
- 1981: Prvé preteky žien v rámci medzinárodných pretekov v Jáchymove
- 1982: Biatlon začlenený do hier FISU v bulharskom Borovci
- 1984: Prvé Majstrovstvá sveta žien v biatlone - vytrvalostné, rýchlostné preteky a štafety v Chamonix (Francúzsko)
- 1987: Muži a ženy pretekajú spoločne vo svetovom pohári
- 1988: MOV sa rozhodol zaradiť biatlonové súťaže žien do programu ZOH 1992 v Albertville (Francúzsko)
- 1989: Juniori a juniorky pretekajú na prvých samostatných majstrovstvách sveta juniorov vo Voss (Nórsko); spoločné Majstrovstvá sveta mužov a žien v rakúskom Feistritzi, do programu zaradené preteky družstiev, použité elektronické terče
- 1992: Ženy sa zúčastňujú ZOH v Albertville (Francúzsko); rozhodnutie o odchode biatlonu z UIPMB
- 1993: Na mimoriadnom Kongrese UIPMB v Londýne (Veľká Británia) bola založená International Biathlon Union (IBU) - Medzinárodná únia biatlonu
- 1994: Uskutočnil sa prvý riadny Kongres IBU v Salzburgu (Rakúsko); prvé Majstrovstvá Európy v biatlone v Kontiolahti (Fínsko)
- 1996: Prvé Majstrovstvá sveta v letnom biatlone v rakúskom Hochfilzene
- 1997: Stíhacie preteky boli zaradené do svetového pohára a Majstrovstiev sveta v Osrblí (Slovensko); Medzinárodné majstrovstvá veteránov v Kontiolahti (Fínsko); počas finále Svetového pohára v ruskom Novosibirsku sa uskutočnili preteky s hromadným štartom
- 1998: IBU sa oddeľuje od UIPMB v Salzburgu (Rakúsko); uznanie IBU ako medzinárodnej federácie zo strany MOV; preteky z hromadným štartom sa stávajú oficiálnou disciplínou
- 1999: Stíhacie preteky boli prijaté do olympijského programu; preteky družstiev boli vyradené z programu majstrovstiev sveta; preteky s hromadným štartom boli zaradené do programu majstrovstiev sveta
- 2000: Kongres IBU rozhodol, že každoročne sa budú konať majstrovstvá sveta dorastu spolu s Majstrovstvami sveta juniorov
- 2002: Stíhacie preteky v programe ZOH v Salt Lake City (USA); preteky s hromadným štartom sú zaradené do programu ZOH Turín 2006
- 2005: V ruskom Chanti-Mansijsku sa uskutočnili prvé majstrovstvá sveta miešaných štafiet
- 2006: Preteky s hromadným štartom sa uskutočnili na ZOH v Turíne (Taliansko); prvé Majstrovstvá sveta v letnom biatlone na kolieskových lyžiach sa uskutočnili v Ufe (Rusko)
Biatlon je jedným z najúspešnejších a zároveň jedným z najpopulárnejších zimných športov na Slovensku. Vzhľadom k nárastu popularity a propagácie biatlonu v posledných dvadsiatich rokoch by sa mohlo zdať, že biatlon sa začal na Slovensku rozvíjať až po roku 1992. Nie je to však tak. Biatlon sa u nás rozvíjal od konca štyridsiatych rokov. Ťažko by sme ho však hľadali v kronikách a novinových výsledkoch pod týmto názvom. V bývalom Československu sa biatlon skrýval za názvom Sokolovské preteky brannej zdatnosti a letný biatlon mal pomenovanie Dukelské preteky brannej zdatnosti.
Prečítajte si tiež: Žiacky biatlon a beh na Štrbskom Plese
Po roku 1989 došlo k zrušeniu Zväzarmu, ktorého nástupníckou organizáciou sa stalo Združenie technických a športových činností SR. Jedným zo sedemnástich zakladajúcich členských zväzov tohto združenia sa stal Slovenský zväz biatlonu, ustanovený 16. júna 1990. Aj prvé úspechy slovenských biatlonistov sú staršieho dátumu. Na ZOH 1980 v americkom Lake Placid obsadil Peter Zelinka 6. miesto. Alena Fusková obsadila 4. Na tieto úspechy nadviazali „novodobé“ slovenské biatlonistky po vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Zásluhou jediného olympijského bodu za 6.miesto Martiny Jašicovej - Schwarzbacherovej a 12. miestu Sone Mihokovej sa biatlon stal najúspešnejším slovenským športom na ZOH 1994 v nórskom Lillehamri. Túto svoju pozíciu potvrdil biatlon aj na ZOH 1998 v Nagane v Japonsku, kde 4. miesto obsadila Soňa Mihoková, 7. miesto Martina Schwarzbacherová a 9. miesto Anna Murínová. Tri Slovenky v prvej desiatke rýchlostných pretekov! Štafeta po dramatickom boji obsadila 4. Na ZOH 2002 v Salt Lake City v USA sme na bodované miesta nedosiahli, ale umiestnenia Martiny Jašicovej ( 9.miesto vo vytrvalostných a 13. v rýchlostných pretekoch) a Sone Mihokovej (14. miesto vo vytrvalostných pretekoch) ako aj 5.
Pre slovenský biatlon boli doteraz najúspešnejšími ZOH 2010 v kanadskom Vancouveri. Anastasiya Kuzmina, ktorá reprezentovala Slovensko od decembra 2008, získala na ZOH 2010 zlatú olympijskú medailu v rýchlostných pretekoch a striebornú medailu v stíhacích pretekoch. Sadu olympijských medailí skompletizoval Pavol Hurajt ziskom bronzovej medaily v pretekoch s hromadným štartom.
Žiakom a dorastencom sa venujú kluby biatlonu na Čiernom Balogu, Skalitom, Brezne, Dolnom Kubíne. Niektoré v minulosti úspešné kluby, ako bolo napríklad Široké, ustúpili zo svojich pozícií, ale objavujú sa nové kluby, ktoré majú chuť a odvahu zapojiť sa aktívne do biatlonových súťaží. V roku 2007 vznikol Fan klub biatlonu v Banskej Bystrici, ktorý úzko spolupracuje s Klubom biatlonu VŠC Dukla Banská Bystrica a pripravuje pre jeho mládežnícke kolektívy pretekárov v žiackych kategóriách. V roku 2009 pribudol do členskej základne Klub biatlonu Breza, ktorý sa venuje mladým pretekárom v žiackych kategóriách.
Prísľubom pre oživenie biatlonovej tradície na Spiši je klub biatlonu Cross Country Levoča, ktorý vznikol v roku 2012, ale jeho pretekári dávajú o sebe vedieť a stretávame sa s nimi na stupňoch víťazov. Veľkú pozornosť venuje zväz mládeži. V rámci zväzu pracuje Zväzové centrum prípravy mládeže, Centrá talentovanej mládeže a Základne mládeže.
Prečítajte si tiež: Biatlonová streľba
Slovenský zväz biatlonu organizuje pre svojich členov súťaže v biatlone aj letnom biatlone. Ich najvyššími formami sú preteky Slovenského pohára (nesúce meno generálneho sponzora SZB, spoločnosti Viessmann), s celorepublikovou pôsobnosťou a vrcholom v každej sezóne sú Majstrovstvá Slovenska. Všetky oficiálne súťaže sú organizované pre vekové kategórie od 10 rokov vyššie. Hlavný dôraz sa kladie na juniorské kategórie a hlavné seniorské kategórie, z ktorých vznikajú reprezentačné výbery na medzinárodné podujatia v rámci IBU.
Celkove sa jednotlivých podujatí Slovenského pohára zúčastňuje okolo 150 až 200 pretekárov v zime aj v lete . Pre zabezpečenie súťaží má zväz široký aktív rozhodcov s licenciami rozhodcov I., II., a III. triedy. Najlepší z rozhodcov sú navrhovaní na získanie licencie medzinárodného rozhodcu IBU. V súčasnosti má zväz vo svojich radoch 20 medzinárodných rozhodcov IBU s platnou licenciou. Štyria z našich medzinárodných rozhodcov sú členmi aktívu technických delegátov IBU a technická komisia IBU ich deleguje ako rozhodcov alebo technických delegátov na podujatia IBU.
Špeciálne postavenie v slovenskom biatlone má biatlonový areál v Osrblí, ktorý sa stal začiatkom druhej polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia jedným z najlepších svojho druhu vo svete. Okrem domácich súťaží, bol v rokoch 1990 až 2006 pravidelne miestom konania vrcholných medzinárodných podujatí v biatlone, začínajúc Európskym pohárom v biatlone, cez Juniorské Majstrovstvá sveta v roku 1994, cez Svetové poháre po Majstrovstvá sveta v biatlone 1997 a Majstrovstvá sveta v letnom biatlone v roku 1998 a 2004.
Od roku 2007 je areál v Osrblí pravidelne dejiskom druhej najvyššej súťaže v rámci Medzinárodnej únie biatlonu - IBU pohára v biatlone a do leta 2012 sa tu konali aj IBU poháre v letnom biatlone a v rokoch 2010 a 2012 aj otvorené Majstrovstvá Európy v letnom biatlone. Areál biatlonu vznikol pri Klube biatlonu Osrblie, ktorý bol jeho vlastníkom do roku 2011, kedy ho, po tom, ako sa Klub biatlonu Osrblie dostal do existenčných ťažkostí, a nebol schopný areál na požadovanej úrovni spravovať, odkúpil Slovenský zväz biatlonu.
Cieľom bolo zabezpečiť jeho ďalšie fungovanie na dobrej úrovni a poskytnúť možnosť jeho využívania biatlonistom všetkých vekových kategórií, ale aj širokej verejnosti. Areál funguje pod názvom Národné biatlonové centrum a zväz v ňom vytvára materiálno technické aj športové podmienky pre tréning v lete aj v zime. Sídlom Slovenského zväzu biatlonu je od roku 1993 Banská Bystrica, ležiaca v strede Slovenska, ale aj v centre biatlonového diania. Zväz sídli v budove, ktorej je vlastníkom. Okrem kancelárií zväzu sú ostatné priestory prenajaté a zisk získaný z prenájmu je jedným z príjmov zväzu.
Prečítajte si tiež: Výber vzduchovky pre biatlon
Okrem toho, v rámci projektu podpory biatlonistov - vysokoškolákov, vytvoril zväz v budove ubytovanie pre študentov - členov Zväzového centra prípravy mládeže, resp. Obecný úrad pripravuje potrebnú dokumentáciu. Dva ikonické skokanské mostíky na Štrbskom Plese budú zrejme opäť funkčné. Dokonca k nim pribudne tretí a ak obec Štrba nájde dostatok financií, možno aj štvrtý.
Ako informoval starosta Michal Sýkora, obecný úrad už kompletizuje potrebnú dokumentáciu: „Tri roky sme pripravovali projekty. V závere roka ich dokončíme a budúci rok chceme urobiť pekný športový areál pre behy na lyžiach, skoky a možno aj pre biatlon.“ Skokanské mostíky považuje starosta Michal Sýkora za veľkú výnimočnosť: „Zrekonštruujeme ich tak, aby spĺňali všetky kritériá. Sú dva, ale postavíme k nim ešte jeden. Malý, aby sa mladí skokani mali kde naučiť skákať. Skokanov máme, dievčatá aj chlapcov. Takže o to, či bude záujem, sa nebojím. Akonáhle sa všetko rozbehne, bude to šport pre mladých.“
Zmenu na Štrbskom Plese pripravujú aj pre lyžiarov. Starý vlek práve nahrádzajú celkom novou lanovkou. Podľa hovorcu lyžiarskeho strediska Mariána Galajdu ide o najväčšiu investíciu za posledných 15 rokov na Štrbskom Plese. Stáť bude 11 miliónov eur. „Pracujeme na výstavbe novej osemsedačkovej lanovej dráhy, ktorá vyvezie lyžiarov až na Medvediu kopu. Lyžiari potom budú mať možnosť zlyžovať k Furkote, na Esíčko, Turistickú alebo Interski. Nová lanovka jednoducho zlepší rozptyl lyžiarov po celom stredisku. A čo je dôležité, Ferrari a Štrbské Pleso budú mať niečo spoločné.
V sobotu 25.2. Na slávnostnom oceňovaní športovcov mesta za rok 2016, ktoré sa konalo 24.2.2017 bola medzi jednotlivcami ocenená aj naša v súčasnosti najúspešnejšia športovkyňa Ema Kapustová. Ocenenie získala za svoje úspechy v letnom aj zimnom biatlone.
V Osrblí sa počas posledného februárového týždňa konali majstrovstvá sveta kadetov a juniorov v zimnom biatlone. Z našich odchovancov sa na ne nominoval Lukáš Ottinger v súčasnosti štartujúci sa ŽP Šport Podbrezová pod vedením Petra Kazára.
Naše tréningové výjazdy na Štrbské pleso prinášajú okrem driny aj takéto milé a pre pretekárov inšpirujúce stretnutia.
Dňa 15. marca 2017 sa konala na Štrbskom Plese Zimná kalokagatia - olympiáda žiakov druhého stupňa základných škôl. Tohto roku sa konal jej ôsmy ročník a to aj s medzinárodnou účasťou.
Počas prvého marcového víkendu sme zavŕšili zimnú sezónu Majstrovstvami Slovenska v už takmer jarnom Osrblí vo veľmi ťažkých snehových podmienkach.
Pavol Hurajt a jeho úspechy
Biatlonista narodený v Poprade a žijúci v tatranskej Štrbe Pavol Hurajt zažil hviezdne chvíle svojej športovej kariéry až tesne po dovŕšení 32. narodenín. Na biatlonových tratiach v Callaghanskom údolí vo Whistleri vyletel do výšin, v ktorých sa predtým nevznášal žiadny slovenský biatlonista - muž, ani žena. Veď predtým sa medzi svetovú špičku zaradil iba v sezóne 2003/04, keď v celkovom poradí Svetového pohára obsadil 19. Jeho striebornú medailu z majstrovstiev Európy 2005 v Novosibirsku na 20 km nebral svet príliš vážne, pretože biatlonová konkurencia na európskych šampionátoch vždy býva veľmi okyptená. A zrazu toto! Hurajt sa v biatlone objavil pomerne neskoro. Začínal s bežeckým lyžovaním a dvakrát v ňom štartoval aj na juniorských MS.
Keď ho na základe nedostatočných výsledkov „vyliali“ z ŠKP Štrbské pleso, prišiel prosiť o prijatie do Klubu biatlonu Osrblie. Tam mu podal pomocnú ruku vtedajší šéf klubu aj zväzu Benjamín Leitner. Osrblianskemu klubu zostal verný až do olympijskej sezóny 2009/10. Na svetovom šampionáte biatlonistov debutoval Hurajt ako 22-ročný v Holmenkollene 2000. Výsledky - žiadna sláva. Na ZOH 2002 v Salt Lake City sa ani nekvalifikoval. Až v spomínanej sezóne 2003/04 akoby sa zrazu prebudil. V pretekoch Svetového pohára skončil dvakrát na treťom mieste a celkove obsadil 19. priečku. Svetový šampionát v tej zime v Oberhofe mu však vôbec nevyšiel. Následný titul majstra sveta v letnom biatlone bol slabou náplasťou, pretože v tomto športe zo zimnej špičky súťaží málokto.
Na svetovom šampionáte 2005 dopadol katastrofálne - druhý z ME skončil na 70. a 83. mieste. Na olympiádu 2006 v turíne sa síce prebojoval, ale jeho vrcholom tam bolo len 24. miesto v stíhacích pretekoch. Hurajt ako keby potreboval dozrieť - a trvalo to dlho. Absolvoval učiteľské štúdium na Fakulte humanitných vied UMB Banská Bystrica i trénerstvo na FTVŠ UK v Bratislave a oženil sa. Na MS 2008 v Östersunde skončil síce trikrát v prvej dvadsiatke, ale najlepšie štrnásty. Ďalší rok na MS v Pjongčangu bolo jeho maximom 20. miesto.
Ale potom v olympijskej zime ako keby explodoval. Najslávnejší biatlonista všetkých čias nór Ole Einar Björndalen akoby mal nejaké tušenie, keď si práve s Hurajtom dohodol spoločnú prípravu krátko pred ZOH. Na olympiáde to vyzeralo, že Hurajt so svojím dlhoročným trénerom Jurajom Sanitrom konečne našli ten správny mix fyzickej aj psychickej pripravenosti. Navyše Pavol sa mohol v každých pretekoch oprieť o výborne pripravené lyže. Chystal mu ich tím servismanov na čele s Dušanom Otčenášom. Ten ho chcel pred olympiádou „vyhecovať” a sľúbil mu, že ak získa vo Vancouvri olympijskú medailu, vykope mu vlastnoručne základy pod vysnívanú kolibu v Tatranskej Štrbe.
Svoju spanilú vancouverskú jazdu začal Štrban v rýchlostných pretekoch na 10 km. Len s jedným nepresným zásahom skončil siedmy. V následných stíhacích pretekoch na 12,5 km nevyužil dobrú vstupnú pozíciu. Pri streľbe nesklopil až tri terčíky a dobehol šestnásty. Na vytrvalostnej 20 km trati sa znovu vypol k veľkému výkonu. Bežal výborne, ako koniec koncov v každých pretekoch na týchto hrách. Ale to ešte nebolo všetko. Najhviezdnejšia Hurajtova chvíľa prišla v záverečnej individuálnej olympijskej súťaži na 15 km s hromadným štartom. V pretekoch, v ktorých sa každému ľahko orientuje, od začiatku útočil na medailu. Strieľal ako stroj - sklopil všetkých 20 terčov! K tomu výborne bežal. Po prvej aj druhej streľbe bol tretí, po tretej dokonca viedol! Až na poslednom okruhu sa dostal pred neho najprv Rus Usťagov a potom Francúz Fourcade, ale aj tak si vybojoval bronz. Za vytrvalosť a húževnatosť sa dočkal tej najsladšej odmeny.