BRESCIA - Tradičný futbalový klub z Brescie po 114 rokoch existencie zanikne. Jeho majiteľ Massimo Cellino sa rozhodol nesplácať dlhy vo výške tri milióny eur, takže účastníka uplynulého ročníka druhej talianskej ligy čaká bankrot.
Brescia skončila v Serii B pätnásta, ale po odpočítaní štyroch bodov za finančné ťažkosti klesla na 18. priečku, ktorá znamená zostup do tretej ligy. V najvyššej súťaži strávil klub 23 sezón, naposledy v nej hral v ročníku 2019/20.
Dres Brescie obliekali Roberto Baggio, Alessandro Altobelli, Andrea Pirlo, Luca Toni či Pep Guardiola. Marek Hamšík pôsobil v talianskej Brescii na začiatku svojej profesionálnej kariéry. Do Brescie prišiel ako mladý hráč zo Slovana Bratislava a v ...
V Serii A je najvyššia futbalová liga v Taliansku. Hlavným sponzorom je talianska mobilná spoločnosť TIM, oficiálny názov je teda Serie A TIM. V súťaži hrá 20 tímov, z toho 3 posledné zostupujú do druhej ligy Serie B, a traja prví so Serie B postupujú do Serie A. História organizovaného futbalu v Taliansku siaha do roku 1898, keď sa odohral prvý ročník ligovej súťaže.
Tento formát súťaže sa hral vo forme rozdelenia klubov do samostatných súťaží, ktoré boli rozdelené podľa regiónu, pričom víťazi jednotlivých regionálnych líg sa následne stretli v play-off o taliansky titul. Tento formát existoval od roku 1898 do roku 1929. Rozdelenie podľa regiónov však so sebou prinášalo komplikácie, predovšetkým preto, lebo kluby zo severu krajiny boli oveľa silnejšie, ako tímy zo stredu a juhu, no napriek tomu sa vyradili medzi sebou ešte pred tým, než mali šancu bojovať o titul.
Prečítajte si tiež: Dráma v Davisovom pohári: Slovensko vs. Kanada
V roku 1929 bolo rozhodnuté, že taliansky klubový futbal prejde rozsiahlou reorganizáciou, už nebude viac rozdelený podľa regiónov, ale vytvorí sa jedna celoštátna súťaž. Tým vznikla Serie A, ktorá sa v novom formáte hrala prvý krát v sezóne 1929/30. V priebehu jednotlivých sezón sa postupne menil aj počet účastníkov Serie A. Prvé ročníky hralo 18 klubov, neskôr sa počet znížil na 16 tímov, potom sa postupne zvyšoval až na 21 klubov v sezóne 1947/48.
Futbalová sezóna v Taliansku sa tradične hrá od augusta do mája. Každý klub odohrá v sezóne dva zápasy s každým súperom, raz doma, raz vonku. V súčasnosti má liga 20 účastníkov, takže každý tím odohrá 38 zápasov. Prvá polovica sezóny (jeseň) sa nazýva "andata", druhá polovica (jar) sa nazýva "ritorno". Od sezóny 1994/95 získa víťaz zápasu 3 body (pred tým 2 body), za remízu je 1 bod. Majstrovský titul sa nazýva „scudetto“, teda malý znak. Od sezóny 1924/25 má právo víťaz súťaže nosiť na svojich dresoch malý taliansky znak s talianskou trikolórou. Klub, ktorý získa 10 titulov, má právo nad svojim znakom umiestniť jednu zlatú hviezdu ("Stella"). V histórií Serie A od sezóny 1929/30 hralo túto celkom 67 klubov. Prvenstvo v počte sezón drží Inter Miláno, ktorý odohral všetkých 86 ročníkov.
Účasť Československa na Majstrovstvách sveta vo futbale
Svetový šampionát sa v roku 1958 sťahoval na sever Európy, presnejšie do Švédska. A futbalový svet očaril 17-ročný mladík prezývaný Pelé. Ani ničivé zemetrasenie neotriaslo Čile natoľko, aby sa vzdalo organizácie MS 1962. Sila domácich Švédov vzrástla po tom, ako prvý raz udelili výnimku legionárom a zavolali ich do reprezentácie. Najmä legendárni útočníci pôsobiaci v Taliansku Gren a Liedholm prispeli k tomu, že sa domáci prebojovali až do finále.
Mimoriadne silný tím mali Francúzi na čele so stratégom Raymondom Kopom a najlepším strelcom turnaja 13-gólovým Justom Fontainom. Najkrajší futbal však hrali Brazílčania, medzi ktorými sa vyrojili hviezdy prvej veľkosti Didi (získal Zlatú loptu pre najlepšieho hráča turnaja), Vavá, Garrincha či Zagallo. Najväčším objavom, doslova zjavením, bol ešte iba 17-ročný útočník Pelé. V semifinále proti Francúzom očaril svet čistým hetrikom za 23 minút. Aj na finále proti domácim Švédom si nechal hviezdne chvíle. Jeho pamätný druhopolčasový volej a potom posledný gól na turnaji hlavou prispeli k titulu po víťazstve 5:2.
Švédsko - Brazília 2:5 (1:2), góly: 4. Liedholm, 80. Simonsson - 9. a 32. Vavá, 55. a 90. Pelé, 68. Zostava majstrov sveta: Gilmar - D. Santos, Orlando, Bellini, N.
Prečítajte si tiež: Stôl na Stolný Tenis Tibhar 25mm: Naša Recenzia
Československo postúpilo do Švédska ako víťaz skupiny (boli v nej aj Wales a NDR), a ani tam si hanbu neurobilo. Začalo síce zle, prehrou 0:1 so Severným Írskom, ale potom uhralo remízu 2:2 so silným Nemeckom (rozhodca uznal Nemcom gól, ktorý nemal platiť) a Argentínu rozstrieľalo dokonca 6:1. Je to najvyššie víťazstvo Československa v histórii MS a najvyššia argentínska prehra. Zo Slovákov boli v kádri Imrich Stacho, Gustáv Mráz, Ján Popluhár, Titus Buberník a Pavol Molnár. Popluhár zažil proti Nemecku reprezentačnú premiéru.
„Radšej tam ani necestujte, urobíte si iba hanbu.“ Takéto poznámky smerovali na adresu československých futbalistov tesne pred odletom na MS v Čile po nepresvedčivých výkonoch v prípravných zápasoch. Mužstvo pod vedením Rudolfa Vytlačila v skupine zdolalo Španielsko 1:0 po nezadržateľnom sóle Slováka Jozefa Štibrányiho, s Brazíliou uhralo bezgólovú remízu. Počas zápasu sa zranil Pelé, ktorého mal na starosti Popluhár. V tom čase sa na šampionáte ešte nemohlo striedať. Na ihrisku bol iba polovičný. Keď to videl Popluhár, zohľadnil to a Pelého prestal tvrdo napádať a dovolil mu prihrávať. Za toto gesto dostal v roku 1967 Svetovú cenu za fair play (World Fair Play Award). „Popluhár pristupoval ku mne veľmi citlivo.
Prehra Československa 1:3 v záverečnom zápase skupiny s Mexikom už nemala vplyv na postup zo skupiny. Vo štvrťfinále mimoriadne silné Maďarsko nedokázalo prekonať fantastického Viliama Schrojfa v bránke a Adolf Scherer posunul mužstvo do semifinále. „Nikdy predtým a ani potom som taký úžasný výkon od brankára nevidel,“ vzdal hold brankárovi Josef Masopust. Hoci čs. tím sa na „defenzívnom“ šampionáte zaradil medzi tímy s takýmto razením, vo finále hral s Brazíliou rovnocennú partiu a popri bránení stíhal aj zaútočiť. Dokonca viedol Masopustovým gólom z 15. minúty, aj keď iba dve minúty. V druhom polčase ešte hlavou prekonal Schrojfa Zito a potom po fatálnej chybe československého brankára, Vavá zaklincoval výsledok.
Sovietsky rozhodca Latyšev predtým odpustil Brazílčanovi D. Santosovi ruku v šestnástke, za ktorú mala byť jedenástka. Najlepší brankár šampionátu Schrojf, ktorý dostal cenu už pred finále (mnohí tvrdia, že sa to nemalo stať a že ho to rozhodilo), si práve v najdôležitejšom zápase vybral slabšie chvíle. Striebro však bolo obrovským úspechom, priam senzáciou. Brazília, s takmer identickou zostavou ako vo Švédsku, obhájila titul svetových šampiónov. Podľa očitých svedkov však hra „starej gardy“ už nebola taká atraktívna ako štyri roky predtým.
Brazília - Československo 3:1 (1:1), góly: 17. Amarildo, 69. Zito, 78. Vavá - 15. Masopust. Hralo sa v Santiago de Chile pred 68 679 divákmi, rozhodoval Nikolaj Latyšev(Rusko). Brazília: Gilmar - D. Santos, Mauro, Zozimo, N. Santos - Pereira, Zito - Garrincha, Vavá, Amarildo, Zagallo. ničivé zemetrasenie z roku 1960 malo pripraviť Čile o organizovanie turnaja, ale prezident tamojšej futbalovej asociácie Carlos Dittborn presvedčil FIFA, že sú napriek tomu schopní usporiadať turnaj.
Prečítajte si tiež: Londýnsky tenisový turnaj: Všetko, čo potrebujete vedieť
Tenisový Wimbledon
Skoro každý šport má vo svojom kalendári nejakú udalosť, ktorá sa vymyká zabehnutým štandardom. Udalosť, ktorú športovci nechcú prioritne kvôli nejakým bodom alebo prize money. Ani športový nadšenci nemajú jediný cieľ vidieť najdokonalejšie športový výkon. Výnimočnosť turnaja najviac láka obe strany. Byť pritom a zažiť všetko šialenstvo na vlastnej koži. Ideálna príležitosť spojiť príjemné ešte s príjemnejším. Pozrieť mesto na Temži a zároveň sa stať súčasťou najtradičnejšej tenisovej udalosti na svete. A ideálne je aj vybrať sa vo dvojici. Slovne spojenie „kamarát do dažďa“ dokáže, v spojení s ostrovnými vrtochmi počasia, nabrať úplne nové rozmery.
Ruku na srdce, kto nemá v širšom okruhu známych aspoň jedného pracovného migranta práve v hlavnom meste Anglicka, s ktorým rád dá jedno orosené. Prvý ročník turnaja sa odohral už v roku 1877 na ulici Worple road, kde klub pôvodne sídlil. Prvé finále sa odohralo pred dvesto divákmi, už v tej dobe platiacimi. Až so zvýšeným záujmom bol klub nútený presťahovať sa na súčasné sídlo.
Najstarší turnaj musel logicky prejsť najväčšími zmenami z pomedzi všetkých. Traduje sa, že prvé ročníky úlohu kosačky plnil dobytok , čoho dôsledkom bolo upratávanie prírodného hnojiva vždy ráno pred zápasmi. Práve tradície dávajú turnaju arómu výnimočnosti. Briti od nich upúšťajú len veľmi neradi. Wimbledon je jediný. Napríklad dress code neplatí len pre hráčov ale i pre personál. Od voľnej nedele sa upustilo len pri extrémnych sklzoch, za 140 ročnú históriu 4 krát.
Divákov možno najviac poteší tradícia tenisu bez reklám. Tráva nie je špecialitkou len v Holandsku. V All England Clube ju užívajú všetci hráči, samozrejme na tenis. Špecifický povrch na ktorom sa obvykle hráva zhruba 5 týždňov v roku. Dáva možnosť na pár týždňov vystreliť úzkej skupine hráčov, ktorých doménou je podanie. Špecifikom je i dĺžka zápasov. Wimbledon odoláva ich skracovaniu a žiadna seniorská kategória nepozná tie break v rozhodujúcom sete.
Sedeť v na tribúne s hviezdami filmového plátna, športovými hviezdami či politickými elitami sa nepodarí hocikomu. Dokonca pri troche štastia je možné byť v blízkosti britskej kráľovskej rodiny. Viem už sa všetci vidíme v hľadisku, ale bol by hriech vidieť z Londýna len hotel a kurty. Stačí pár hodín aby ste naživo videl Big Ben, parlament či Tower Bridge. Skontrolovať môžete nového kráľa Karola III. Neostáva už nič iné len vychutnať, že ste súčasťou niečoho výnimočného. Atmosféru umocniť jahodami so šľahačkou.
Alternatívny voľný program k londýnskym pamiatkám je futbal. Liga sa síce v našom termíne nehrá, ale k videniu je okrem iného jeden z najstarších futbalových stánkov fulhamský Craven Cottage. Na opačnom konci sa nachádzajú moderné a krásne štadióny Arsenalu (Emirates Stadium) a Tottenhamu (Tottenham Hotspur Stadium).