Efektívne využitie dažďovej vody v záhrade a domácnosti

Využívanie a šetrenie dažďovej vody v domácnosti a záhrade je čoraz dôležitejšie. Dažďová voda predstavuje nevyčerpateľný zdroj, ktorý môže byť využívaný na rôzne účely. Voda, ktorá nám „spadne z neba“, je pritom zadarmo a na zavlažovanie záhrady je dokonca vhodnejšia než voda z kohútika. Dažďová voda je nielen zadarmo, ale je aj ideálna na zavlažovanie, keďže neobsahuje chlór ani soli. Dažďová voda totiž neobsahuje chlór a je chudobná na soli (opak tzv. tvrdej vody), takže nespôsobuje zasoľovanie pôdy.

Prečo využívať dažďovú vodu?

  • Ekologický aspekt: Zber dažďovej vody predstavuje ekologický spôsob zbierania a opätovného použitia dažďovej vody, ktorá by sa inak odplavila do pôdy.
  • Finančná úspora: Zníženie nákladov za vodu, najmä počas letných mesiacov.
  • Zdravšia voda pre rastliny: Dažďová voda je prirodzene mäkká a bez chlóru - ideálna na polievanie.

Možnosti využitia dažďovej vody

Zalievanie záhrady dažďovou vodou je iba jeden zo spôsobov, ako zachytenú vodu využiť. Dažďovú vodu je možné na záhrade využiť aj napríklad na oplachovanie zeleniny priamo z Vašej záhrady najmä koreňovej či napríklad aj na kompostovanie, pretože voda je nevyhnutná pre správny rozklad biologického materiálu. Môžete v nej napríklad aj prať, sprchovať sa, či splachovať ňou toaletu. Dažďovú vodu je možné využiť ale aj v domácnosti, a to najmä na účely, ktoré nevyžadujú pitnú vodu. Týmto spôsobom je možné dosiahnuť aj výrazné úspory vody z verejného zásobovania.

  • Zavlažovanie záhrady
  • Pranie bielizne
  • Splachovanie toalety
  • Umývanie auta
  • Dopĺňanie jazierka
  • Umývanie podláh, okien a ďalších povrchov

Zavlažovanie záhrady

Zavlažovanie záhrady je najčastejší a najjednoduchší spôsob využitia dažďovej vody. Len na zavlažovanie trávnika s plochou 100 m2 sa v lete minie denne viac než 400 litrov vody. Ak chcete zároveň používať automatický závlahový systém, je však potrebné zaistiť v obdobiach sucha dopúšťanie vody do zbernej nádrže - či už vodou zo studne, alebo z verejného vodovodu. Najbežnejší spôsob využitia dažďovej vody či vody studne je polievanie záhrady.

Vysoké nároky na závlahu majú najmä okrasné trávniky. Počas horúcich letných dní budete na dostatočné zavlaženie jedného štvorcového metra trávnika potrebovať 25 až 40 litrov vody týždenne. Ďalšie stovky litrov vody ročne si vyžadujú zeleninové záhony, bylinky, okrasné kvety, kríky a ovocné stromy. Čím väčšiu záhradu máte, tým viac vody spotrebujete. Na polievanie záhrady je ideálna dažďová voda - je zadarmo, neobsahuje chlór, nezasoluje pôdu a jej využitie je navyše ekologické.

Na čerpanie vody zo suda postačí kohútik na plnenie krhiel. V prípade väčšej záhrady, či polievania trávnika je efektívnejšie zaobstarať si jednoduché čerpadlo určené pre zavesenie na sud a hadicu. Ak čerpáte vodu zo studne, potrebujete silnejšie čerpadlo. Zvoliť môžete napríklad tlakové čerpadlo, ktoré ponoríte do studne. Ak potrebujete čerpať vodu zo studne, no zároveň aj zo suda s dažďovou vodou, skvelou voľbou je povrchové čerpadlo. Je ľahké a dobre sa prenáša z miesta na miesto. Má zabudovaný filter, teda neprepustí hrubé nečistoty. Pre ešte väčšie pohodlie zvoľte čerpadlo s hydrokontrolou, ktoré ľahko napojíte aj na automatické zavlažovanie. Takéto čerpadlo môžete využiť aj na sprchovanie sa dažďovom vodou v záhradnej sprche.

Prečítajte si tiež: Barman a muž s vodou: Nečakaný zvrat

Využitie v domácnosti

Na pranie bielizne je dažďová voda veľmi vhodná, pretože je mimoriadne mäkká. V tomto prípade nielen ušetríte za vodu z verejného vodovodu, ale znížite si aj spotrebu pracích práškov a zmäkčovadiel. Na splachovanie toalety sa minie množstvo vody, ktorá vlastne odchádza rovno do kanalizácie. Na tento účel je priam hriech používať pitnú vodu. Ak do vykurovacieho systému dopĺňate počas roka chýbajúcu vodu, dažďová je na to ideálna. Príčinou zanášania rozvodov vodným kameňom sú totiž minerály, ktoré obsahuje tvrdá voda. V rámci domácnosti sa dažďová voda využíva najviac na splachovanie toalety, ktorá predstavuje jeden z najväčších odtokov vody. V priemere totiž splachovaním spotrebujete takmer 27 % celkovej spotreby vody vo Vašej domácnosti. Splachovanie dažďovou vodou svojpomoci tu nevyžaduje nič iné ako dobrú filtráciu na odstránenie nečistôt a častíc, ktoré by inak mohli napríklad zablokovať ventily. Dažďová voda je vhodná aj pri praní bielizne, ktorá predstavuje ďalší výraznejší odtok vody (takmer 22%). Vhodným riešením je využitie dažďovej vody najmä v oblastiach s tvrdou vodou. Dažďovú vodu môžete využiť aj na umývanie podláh, okien a ďalších povrchov.

Systémy na zachytávanie dažďovej vody

Pri plánovaní zberu dažďovej vody je dôležité v prvom kroku vybrať vhodnú veľkosť nádrže. Zachytávanie a uchovávanie dažďovej vody išlo ruka v ruke už od samotného počiatku poľnohospodárstva, najmä v suchších oblastiach. Ideálnym a najjednoduchším riešením zberu dažďovej vody sú klasické odkvapové systémy. Pod odkvapové zvody následne umiestnite záhradnú nádrž na dažďovú vodu, v ktorej sa bude dažďová voda z odkvapu skladovať, pokiaľ ju nebudete potrebovať. Ideálne veľký záhradný sud s kohútikom aj vekom. Kohútik Vám uľahčí vypúšťanie vody do kanvy a veko zabráni pretečeniu suda pri jeho naplnení a silnejšom daždi.

Nadzemné sudy na dažďovú vodu

Ak chcete využívať dažďovú vodu ako ekologickú a podstatne lacnejšiu alternatívu na polievanie záhrady, najjednoduchším riešením je zadržiavanie vody zo strechy do nadzemnej nádoby, napríklad do veľkokapacitného suda. Sud na dažďovú vodu je najlepšie umiestiť priamo pod odkvap. Na takýto jednoduchý systém na dažďovú vodu nepotrebujete ani veľa financií, ani veľkú strechu. Bežne dostupné dažďové sudy dokážu zachytiť 200 až 500 litrov vody. Okrem toho sa dajú zakúpiť aj modely, do ktorých sa zmestí oveľa väčšie množstvo.

Sudy na dažďovú vodu môžete umiestniť v záhrade od polovice apríla, keď sa už neočakáva mráz. Výber správneho miesta je pri osadení dažďového suda rozhodujúci. Miesto by nemalo byť príliš slnečné a malo by byť chránené pred vetrom. Dažďový sud by mal navyše stáť na pevnom podklade, ideálne na malom podstavci a blízko odkvapového žľabu a dažďového zvodu. Sud na dažďovú vodu by mal mať takzvaný zberač dažďovej vody alebo zachytávač dažďovej vody. Ten sa inštaluje medzi dažďový sud a dažďový zvod a slúži na filtrovanie listov a nečistôt z dažďovej vody skôr, než stečie do zásobníka dažďovej vody.

Sudy na dažďovú vodu sú dostupné v rôznych objemoch, tvaroch, farbách a dizajnoch. Sú vyrobené zo zdravotne neškodného plastu (polypropylénu). Niektoré typy sudov sú vybavené praktickým výpustným kohútikom, ktorý umožňuje jednoduché čerpanie vody do krhly alebo iných nádob.

Prečítajte si tiež: Aktivity pre žiakov v atletike

Výhody a nevýhody nadzemných sudov

  • Priaznivá cena: Nejde pritom len o cenu samotného suda na dažďovú vodu. Ušetríte aj za čerpadlo, ktoré pri nadzemnej nádrži nie je potrebné.
  • Obmedzené využitie: A to nielen pokiaľ ide o spôsob, ale aj čas využívania.
  • Nižšia kvalita vody: Voda v nadzemnej nádrži degraduje podstatne rýchlejšie než v podzemnej, pôsobí na ňu totiž teplo a slnečné svetlo.
  • Nároky na priestor.

Podzemné retenčné nádrže

Ak chcete dažďovú vodu používať na automatické zavlažovanie, prípadne ju využívať aj v domácnosti, vhodným riešením je systém na dažďovú vodu s podzemnou retenčnou nádržou. Pri trvalo obývaných objektoch sa najčastejšie využívajú podzemné akumulačné nádrže na dažďovú vodu. Podzemné nádrže na dažďovú vodu môžu byť vyrobené z plastu, betónu alebo sklolaminátu. Dostupné sú v rôznych objemoch, rozmeroch a tvaroch. Konštrukčne môžu byť riešené buď ako samonosné nádrže (po osadení do zeme ich stačí zasypať zeminou), alebo ako nádrže určené na obetónovanie.

Vyššie vstupné náklady

Ak chcete využívať v domácnosti dažďovú vodu, budete potrebovať podzemnú retenčnú nádrž, v ktorej budete vodu zachytávať, a vodné čerpadlo alebo čerpací systém. Keďže do zásobníka sa dostáva dažďová voda zo strechy, dôležitá je aj jej filtrácia - tá by mala byť dôkladnejšia, ak má byť využitie dažďovej vody širšie. Najskôr je nutné zachytiť lístie a ďalšie hrubé nečistoty, čo zabezpečia filtračné mriežky, ktoré je potrebné osadiť do strešných žľabov.

Výber správneho objemu nádrže

Pri výbere vhodného zásobníka na dažďovú vodu je dôležité správne stanovenie jeho objemu. Veľkosť nádrže sa obvykle určuje tak, aby zásoba dažďovej vody vystačila v domácnosti a v záhrade na 3 týždne. Pri tomto výpočte treba vychádzať nielen z plochy strechy, ale aj z priemerných zrážok v konkrétnej lokalite. Zjednodušene však možno povedať, že na každých 25 m2 plochy strechy by mal pripadať približne 1 m3 objemu zásobníka.

TIP: Objem podzemnej nádrže vyberajte podľa celkovej veľkosti všetkých plôch, z ktorých budete dažďovú vodu zbierať. Dôležitým faktorom je aj množstvo zrážok v mieste inštalácie nádrže (priemerné úhrny zrážok nájdete napríklad na stránkach Slovenského hydrometeorologického ústavu). Zohľadnite tiež celkovú plochu záhrady.

Dažďová záhrada

Dažďová záhrada je špeciálne navrhnutá priehlbina v teréne, ktorá slúži na efektívne zachytávanie a postupné vsakovanie dažďovej vody zo strechy akejkoľvek stavby. Toto riešenie je nielen vysoko funkčné, ale zároveň esteticky obohacuje záhradu a výrazne znižuje potrebu dodatočného zavlažovania. Dažďová záhrada by mala byť umiestnená aspoň pár metrov od stavby, aby sa predišlo prenikaniu vody pod základy.

Prečítajte si tiež: Úspechy slovenskej atletiky

Ďalšie dôležité aspekty

  • Typ strešnej krytiny: Ak však máte na streche asfaltové šindle, prípadne máte plechovú krytinu natretú farbou, môžu sa do vody dostať nežiadúce toxické látky. Ak máte pre tieto účely nevhodný typ strechy, môžete vodu zbierať do plastového suda alebo podzemnej nádoby.
  • Pevný podklad: Pretože liter vody váži kilo, nádrž na dažďovú vodu by mala byť tiež pomerne robustná a umiestnená na pevnej základni. Každý liter vody váži jeden kilogram - plný 300-litrový sud teda váži 300 kg. Povrch pod ním musí byť stabilný, vodorovný a nesmie sa prepadávať.
  • Údržba nádrže: Samotná dažďová voda je všeobecne čistá, avšak keď dopadne na Vašu strechu môže nazbierať mikroorganizmy, znečisťujúce látky a nečistoty. Je tiež dobré nádrž pravidelne úplne vypúšťať a čistiť. Odporúča sa každých päť rokov. Navyše, na sedimentoch žijúce užitočné mikroorganizmy zbavia vodu aj o to málo organických živín, ktoré dažďová voda do zásobníku prinesie.
  • Dotácie: Na zachytávanie dažďovej vody môžete získať dotáciu. Ako súčasť boja s klimatickou krízou je totiž zadržiavanie a využívanie dažďovej vody jednou z priorít aj pre štát. Príspevok v rámci programu Obnov dom je určený aj na akumulačnú nádrž na dažďovú vodu vrátane čerpadla.

tags: #sud #na #vodu #atletika