Tenis, označovaný aj ako biely šport, je loptová hra pre 2 alebo 4 hráčov. Variant s 2 hráčmi je dvojhra, variant so 4 hráčmi štvorhra. Existuje klasická a zmiešaná štvorhra, pri klasickej proti sebe hrajú dva páry mužov alebo žien, pri zmiešanej je v každom páre jeden muž a jedna žena. Súperi stoja proti sebe na sieťou rozdelenom hráčskom poli (kurte) a pokúšajú sa odraziť tenisovú loptičku tenisovou raketou tak, aby súperi neboli schopní ju v rámci pravidiel vrátiť.
História tenisu
Francúzsku hru , ktorá vznikla pravdepodobne v 11. alebo 12. storočí, jeu de paume (v preklade hra ruky alebo hra rúk, resp. hra s rukou/rukami) považujú za predchodkyňu tenisu. Loptička sa odbíjala pôvodne holými rukami, neskôr sa už používali rukavice a nakoniec palice. Rakety vznikli pravdepodobne v 16. storočí, kedy dal anglický kráľ Henrich VIII. postaviť aj prvý tenisový dvorec. V roku 1873 si major anglickej armády Walter Clopton Wingfield patentoval hru pod názvom spharistike, odvodeného od gréckeho slova pre hru s loptičkami. Patentoval si taktiež aj náčinie, dve žrde, sieť, rakety a gumené loptičky. Vedľajší názov pre túto hru bol lawn tenis (v preklade trávnikový tenis). Z Anglicka sa hra rozšírila aj do USA. V roku 1876 Marylebone Cricket Club (Marylebonský kriketový klub) pozmenil niektoré Wingfieldove pravidlá. Medzi najvýznamnejšie momenty medzinárodného tenisu patrí založenie tenisového turnaja Wimbledon v Anglicku, v roku 1877, na turnaji sa však konala iba dvojhra mužov. Podobný turnaj si v tom istom roku založilo aj USA (turnaj bol však obmedzený iba pre obyvateľov USA). Francúzsko nasledovalo v roku 1891 a Australázia (Austrália a Nový Zéland) si založila turnaj v roku 1905.
Tenisový kurt
Tenis sa hrá na tenisovom kurte, ktorý sa nazýva aj hrací dvorec. Oficiálne je 23,77 metrov dlhý 8.23 metrov široký pre dvojhru a pre štvorhru je široký 10,97 m. Sieť má pokrývať celú šírku kurtu v polovici, v strede má byť 0,914 m vysoká na krajoch je podopieraná žrďami vo výške 1,07 m. V štvorhre sú podopierajúce žrde mimo celého kurtu, v dvojhre sú na krajoch kurtu, v štvorhrových priestoroch. Čiary, ktoré označujú šírku kurtu, sa nazývajú základné čiary. Čiary, označujúce dĺžku kurtu, sú bočné čiary, ktoré sa ďalej delia na dvojhrové a štvorhrové. Štvorhrové sú úplne na kraji hracej plochy, dvojhrové sú tie, ktoré sú bližšie k stredu kurtu. Miesto medzi dvojhrovými a štvorhrovými bočnými čiarami sa v dvojhre považuje za out, v štvorhre to je súčasť hracieho poľa. Existuje viacero povrchov kurtov.
Dvorec je obdĺžnik 23,77 m dlhý a 8,23 m široký. V strede je predelený sieťou, ktorá je zavesená na kovovom lane a upevnená na dvoch stĺpikoch po bokoch. Výška siete je 1,07 m. V strede je stiahnutá bielym pásom, širokým najviac 5 cm, tzv. wimbledonom a ma výšku 0,91 m. Pri dvojhre je sieť podopretá dvoma úzkymi tyčkami, ktoré sú umiestnené 0,91 m od čiary pre dvojhru. Kratšia čiara sa nazýva základnou čiarou, dlhšia je pozdĺžna čiara. V kurte sa nachádzajú taktiež čiary pre podanie, ktoré sú vzdialené od siete 6,40 m a sú rovnobežné so základnou čiarou. Kurt medzi sieťou a touto čiarou je rozdelený strednou čiarou podania. Týmto sa tento priestor rozdelí na dve samostatné polia pre podanie. Z pravej strany sa podáva do ľavého poľa a opačne. Pre štvorhru je dvorec široký 10,97 m, čo je teda o 1,37 m na každej strane.
Základne typy dvorcov sú: antukový, trávnatý, umelá tráva, tvrdý povrch (betón, asfalt, koberec) a umelé halové povrchy (taraflex, play-it, supreme).
Prečítajte si tiež: Dráma v Davisovom pohári: Slovensko vs. Kanada
Vybavenie
Spolu s tenisovou raketou, sú tenisové loptičky pravdepodobne najpotrebnejším náčiním pri tenise. Súčasné, žlté tenisové loptičky boli uvedené do tenisu v roku 1972, kedy Medzinárodná tenisová federácia zakomponovala tieto loptičky do pravidiel tenisu. V minulosti boli loptičky najčastejšie čierne alebo biele (podľa kurtu) a vyrábali sa iba z gumy.
Tenisová raketa
Tenisová raketa je najdôležitejšou časťou základnej výbavy tenistu. Súčastná doba ponúka širokú škálu kvalitných tenisových rakiet. Výber správnej rakety je veľmi dôležitý, keďže každému hráčovi môžu vyhovovať iné vlastnosti. Rakety vážia v rozmedzí od 260 - 340 g. Ženy sa skôr prikláňajú tých ľahším a muži zase k trochu ťažším typom rakiet. Raketa môže byť taktiež rôzne vyvážená. Buď je to na stred, do hlavy alebo do držadla. Pri veľkostiach hlavy rakety platí pravidlo že väčšie hlavy zvyšujú aktívnu odrazovú plochu rakety ale na druhej strane znižujú presnosť a razanciu úderu. Výplet rakety môže byť z prírodných materiálov, syntetických alebo kombináciou týchto dvoch typov. Prírodne sú viac pružnejšie ale taktiež aj drahšie. Syntetické sú na druhej strane viac odolnejšie vlhku, menej sa opotrebujú a sú lacnejšie.
Tenisové rakety prešli od počiatkov tenisu viacero štádii vývoju. Spočiatku sa rámy rakiet vyrábali z jaseňového dreva, ktoré bolo sformované do požadovaného tvaru a zlepené živočišnými lepidlami. Okrem jaseňového dreva sa používalo aj drevo z javora, platana alebo hrabu. Drevené rakety sa používali do začiatku 80. rokov 20. V roku 1967 uviedla firma Wilson Sporting Goods na trh raketu Wilson T2000, ktorá nebola vyrobená z dreva, ale mala kovový rám. Táto raketa bola komerčne úspešná, používaná bola napríklad Jimmym Connorsom. V polovici 70. rokoch uviedla na trh firma Prince raketu s nadmerne veľkou hlavou. Raketa mala hliníkový rám a pletivo 50% väčšie ako bol štandard. Úspech kovových rakiet z 60. a 70. rokov viedol k experimentovaniu s inými zlúčeninami pri výrobe tenisových rakiet. 0. rokov viedol k experimentovaniu s inými zlúčeninami pri výrobe tenisových rakiet. Začali sa vyrábať a používať "grafitové" rakety (nebol to grafit aký sa používa napr. v ceruzkách, bolo to vlastne uhlíkové vlákno).
Základné údery
- Podanie: Podaním začína každá hra. V súčasnom profesionálnom tenise sa využíva takmer výlučne podanie, pri ktorom hráč vyhodí loptičku do vzduchu a udrie ju raketou tak, aby smerovala do poľa podania, krížom od hráča do poľa podania.
- Forhend: Forhend (z angl. forehand) je zväčša jednoručný úder, ktorý začína náprahom na pravej strane tela (u hráča, ktorý drží raketu v pravej ruke) alebo na ľavej strane (pre hráča ľaváka). Ruka s raketou potom pokračuje smerom k letiacej loptičke, po údere ruka pokračuje na ľavú (u praváka) alebo pravú (u ľaváka) stranu tela.
- Bekhend: Bekhend (z angl. backhand) je úder s dvoma variantmi, jednoručným a obojručným. Úder začína náprahom na ľavej strane (u praváka) alebo na pravej strane (u ľaváka). Ruka s raketou potom pokračuje smerom k letiacej loptičke, po údere ruka pokračuje na pravú (u praváka) alebo na ľavú (u praváka) stranu.
- Volej: Volej je úder, pri ktorom hráč udrie loptičku ešte predtým, než dopadne na zem.
- Lob: Lob je úder, pri ktorom hráč loptičku udrie tak, aby preletela ponad jeho súpera. Zväčša sa hrá, keď je súper blízko pri sieti.
- Drop shot: Drop shot (čítaj dropšot) je úder, pri ktorom loptičku dopadne tesne za sieť na súperovu polovicu kurtu. Zvykne sa zahrávať, keď je súper za základnou čiarou von z kurtu, prípadne je príliš na jednej strane.
- Smeč: Smeč je úder, pri ktorom udiera hráč loptičku nad hlavou.
Pravidlá hry a bodovanie
Zápas sa hrá obvykle na dva alebo tri víťazné sety. Set vyhráva hráč, ktorý v sete získa minimálne 6 hier (gemov), pričom súper musí mať o dve hry menej. Každá hra sa delí na výmeny, pričom každá začína podaním. V každej hre podáva iný hráč.
Hráč vyhráva výmenu ak:
Prečítajte si tiež: Stôl na Stolný Tenis Tibhar 25mm: Naša Recenzia
- jeho súper zahrá loptičku do autu alebo do siete
- sa jeho súper dotkne loptičky časťou svojho tela
- loptička dvakrát dopadne na zem na súperovej polovici
- sa jeho súper raketou dvakrát dotkol loptičky
- jeho súper nie je schopný vrátiť loptičku naspäť
- sa loptička dotkne stropu (v prípade, že sa hrá v hale)
Vo výmene sa boduje nasledujúcim spôsobom: po prvej výmene je stav vždy 15-0 resp. 0-15 (v prvom prípade vyhral podávajúci, v druhom prijímajúci). Ďalšia výmena sa opäť hodnotí pätnástimi bodmi, takže stav môže byť 30-0, 0-30 alebo 15-15. Ak nasledujúcu výmenu vyhrá hráč, ktorý ma 30 bodov, pridáva sa už len 10 bodov, čiže stav môže byť 40-0 alebo 0-40, resp. rôzne variácie stavu, keď zvíťazí hráč, ktorý ma 30 bodov. Stav 40-40 sa nazýva zhoda a hráč, ktorý vo výmene za tohto stavu zvíťazí, získava výhodu. Ak vyhrá aj nasledujúcu výmenu, vyhráva hru (gem). Ak nezvíťazí, opakuje sa stav 40-40 až kým jeden z hráčov nezvíťazí. Mimo zhody zvíťazí hráč, ktorý zvíťazí vo výmene za stavu 40-x, pričom rozdiel musí byť minimálne o dve loptičky, inak opäť nastáva zhoda.
Za stavu 6-6 na gemy zápas nepokračuje ďalšou hrou, ale nastáva tie-break, v ktorom hráči striedavo podávajú (každý hráč podáva dvakrát, okrem úvodného podania, keď podávajúci podáva iba raz). Boduje sa už iba po jednom bode. Zvíťazí hráč, ktorý ako prvý dosiahne 7 bodov, pričom aj tu platí pravidlo, že druhý hráč musí mať o dva body menej. Na Wimbledone sa v piatom sete nehrá tie-break, ale hrá sa normálne na klasické gemy, až kým jeden z hráčov nedosiahne počet gemov o dva vyšší ako jeho súper (nahrať však musí minimálne šesť gemov). V profesionálnom tenise, v klasickej štvorhre, za vyrovnaného stavu na sety, sa rozhodujúci set hrá formou tie-breaku, hráči však musia dosiahnuť minimálne 10 bodov, inak sú pravidlá zhodné s klasickým tie-breakom.
Hráči sa môžu ľubovoľne pohybovať po kurte aj mimo neho. Loptičku však môžu zahrať iba do určeného priestoru (pri dvojhre je to "orezaný" kurt, bez postranných priestorov, pri štvorhre je to celý kurt), inak sa jedná o aut. O aut sa však nejedná, ak sa loptička pri výmene alebo pri podaní nejakou svojou časťou dotkne ľubovoľnej čiary (v dvojhre to platí pre všetky čiary, okrem tých na úplnom kraji kurtu po stranách; pri podaní platia len čiary ohraničujúce pole podania).
Výmena začína podaním. Úvodné podanie smeruje vždy z pravej strany kurtu na ľavú. Po úvodnej výmene sa podáva z ľavej strany na pravú, potom opäť z pravej na ľavu a tak ďalej. Ak pri prvom podaní podávajúci nezahrá loptičku do poľa podania v rámci pravidiel, nastáva druhé podanie. Ak ani pri tomto podaní hráč nezahrá loptičku do poľa podania, je to dvojchyba a prijimajúci hráč získava výmenu. Podanie sa opakuje iba v prípade, ak sa pri podaní loptička dotkne siete a padne do poľa podania. Ak sa po dotyku siete odrazí mimo poľa podania, nastáva druhé podanie, alebo to je dvojchyba (pri druhom podaní). Podavajúci musí byť pri podaní za základnou čiarou, ak pri podaní stojí na nej, alebo vnútri kurtu, jedná sa o prešľap a nastáva druhé podanie. Taktiež musí vždy podávať krížom, nemôže podávať napr. z ľavej strany na ľavú. Ak podávajúci zahrá loptičku do poľa podania a prijimajúci hráč nie je schopný loptičku vrátiť naspäť, pričom sa jej raketou ani nedotkne, ide o eso podávajúceho.
Herné situácie
Počas hry môže nastať viacero možných situácii, pri ktorých môže buď podávajúci alebo prijimajúci hráč získať gem, prelomiť podanie súpera, získať set alebo vyhrať zápas.
Prečítajte si tiež: Londýnsky tenisový turnaj: Všetko, čo potrebujete vedieť
- Breakball: V prípade ak pri hráčovom podaní môže jeho súper výhrou nasledujúcej výmeny získať gem, teda prelomiť súperovo podanie, hovorí sa o breakballe (čítaj brejkbole). Breakball nastáva iba v prípade, keď podávajúci hráč prehrou nasledujúcej výmeny prehrá svoje podanie. Breakballov môže nasledovať viac po sebe, maximálne môžu byť tri, keď prijimajúci hráč vedie 40-0, dve ak vedie 30-0 alebo 40-15 atď. Breakbally sa môžu kryť so setballmi a matchballmi.
- Gameball: Gameball (čítaj gembol) nastáva, ak hráč pri vlastnom podaní môže vyhraním nasledujúcej výmeny ukončiť gem v svoj prospech. Gamebally môžu byť maximálne tri, podobne ako pri breakballoch.
- Setball: Ak môže hráč získať výhrou nasledujúcej výmeny celý set, hovorí sa o setballe (čítaj setbol). Setball môže nastať pri vlastnom podaní alebo pri prijímaní. Podobne ako pri ostatných loptičkách, môžu byť setbally maximálne tri.
- Matchball: Ak môže hráč výhrou nasledujúcej výmeny vyhrať celý zápas, hovorí sa o matchballe (čítaj mečbol). Matchball môže nastať pri vlastnom podaní alebo pri prijímaní. Podobne ako pri ostatných loptičkách, môžu byť matchbolly maximálne tri.