Tatranská Kotlina, malebná osada ležiaca v severozápadnej časti Popradskej kotliny na úpätí Belianskych Tatier, je obľúbeným cieľom turistov hľadajúcich pokoj a krásu prírody. Osada sa nachádza 3 km od obce Lendak, v nadmorskej výške 749 m n. m. Leží pri ceste Slobody 7 km od Tatranskej Lomnice na úpätí Belianskych Tatier.
História Tatranskej Kotliny
Podnetom na založenie rekreačnej a kúpeľnej osady Tatranská Kotlina (vtedy úradne Barlangliget, resp. Höhlenhain = Jaskynný park, háj) bolo znovuobjavenie a sprístupnenie Belianskej jaskyne vo svahu Kobylieho vrchu (1109 m). Práve s objavením Belianskej jaskyne v roku 1881 súvisí aj vznik samotnej Tatranskej Kotliny. Už o rok začala výstavba osady.
Jaskyňu 22. júla 1881 objavili Ján Britz a Július Husz zo Spišskej Belej a 6. augusta 1882 bola slávnostne otvorená hlavne zásluhou majiteľa garbiarne Augusta Kaltsteina (1858-1922) a učiteľa Imricha Verbovszkého. Otvor do jaskyne objavili už v roku 1826 Vavrinec Gulden zo Spišskej Belej a zlatokop Fabry z Kežmarku, ale nevstúpili do jaskynných priestorov. Jaskyňu navštívili až spomínaní Britz a Husz v roku 1881, no našli tu už nápisy starších návštevníkov z rokov 1713 a 1731. Pôvodný, pre návštevníkov jaskyne nepohodlný vchod bol vo výške 972 metrov. Už v roku 1885 nechal August Kaltstein preraziť poniže starého, kúsok na severozápad vo výške 890 m nový vchod, čím sa ulahčila cirkulácia návštevníkov.
Pôvodne sprístupnená jaskyňa merala 1078 metrov. Na jeseň 1882 a počiatkom roka 1883 objavili Kaltstein, Verbovszky a Britz ďalšie priestory, ktoré sprístupnili umelými drevenými schodíkmi a zábradliami, čím celková dlžka jaskyne vzrástla na 5088 m. Firma Eger na riečke Belá postavila aj malú vodnú elektráreň, vďaka ktorej bola jaskyňa 29. novembra 1896 elektricky osvetlená, po Dobšinskej ľadovej jaskyni ako druhá na území Slovenska. Záujem o jaskyňu podnietil vznik novej turistickej osady pod jaskynným vchodom.
V blízkosti mlyna, horárne a malej drevárskej osady, ležiacej v kotline potoka Belá vedľa cesty do Lendaku, ktorá mala podhalianskogoralský charakter, vznikli na pozemkoch patriacich Spišskej Belej v roku 1883 aj prvé objekty pre turistov, hlavne zásluhou Augusta Kaltsteina a budapeštianskeho politika Imricha Ivánku (1818-1890). Osadu založilo mesto Spišská Belá a onedlho v susedstve usadlosti ako prvá „nová“ stavba pribudol prístrešok pre strážcu jaskyne Jána Kohúta.
Prečítajte si tiež: Tatranská Javorina a lovecký zámoček
Rozvoj kúpeľov
Nešlo však o bežné osídlenie, no ako prvé boli postavené štyri liečebné pavilóny a v tomto duchu sa nesie prostredie dodnes. Bol pri založení Tatranskej Kotliny ako spišsko-belianskych mestských kúpeľov. Augustín Kaltstein dal vybudovať turistický chodník na sever od Tatranskej Kotliny až na Pálenicu.
Mesto Spišská Belá dalo v roku 1890 postavit' aj budovu tzv. Kasína, v ktorej bolo popri veľkej novej reštaurácii pre 500 stravníkov aj 7 hosťovských izieb, kaviareň, tanečná sála s javiskom, čitáreň, biliardová a klavírna miestnosť a správa kúpeľov. Vo februári 1930 Kasíno poškodil požiar a vtedajší majitel' osady PhMr. Ctibor Zelený dal budovu v nasledujúcom roku prestavať a zmodernizovať a jej juhovýchodné a severozápadné krídlo zväčšil nadstavbou poschodí.
Popri letoviskách súkromných prominentov postavilo aj mesto Spišská Belá pre ubytovanie turistov a letných hostí niekoľko veľkokapacitných hotelov a menších nájomných viliek. Severozápadne od Kasína, popri vozovej ceste vedúcej do Ždiaru, v roku 1894 vznikol hotel Vaskapu (vo voľnom preklade Skalné vráta) s 29 izbami. Súbežne s vozovkou, juhovýchodne od niekdajšieho Kasína stojí už od roku 1889 bývalý 50 izbový hotel Concordia (Svornosť), po roku 1920 známy ako hotel Zelené pleso. Obidva hotely vznikli podľa projektov Gedeona Majunkeho.
Prvý kúpeľný dom vznikol popri najstarších budovách osady v blízkosti hotela Spišská Belá už v roku 1885. V roku 1890 ho nahradil nový objekt so studenou vodoliečbou, ktorý stál na opačnom konci osady na záveternej lesnej čistine, asi 500 m južne od Kasína. Kúpeľný lekár Dr. Gustáv Karay v ôsmich kúpeľných kabínach poskytoval očistné, slané, kosodrevinové a rašelinové kúpele. Aj ked' sa kúpele odporúčali na liečenie nervových ochorení, chudokrvnosti a srdcových chorôb, nemohli konkurovať lepšie dostupným Smokovcom a ostatným osadám v centrálnej časti Tatier. Možno preto mesto svoje objekty v roku 1920 predalo viedenskému Čechovi Josefovi Ondřichovi, ktorý sa časť kapacít snažil využiť ako liečebný ústav železničných zamestnancov, pod odborným dohľadom MUDr. Eugena Steinfesta. V roku 1926 sa majiteľom kúpeľov stal PhMr. Ctibor Zelený, ktorý ich zmenil na liečebňu TBC pre menej zámožných pacientov.
Okrem objektov patriacich niekedymestu Spišská Belá a neskôr Josefovi Ondřichovi, nový majiteľ odkúpil. alebo postupne prenajal aj ďalšie súkromné vilky a prispôsobil ich potrebám kúpeľnej prevádzky. Prvou budovou osady pod rázcestím Cesty slobody s hradskou vedúcou zo Spišskej Belej, je niekdajší penzión Hubertus, ktorý vznikol začiatkom 30. rokov na mieste bývalých kasární finančnej stráže. Pôvodne mal kapacitu 25 postelí v 12 izbách. V posledných rokoch tu bola známa reštaurácia Limba, ktorú po nevydarenej privatizácii koncom 90. rokov úplne vydrancovali.
Prečítajte si tiež: Tatranská Lomnica: Lovecký zámoček
Naproti budove Kasína, po pravej strane cesty vedúcej zo Spišskej Belej do Ždiaru stál od roku 1886 hotel Nezábudka (Nefelejts) s 12 izbami pre verejnosť. Túto peknú zrubovú vilu od mesta Spišská Belá po 1. svetovej vojne odkúpil Roman Sufflay s manželkou Gizelou a prenajímal ho ako penzión. Niekdajšiu vilu Nezábudka zbúrali v polovici 60. Prvým veľkým objektom, ktorý postavilo mesto, bol 55 izbový hotel Spišská Belá (Szepes Béla) z roku 1886. Pred hotelom zriadili peknú, kameňmi vykladanú kruhovú fontánu, ktorá dotvárala vtedajšie centrum osady. Hotel v roku 1942 vyhorel a nebol viac obnovený.
Sakrálne pamiatky
Popri staršom katolíckom kostolíku, v juhovýchodnej časti osady postavili aj kostol evanjelickej cirkvi. Zásluhu na jeho vzniku mali vtedajší evanjelici zo Spišskej Belej a knieža Hohenlohe, majiteľ tunajšieho poľovníckeho zámku. Pekný murovaný kostol postavený v neorománskom slohu vysvätili 21. augusta 1906. Najprv nachádzame prvý z kostolov - zaujímavý Evanjelický kostolík z roku 1906, ktorý sa nachádza v priamom susedstve liečebného ústavu.
Hoci knieža Hohenlohe nebol katolíkom, postaral sa o duchovný život radových pracovníkov svojho pozemkového panstva v Belianskych Tatrách, ktorí boli hlavne rímskokatolíckeho vyznania. V severozápadnej časti osady, pri odbočení cesty do Lendaku dal postaviť pekný drevený katolícky kostolík, ktorého projekty vyhotovil Anton Müller z Levoče. Neogotický kostolík Nanebovzatia Panny Márie, ktorý toho času patrí do lendackej farnosti, bol vysvätený 15.
Poľovnícky zámok
Na svojom panstve si pruský princ Kristian Kraft Hohenlohe s obľubou staval poľovnícke chaty i honosnejšie lovecké zámky. Vpravo vedľa cesty do Lendaku, bokom od ostatných letovísk, neďaleko starej drevárskej usadlosti zvanej Stará Kotlina, si nechal v roku 1895 postavit' podla projektov Gedeona Majunkeho prekrásny poľovnícky zámok. Na štítoch strechy boli motívy tzv. dračieho štýlu stredovekých nórskych drevených kostolov. Po smrti pôvodného majiteľa ho v roku 1929 Gejza Gretzmacher (1890-1945), Karol Roth a Karol Pavelka zo Spišskej Belej zmenili na 16 izbový penzión Poľovnícky dom. Jeho nájomcom bol spočiatku PhMr. Ctibor Zelený, od roku 1933 Ing. Edmund Souček. Po znárodnení sa z bývalého kniežacieho zámku stalo rekreačné zariadenie Zväzák, patriace mladým budovateľom socializmu. Jeho zánik zapríčinil požiar začiatkom 80.
Ako predposledná budova osady po ľavej strane nad cestou, stojí dodnes vila Mária, aj ked sa dosť odlišuje od podoby na tejto starej pohľadnici. V roku 1886 ju nechal postaviť pre svoju manželku Máriu rod. Németh budapeštiansky občan, iniciátor vzniku Tatranskej Kotliny a jej veľký priateľ Imrich Ivánka. Už pred 1. svetovou vojne sa majiteľom vily stal dr. Armin Hámor.
Prečítajte si tiež: Architektonický skvost – Tatranská Javorina
Tatranská Kotlina dnes
Tatranská Kotlina je obklopená malebnou panorámou Tatier a nachádza sa v strategicky výhodnej polohe, len približne sedem kilometrov od Tatranskej Lomnice, neďaleko je lyžiarsky areál v Bachledovej doline, či rekreačná obec Ždiar. V obci sa však už dnes nachádza aj množstvo súkromných domov a penziónov, ktoré slúžia na ubytovanie turistov. Okolie ponúka v zime aj lete množstvo možnosti na turistiku, lyžovanie, či zábavu.
Bežecká trať z Tatranskej Lomnice do Tatranskej Kotliny je zimnou aktivitou na cyklotrase, ktorú v lete 2022 dalo do prevádzky Mesto Vysoké Tatry. V lete 2022 uviedlo Mesto Vysoké Tatry do prevádzky cyklochodník medzi Tatranskou Lomnicou a Tatranskou Kotlinou. Na trať je možné nastúpiť z ľubovoľnej osady, ktorú trať pretína, najväčší význam má Tatranská Lomnica a Tatranská Kotlina. V Tatranskej Lomnici je možné parkovať na platených parkoviskách rovnako ako v Tatranskej Kotline, kde sa nachádza parkovisko priamo na začiatku, resp.
Túra Tatranská Lomnica - Tatranská Kotlina
Dĺžka trasy medzi Tatranskou Lomnicou a Tatranskou Kotlinou je 8,5km. Z Tatranskej Lomnice (0km, 850 m n.m. ) trať mierne stúpa po Tatranské Matliare (1,6km, 888 m n.m. ). Za Matliarmi začína prudšie stúpanie, ktoré sa zvoľní pred najvyššie dosiahnutým miestom, ktorým je Biela voda (3,1km, 937 m n.m.) - parkovisko, ktoré je počiatkom žlto značeného turistického chodníka na Chatu pri Zelenom plese. Z Bielej vody trať v nasledujúcich piatich kilometroch klesá. Po jednom kilometri prechádzame cez Kežmarské žľaby (4km, 910 m n.m.) a po 2,5km míňame autobusovú zástavku Fľak (6,7km, 830 m n.m. ), za ktorou sa trasa odkláňa viac na sever mimo cesty Slobody. Po asi 400 metroch sa za vodným zdrojom prudko stáča vpravo a pokračuje dole kopcom lesom. Tu nás čaká prudké klesanie na dĺžke cca 80m, za ktorým sa trasa stáča doľava na severozápad a v príjemnom miernom teréne prichádza na parkovisko do Tatranskej Kotliny (8,5km, 775 m n.m.
Celkovo na trase nájdete 5 odpočívadiel. Profil trate napovedá, že ak máte záujem absolvovať trasu len v jednom smere, pohodovejším Vám bude smer z Lomnice do Kotliny. V opačnom smere Vás čaká 5km stúpania a 3km jazdy nadol. Síce sme bližšie k Vysokým Tatrám, no práve preto si výhľady na ne užijeme len ojedinele. Polohu a orientáciu trasy oceníte hlavne vtedy, ak je veterno. Blízke stromy vás chránia viac ako na otvorených lúkach.
Okolie ponúka v zime aj lete množstvo možnosti na turistiku, lyžovanie, či zábavu. Len približne dva kilometre je to do rázovitej dediny Lendak s nádherným výhľadom na Tatry. Z turistického hľadiska tu nie je zase nič tak výnimočné, no miestnou zvláštnosťou sú zrubové domy so sedlovou strechou a štítom, ktoré majú špáry vymazané na modro. Vráťme sa však k Belianskej jaskyni. Tá patrí k najviac navštevovaným na Slovensku a celkovo je tu sprístupnených 1370 metrov. Z výzdoby sú pravdepodobne najzaujímavejšie nástenné vodopády vo Vysokom dóme, Zbojníckej komore alebo Dóme SNP.
Z Tatranskej Kotliny je možné podniknúť aj viacero veľmi pekných celodenných túr. Spomeňme aspoň jednu, na chatu pri Zelenom Plese, nazývanú aj Brnčalka. Chata je vo výške 1551 metrov, v nádhernom prostredí na brehu rovnomenného jazera a lemovaná končiarmi ako Čierny štít, Baranie rohy, Kozí štít. Pravdepodobne najlepšie je vyraziť z južného konca dediny a po zelenej a červenej značke je to na Brnčalku nie veľmi náročným terénom približne tri, tri a pol hodiny. Trasa je vhodná aj pre turistov začiatočníkov, stúpanie a klesanie nie je veľmi prudké.
Ďalším cieľom môže byť Rainerova chata. Tá sa nachádza na konci Doliny Siedmich prameňov na juhovýchodnom úbočí Bujačieho vrchu vo výške 1290 metrov. Z Tatranskej Kotliny sa sem dostanete približne za hodinku a pol. Ak sa rozhodnete vrátiť späť do kotliny, najlepšie je po rovnakej ceste. Ak sa rozhodnete pokračovať na Brnčalku, máte pred sebou ešte približne polovicu cesty. Z Brnčalky môžete zbehnúť k hlavnej cestnej komunikácii do lokality zvanej Biela voda.
Len niekoľko kilometrov od Tatranskej Kotliny smerom na Poľsko je lyžiarske stredisko v Bachledovej doline. Je tu viacero zjazdoviek, s celkovou dĺžkou skoro desať kilometrov, bezplatné parkovisko, lyžiarska škola a požičovňa výstroje. Keďže zjazdovky nie sú strmé, stredisko v Bachledova dolina je vhodné aj pre rodiny s deťmi. Ak by ste pokračovali ešte viac na Poľsko, privíta vás Ždiar. Turistická obec, kde je čo robiť v zime aj lete. Prostredie je poznačené nádhernou siluetou Belianskych tatier, kam je to čoby kameňom dohodil. Tu treba upozorniť, že všetky svahu sú krátke a nenáročné.
Aktivity a podujatia v Tatranskej Kotline a okolí
Tatranská Kotlina a jej okolie ponúkajú bohaté možnosti pre aktívny oddych a zábavu počas celého roka. Tu je niekoľko tipov na podujatia, ktoré sa v regióne konajú:
- Putovanie za históriou regiónu Vysoké Tatry: Kultúrno-turistická prehliadka s profesionálnou sprievodkyňou, ktorá trvá približne 2 hodiny. VSTUP JE VOĽNÝ.
- Vianočné trhy na Hrebienku: Sviatočná atmosféra v srdci Tatier s vyzdobenými stánkami a vôňou tradičných dobrôt.
- Tatranský advent: Stretnutia Tatrancov pri teplom punči a hrejivej atmosfére počas adventných nedieľ.
- TATRY AKO LIEK - Cvičenie pre zdravie: JÓGA V TATRÁCH pod dohľadom profesionálnej inštruktorky. Cvičenia budú prispôsobené schopnostiam účastníkov a sú vhodné pre všetky vekové kategórie a budú sa konať každý pondelok o 16:00 v Novom Smokovci.
- Filmové večery v termálnej vode: Každý piatok počas večerného kúpania v Thermal parku Vrbov si môžete vychutnať známe filmové príbehy priamo z tepla termálnej vody.
Okrem spomínaných podujatí sa v regióne konajú aj rôzne koncerty, divadelné predstavenia a športové podujatia. Pre aktuálny prehľad podujatí odporúčame sledovať webové stránky miestnych informačných centier a turistických organizácií.