Šikanovanie je veľmi zložitý právny problém, zasahuje právo multidisciplinárne. Nasledujúci článok je zameraný na sociálno-patologické javy, konkrétne šikanovanie, ktoré sa vyskytuje pomerne často v školách. Týmto pojmom sa budeme zaoberať aj preto, že zo dňa na deň má šikanovanie ako sociálno-patologický jav stúpajúcu tendenciu, napriek tomu, že školy realizujú rôzne besedy a vedú diskusie k tejto téme.
Žiaci ako aj ich rodičia sú informovaní a oboznámení s prevenciou a riešením šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach metodickým usmernením, teda smernicou č. 36/2018 vydanou MŠVVaŠ SR, o ktorej informuje riaditeľ školy, sociálny pedagóg, koordinátor prevencie, triedny učiteľ a iní odborní pracovníci o preventívnych činnostiach.
Prečo Dochádza k Šikanovaniu?
Prečo vlastne k šikanovaniu dochádza, môžeme povedať, že je to zväčša spôsobené zvýšenou agresiou, ktorú si dieťa vybíja na rovesníkovi, prípadne mladšom dieťati. Dieťa vedome ubližuje svojou silou inému dieťaťu, robí mu prieky, vysmieva sa mu a pod. Agresor môže mať problémy so správaním, s rodičmi nemá vytvorený dobrý vzťah, vyskytujú sa problémy v škole, v medziľudských vzťahoch a svoju agresivitu vyvršuje predovšetkým na slabších, mladších žiakoch. Agresívne správanie môže mať rôzne podoby:
- agresia ako forma hry - dieťa si overuje svoju silu, prípadne chce mať radosť z víťazstva a preto si vyhľadáva slabšie dieťa, ktoré dokáže poraziť.
- agresia ako obranný mechanizmus - kde obeť sa bráni útočníkovi, a v konečnom dôsledku môže obeť ublížiť útočníkovi.
- agresia ako reakcia frustrovaného jedinca - v tomto prípade sa dieťa cíti menejcenné a hľadá náhradu za svoju prehru ublížením slabšiemu jedincovi.
- agresia ako forma zvedavosti - deti zisťujú, kde sú ich hranice, čo je povolené a čo zakázané. Takáto forma môže vyústiť do egoistického presadzovania.
- agresia ako nevhodná forma túžby po láske - dieťa svoju pozornosť získava negatívnym správaním a konaním, uspokojovaním svojich potrieb, pričom si neuvedomuje svoje konanie.
Formy Šikanovania
Šikanovanie, ako máme vyššie spomenuté, má rôzne podoby, ktoré sa môžu odzrkadliť na psychickom ale aj fyzickom zdraví žiaka.
Šikanovanie môže mať rôzne prejavy. V zásade rozoznávame dve podoby šikanovania - psychické a fyzické.
Prečítajte si tiež: Telesné postihnutie a duševná pohoda
- verbálna (slovná) ide o slovné napádanie a tiež o psychickú formu tlaku agresora na obeť .
- sociálna (spoločenská ) ide tiež o istý druh slovného poníženia pred spoločnosťou alebo kolektívom.
- fyzická - ide o prechod od psychickej a spoločenskej šikany na úroveň fyzických napádaní.
Dieťa, ktoré sa začína stávať obeťou šikanovania si to nazačiatku takéhoto typu správania sa jeho/jej spolužiakov ani nevšimne. Po určitom čase zistí, že kolektív ho vytláča na okraj triedy a nikto sa s ním nerozpráva, ignorujú ho prípadne sa mu posmievajú za hoci čo, čo ho odlišuje od zvyšku triedy, môže ísť o dobré /zlé vlastnosti prípadne šikovnosť , drahé/lacné oblečenie, vlastnenie/nevlastnenie určitej veci(mobil, xbox,mp3), prípadne nosí okuliare /načúvací prístroj /má diétu/ fyzické postihnutie….
Patrí sem napr. posmech, pokorujúca prezývka, nadávky, hrubé žarty, kritika dieťaťa (nepriateľská až násilnícka), príkazy od iných detí (panovačným, nepriateľským tónom), štuchanie, kopanie, rany (nemusia byť silné, ale obeť ich nevracia).
Štádiá šikanovania:
- Ide prevažne o psychické formy násilia - ignorovanie, prehliadanie obete, vylúčenie zo skupiny. Mierne nadávky, intrigovanie, ohováranie a zosmiešňovanie.
- Psychický nátlak začína prerastať do fyzickej agresivity. Občasné strkanie, potkýnanie, ťahanie za vlasy, podkopávanie stoličky, bitky či facky. Pritvrdzuje sa manipulácia s obeťou.
- K agresorovi (agresorom) sa pridávajú ďalší jednotlivci. Skupina agresorov pritom upevňuje svoju moc nielen nad obeťou, ale aj nad ostatnými členmi skupiny.
- V tejto etape je kladenie odporu v podstate zbytočné. Činnosť agresorov nerušene pokračuje. Aj slušní a dobrí žiaci sa začínajú správať kruto, keďže majú pocit uspokojenia z ponižovania druhého žiaka.
- Toto je posledné štádium vykorisťovania. Dokonalá šikana sa vyskytuje na stredných školách, vo výchovných ústavoch, alebo vo väzniciach. Žiaci a chovanci sa delia na dve skupiny - otrokárov (nadľudí) a otrokov (podľudí).
Výskum Výskytu Šikanovania
Hlavným cieľom výskumu bolo zistiť výskyt šikanovania a tiež, či žiaci prišli do kontaktu s týmto javom v školskom prostredí na dvoch vybraných stredných školách. Do výskumu bolo zapojených spolu 145 respondentov, z toho 86, ((35) 40,69% dievčat, (51) 59,30% chlapcov) bolo zo Strednej zdravotníckej školy (SZŠ) a 59 (100% dievčat, 0% chlapcov) zo Strednej odbornej školy pedagogickej (SOŠPg). Ďalej už budeme uvádzať len skratky stredných škôl. Výskum bol realizovaný v 1. a 2. ročníku.
So šikanovaním sa na SZŠ stretlo 18,60% chlapcov a 60,47% dievčat, na SOŠPg to bolo 88,14% dievčat. Z daného nám vyplýva, že sa so šikanovaním stretlo viac dievčat ako chlapcov.
Najčastejšie miesto, kde k šikanovaniu dochádza: v škole SZŠ 50% a SOŠPg 81%, na krúžku SZŠ to bolo niečo len cez 4,65% a v SOŠPg 3,39%, na ulici uviedlo zo SZŠ 37,21% a SOŠPg až 55,36%, v internáte uviedli respondenti SZŠ 8,14% a SOŠPg 10,17%, objavila sa aj kyberšikana na SZŠ v podiele 2,33% a vôbec sa nestretli so šikanovaním 24,41% respondentov. Z toho nám vyplýva, že k šikanovaniu najviac dochádza v školách, ale aj na ulici.
Prečítajte si tiež: Tréning streleckých zručností
Pri odpovedi na otázku, či boli osobne šikanovaní bola odpoveď vo väčšej miere nie - SZŠ dievčatá 56,98% a chlapci 15,12%, na SOŠPg neboli šikanované dievčatá uviedlo 72,88%. V predchádzajúcej otázke č. 2, či sa stretli so šikanovaním, mali zjavne na zreteli pri odpovedi, že to nemuselo byť šikanovanie súvisiace priamo s nimi, skôr boli ako svedkovia.
Telesné napadnutie (kopanie, drganie...) uviedli respondenti zo SZŠ v počte 25 (29,07%) a zo SOŠPg 20 (33,90%), ničenie osobných vecí (oblečenie, školské potreby...) zo SZŠ označilo 14 (16,28%) respondentov a zo SOŠPg 50 (84,75%), vydieranie (finančné, psychické - nosenie desiaty a pod.) zo SZŠ 20 (23,26%) respondentov, a zo SOŠPg 23 (38,99%) respondentov, kyberšikanovanie uviedlo zo SZŠ 16 (18,60%) a zo SOŠPg 7 (11,86%) respondentov, opäť sa tu opakuje odpoveď - iné, nestretli sa so šikanovaním zo SZŠ 27 (31,40%) a SOŠPg 10 (16,95%). Ako môžeme vidieť z výskumu, je zrejmé, že žiaci používajú rôzne podoby šikanovania, ako najpočetnejšia odpoveď bolo telesné napadnutie, ničenie osobných vecí ale aj vydieranie.
Na otázku, či bol žiak dlhodobo šikanovaný, zdôrazňujem, že túto otázku sme položili zámerne, keďže za šikanovanie sa pokladá opakované ubližovanie, respondenti odpovedali takto: zo SZŠ aj SOŠPg odpovedalo v rovnakom počte 9, viac ako 2x v percentuálnom podiele SZŠ (10,47%) respondentov, zo SOŠPg odpovedalo v percentuálnom podiele 15,25%, nie stalo sa to len raz označilo odpoveď 40 (46,51%) respondentov SZŠ a 7 (10,17%) SOŠPg, nie, nebol/a som šikanovaný/á odpovedalo 37 (43,02%) respondentov SZŠ a 43 (72,88%) SOŠPg. Opäť sa nám potvrdzuje, že žiaci boli zväčša svedkami šikanovania, touto otázkou sme si chceli potvrdiť výskyt šikanovania na školách z čoho vyplýva, že šikanovanie sa vyskytuje v školách, ale v menšej miere, pretože 10,47% žiakov SZŠ a 15,25% SOŠPg uviedlo, že boli šikanovaní viac ako dvakrát.
Najviac odpovedí, nepovedal/a o šikanovaní nikomu označilo 47 (54,65%) respondentov zo SZŠ a 21 (35,59%) respondentov zo SOŠPg, rodiča, alebo príbuzného by si vybralo 20 (23,26%) respondentov zo SZŠ a 25 (42,37%) respondentov zo SOŠPg, učiteľovi by sa zdôverilo 13 (15,12%) respondentov zo SZŠ a 14 (23,73%) respondentov zo SOŠPg, spolužiakovi by to povedalo 11 (12,79%) respondentov SZŠ a 12 (20,34%) respondentov SOŠPg. Z danej tabuľky vidíme, že viac ako polovica žiakov zo SZŠ by to nepovedala nikomu a viac ako polovica respondentov SOŠPg by si vybrala rodiča, alebo príbuzného.
V nasledujúcej otázke, či má respondent kamarátov, odpovedali takto: viac ako 3 kamarátov označilo 79 (91,86%) respondentov SZŠ a 55 (93,22%), jedného kamaráta označili 4 (4,65%) respondenti SZŠ a 1 (1,70%) respondent SOŠPg, nie, nemám označilo v rovnakom počte 3 respondenti a teda v percentuálnom podiele 3,49% respondentov SZŠ a 5,08% respondentov SOŠPg. Podľa počtu kamarátov sa nedá jednoznačne potvrdiť, či respondent je šikanovaný ak má viac kamarátov alebo menej, či dokonca žiadneho.
Prečítajte si tiež: Rozmery terčov na vzduchovky
V prípade, že by sa respondent dozvedel, že je niekto šikanovaný sa zisťovalo, komu by to oznámil: najviac odpovedí respondenti uvádzali, že by to povedali rázne agresorovi, teda tomu, kto šikanuje, aby tak nerobil 54 (62,79%) respondentov SZŠ a ale len 21 (35,59%) respondentov SOPgŠ, oznámil by to škole: 37 (43%) respondentov SZŠ, až 35 (59%) respondentov SOPgŠ, navrhol by šikanovanému, aby sa vyhýbal agresorovi: 13 (15,12%) respondentov SZŠ, 5 (8,48%) respondentov SOPgŠ, iné - 1 (1,16%) respondent SZŠ by použil silu, teda zbil by agresora, ale 3 (3,49%) respondenti SZŠ a 4 (6,78%) respondenti SOPgŠ by to povedali rodičom agresora. Respondenti SZŠ v nadpolovičnej väčšine 62,79% by túto situáciu riešili zoči-voči agresorovi a to tak, že mu povedia, aby to nerobil, ale 59% respondentov SOPgŠ by to oznámili škole.
Tabuľka č. 1: Výskyt šikanovania podľa škôl a pohlavia
| Škola | Pohlavie | Stretli sa so šikanovaním (%) |
|---|---|---|
| SZŠ | Chlapci | 18,60% |
| SZŠ | Dievčatá | 60,47% |
| SOŠPg | Dievčatá | 88,14% |
Obeť Šikanovania
Vo väčšine prípadov ide o žiakov, ktorí dávajú najavo strach, plachosť či utiahnutosť. V triednom kolektíve sú to tí najslabší. Obeťami bývajú žiaci, ktorí sú usilovní, alebo žiaci, ktorí majú nejaký handicap (telesné alebo zmyslové postihnutie, poruchy učenia a pod.), nadváhu, alebo sú niečím odlišní - nosia okuliare, strojček na zuby, majú pehy, ryšavé vlasy. Nie všetky deti sa dokážu zdôveriť a požiadať o pomoc.
Existuje však mnoho varovných signálov, ktoré naznačujú, že vaše dieťa je šikanované. Šikanovanie trvalo poškodzuje duševné aj telesné zdravie obete. Mohlo by sa zdať, že mierne formy šikanovania nemôžu mať nežiaduce následky, pravdou však je, že „strakizovaní“ žiaci sa v škole necítia dobre, z čoho vyplynie negatívny vzťah ku škole, resp. Takíto žiaci majú často problémy s prospechom, sú nepozorní na vyučovaní, objavuje sa záškoláctvo, poruchy učenia, poruchy sebahodnotenia, neistota a neustály strach.
Počiatočné štádiá šikany (1. až 3. U obetí 4. až 5. stupňa šikanovania, sa následky dotýkajú celej osobnosti. Pri pokročilých štádiách je už ohrozený život obete.
Čo Robiť, Ak Odhalíte Šikanovanie?
Podľa Miroslavy Adamík Šimegovej, mimoriadny výchovný význam je v tom, ako sa pri vyšetrovaní správame. Preukázať, že ide o šikanovanie a preniknúť do jadra je totiž veľmi náročné. Základným pravidlom je, že nikdy nezačíname s výsluchom agresora, nakoľko by sme nič konkrétneho nezistili a mohlo by dôjsť k zničeniu dôkazov.
Úlohou stratégie prvej pomoci je predovšetkým zmapovanie symptómov, čiže vnútorného obrazu šikanovania. Rozhovor s informátormi a s obeťou. Prehovoríme s tým, kto o šikanovaní informoval a necháme ho rozprávať vlastnými slovami. Potom sa pýtame na všetky podrobnosti a okolnosti. Získavanie vhodných svedkov. Individuálne alebo konfrontačné rozhovory so svedkami. Zaistenie ochrany obete. Poradie tohto kroku nie je pevne dané. Rozhovor s agresorom, prípadná konfrontácia. Toto je vždy posledný krok vo vyšetrovaní. Musíme byť naň dobre pripravení.
Pri riešení šikanovania by sme mali pracovať s celou skupinou - musíme im povedať, čo bolo zlé na ich správaní, ako budú vinníci potrestaní a aká zmena v správaní by mala nastať. Zároveň by sme mali spolupracovať tak s rodičmi obete, ako aj agresora. S jednotlivými rodičmi by sme sa mali stretnúť, informovať ich o situácii a spoločne hľadať riešenia, ako ďalej postupovať. Treba dať dôraz na partnerský prístup a snahu spoločne zadefinovať ďalší postup, ktorý pomôže dieťaťu zmeniť svoje správanie, naučiť sa novým formám správania. Rodičia agresora by nemali mať pocit, že im na dieťa žalujete alebo ich obviňujete zo zlej výchovy.
Prevencia
Z výskumu vyplýva, že viac dievčat ako chlapcov sa stretáva so šikanovaním, najviac šikanovania sa deje v školách a na ulici. Najviac sa šikanovanie prejavuje v ničení osobných vecí, až 84,75% respondentov SOŠPg z celkového počtu 59 respondentov, ale SZŠ uvádza najčastejšie šikanovanie - telesné napadnutie v percentuálnom podiele 29,07% z celkového počtu 86 respondentov. Z výskumu je zrejmé, že žiaci používajú rôzne formy šikanovania a komparáciou odpovedí vidíme, že na jednotlivých školách dochádza k rozdielnym formám šikanovania, konkrétne, medzi dievčatami na SOŠPg dochádza viac k ničeniu osobných vecí a na SZŠ respondenti uviedli, že šlo o telesné napadnutie.
Preto by prevencia mala byť zameraná nielen na žiakov, učiteľov ale aj rodičov, ktorí dostávajú informácie na rodičovských stretnutiach. Zapájať žiakov do aktivít, s motívom odmietania násilia, napr. učiť žiakov asertívnemu správaniu - vedieť prijať ľudí takých akí sú, rešpektovať ich názory, vyznania, hodnoty, ale zároveň nepresadzovať svoje záujmy a názory na úkor iného.
Škola má pre žiakov vytvoriť dobrú, pozitívnu klímu školského prostredia, aby si boli vedomí toho, že ak sa vyskytne nejaká situácia, učiteľ je tu pre nich, ktorý pomôže danú situáciu riešiť. Úlohou triednych učiteľov je byť všímaví a tak včasne môže odhaliť šikanovanie. Vzájomnou diskusiou a dobrou atmosférou v triede si môže učiteľ vytvoriť dôveru a rešpekt svojich žiakov, ktorí sa mu na oplátku budú zdôverovať.
Prvoradá je prevencia šikanovania na školách, diskutovať s rodičmi žiakov - agresorov, ktorí provokujú mladších alebo fyzicky slabších žiakov, aby sa predišlo psychickému, fyzickému násiliu a tým aj k možnej tragédii.
tags: #telesne #postihnutie #šikana