PÚCHOV (SZĽH) - Simon Jellúš začal s hokejom v Púchove. Nečudo, že ako štvorročný našiel cestu na zimný štadión. Býva len pár desiatok metrov od neho.
„Lenže po roku som tam prestal chodiť. Tuším sa mi zmenil tréner, hokej ma prestal baviť. Vrátil som sa k nemu ako prvák v škole. Robili nábor a môj veľmi dobrý kamarát chcel ísť. Dodnes neľutujem, že som išiel s ním,“ spomína si 19-ročný hokejový útočník a vášnivý tenisový fanúšik.
Mal iba pätnásť, keď ho prvá veľká hokejová výzva odlúčila od rodiny. Od púchovského pohodlia, priateľov a známych. Simon Jellúš už štvrtý rok úspešne napreduje vo Švédsku. A robí pokroky. Predčasne ukončenú sezónu 2019/20 zakončil ako najproduktívnejší hráč svojho tímu v elitnej juniorskej súťaži.
Do Švédska zamieril Simon Jellúš ako pätnásťročný. Po štyroch rokoch na severe Európy priznáva, že v deň prvého odlúčenia od rodiny mal veľký strach, čo ho v škandinávskom kráľovstve čaká. Nemal však na výber. V púchovskom doraste strávil dva roky a bolo na čase posunúť sa vyššie. Agent vybavil miesto v bezmála 50-tisícovom meste Lulea na severe Švédska, iba niekoľko desiatok kilometrov pod polárnym kruhom.
„A keďže sa nám podarilo vybaviť aj rodinu, v ktorej budem bývať, bolo pre rodičov ľahšie pustiť ma. Bol to rozhodujúci aspekt. Dodnes som rád, že som to vyskúšal a odišiel, hoci Lulea sa nachádza v klimatickej oblasti, kde panuje zima takmer trištvrte roka vkuse. Prituhnúť dokáže aj na mínus tridsať.
Prečítajte si tiež: Dráma v Davisovom pohári: Slovensko vs. Kanada
Dodnes je člen rodiny, s ktorou býva od leta 2016. A nie iba ako obyčajný hosť. „Každý rok som mal príležitosť odísť bývať do podnájmu, ale k mojej švédskej rodine som si vytvoril skutočne blízky vzťah. Keďže deti mali staršie, mal som k dispozícii vlastnú izbu. Postupne prišli na návštevu na Slovensko, spolu sme si urobili výlet do Prahy a dokonca do New Yorku. Nemal som dôvod odchádzať od nich,“ vraví s presvedčením v hlase ilavský rodák, ktorý dnes okrem slovenčiny a angličtiny ovláda ďalší cudzí jazyk. Nevyspytateľnú švédčinu.
„Posledný rok už komunikujem s rodinou, u ktorej bývam, iba švédsky. Keď som prišiel na sever, povedal som si, že miestny jazyk sa určite nebudem učiť. Bol poriadne krkolomný. Ale postupom času som sa osmelil. Hoci som mal k dispozícii knihy, najviac som sa naučil z rozprávania v rodine. Z angličtiny sme postupne prešli do švédčiny.
Lulea patrí k elitným švédskym hokejovým organizáciám. Dozaista by to potvrdili Jaroslav Obšut (pôsobiaci v klube v rokoch 2004 až 2009), Ľuboš Bartečko (2005 až 2009), Vladimír Országh (2005/06) či členovia mladšej generácie Peter Cehlárik (2012 až 2016) a Christián Jaroš (2013 až 2017). Aj hokejová mládež Luley patrí k vychýreným, čo zasa môže potvrdiť Simon Jellúš, v predčasne ukončenej sezóne 2019/20 najproduktívnejší hráč juniorského tímu s 29 bodmi za sedem gólov a dvadsaťdva asistencií. Slovák nevynechal ani jedno súťažné stretnutie. Odohral všetkých 27 v prvej fáze, v ktorej je juniorská liga rozdelená na severnú a južnú divíziu, a tiež všetkých 16 súbojov v spojenom pokračovaní súťaží najlepších piatich tímov z oboch vetiev.
„Tréneri a manažéri čakali odo mňa produktivitu. Ibaže v tejto sezóne sme mali skôr defenzívnejší tím, nedávali sme veľa gólov. A ja osobne nie som strelec. Skôr kreatívny center, ktorý dokáže v dôležitom okamihu vymyslieť šikovnú gólovú prihrávku. Ale som rád, že som skončil prvý v tímovej produktivite. Aj napriek tomu, že v úvodnej fáze sezóny sa mi príliš nedarilo. Ťahal som napríklad desaťzápasovú sériu bez bodu.
V Švédsku, hoci sa mu v krajine mimoriadne páči, zažil, paradoxne, najväčšie sklamanie v doterajšej kariére. V apríli 2019 sa tešil na šampionát elitnej kategórie hráčov do 18 rokov. Konal sa v švédskych mestách Örnsköldsvik a Umea, južne od Luley. Ibaže slovenskí reprezentanti, bohužiaľ, vypadli z elitnej spoločnosti. „Po poslednom zápase, ktorý znamenal naše vypadnutie, sme všetci sedeli potichu v šatni. Nikto nevedel, čo povedať. Celý šampionát sa mi prehnal pred očami. Bola to nepríjemná situácia. Najhoršia skúsenosť v doterajšej kariére. Dnes už myslí pozitívnejšie. A oprávnene pomýšľa nad účasťou na ďalšom svetovom šampionáte.
Prečítajte si tiež: Stôl na Stolný Tenis Tibhar 25mm: Naša Recenzia
Devätnásťročný center má dnes pred sebou viaceré výzvy. Aj Simonovi Jellúšovi ukončil dobrú sezónu rýchlo šíriaci sa koronavírus. Zároveň ho prinútil bez čakania realizovať operáciu návratu do vlasti. Pôvodne mal priletieť až v pondelok 30. marca, absolvovať písomnú maturitnú skúšku a 2. apríla odletieť nazad do Švédska. Po oznámení o zrušení hokejového ročníka sa rozhodol priletieť oveľa skôr a na podstatne dlhší čas.
V nedeľu 15. marca odletel z Luley do Štokoholmu, odtiaľ do Mníchova a následne do Viedne. „Na letisko po mňa prišiel ocino, takže po návrate domov sme obaja šli do karantény. Zdržiavali sme sa v chate, kde sme mali pohodový režim. Mamina so sestrami zostali doma. Vďaka tenisu si vylepšujem hokejový švih, ale tiež koordináciu rôznych pohybov, napríklad zvyšujem akceleráciu krátkeho šprintu.
Keď má doma trochu času, schytí raketu a udiera švihom do lietajúcej loptičky. Údery mu vracia tenisová stena. „Vďaka tenisu si vylepšujem hokejový švih, ale tiež koordináciu rôznych pohybov, napríklad zvyšujem akceleráciu krátkeho šprintu. A keďže som vysoký, táto činnosť mi veľmi pomáha. Počas tréningu o stenu si zámerne v rýchlosti smerujem loptičku raz doprava, raz doľava, nech akcelerujem,“ zdôveril sa 186 centimetrov vysoký mladík.
Vo Švédsku fungoval na individuálnom študijnom pláne. „Učivo som riešil s každým učiteľom samostatne a elektronicky. Keď som sa vrátil na Slovensko, napríklad počas reprezentačných termínov alebo pred Vianocami, veľa som musel dorábať. Najmä testy, tie sa nedali realizovať cez internet. Avšak na písomnú maturitu, ktorá sa napokon neuskutočnila v riadnom termíne, som bol dobre pripravený. Škoda.
EXKLUZÍVNE Tenisový tréner Ján Solčáni (40) možno nie je na Slovensku až tak známy, ale vo svete si počas rokov tvrdej a odbornej práce vybudoval zvučné meno. K rozhovoru s Jorgem Paulom Lemannom sme sa dostali práve vďaka Jánovi Solčánimu (40). Banskobystrický rodák má 81-ročného miliardára posledných pár mesiacov pravidelne pod palcom. Tenisová spolupráca Solčániho s Lemannom vznikla len prednedávnom.
Prečítajte si tiež: Londýnsky tenisový turnaj: Všetko, čo potrebujete vedieť
„Môj syn Marc si chcel zlepšiť forehand. Tréneri v Rapperswil mu odporučili Jana, pod ktorého vedením sa v tomto smere naozaj zlepšil. A tak som sa do jeho rúk zveril aj ja, hoci som celý život nikomu nedovolil kafrať sa mi do techniky. Oslovil som ho najmä preto, že po problémoch s lakťom a ramenom som si chcel zlepšiť backhand a podanie. Jano je technický typ trénera a jeho postrehy a tipy mi pomáhajú,“ zložil kompliment prominentný zverenec svojmu trénerovi.
Slovenský kouč chodí Lemanna trénovať raz-dvakrát do týždňa do tenisového klubu Grasshopper-Club Zürich, kde stojí ročné členské 100-tisíc eur. Niekoľkokrát však bol už aj uňho doma v Rapperswil, a tak nám prezradil viacero zaujímavostí. „Jeho dom je zasadený do skaly a celý pozemok obkolesený hustým lesným porastom, cez ktorý ho nemáte šancu ani vidieť,“ ozrejmil Ján Solčáni, čím dal jasne najavo, že pre Lemanna je ochrana súkromia absolútne prvoradá.
Bodaj by aj nie, veď do Švajčiarska sa v roku 1999 presťahoval najmä z dôvodu, že v Riu de Janeiro sa pokúsili na ceste zo školy uniesť jeho tri zo šiestich detí. Možno aj preto sa navonok neprezentuje ako miliardár a napríklad na tenisové tréningy chodí na obyčajnom Fiate 500XL a nosí na sebe oblečenie za pár eur. „Logicky nedôveruje každému, ale medzi ľuďmi rozdiely nerobí. Čo sa týka tenisu, tak je perfekcionista. Mávame výmeny aj cez sto loptičiek bez pochybenia, často má aj vo svojom veku dokáže unaviť. Nepovyšuje sa a nedáva nikomu najavo, kto je a čo má,“ pokračoval Ján Solčáni.
Brazílsko-švajčiarsky miliardár má na konte viacero tenisových úspechov a v tomto smere je stále mimoriadne aktívny. „Síce sa v dávnejšej minulosti zúčastnil nejakých grandslamových turnajov a reprezentoval Brazíliu, až dodnes neprestal hrať súťažne. Vo Švajčiarsku hrá najvyššiu ligu seniorov nad 60 rokov a dokonca bol niekoľkonásobný majster sveta veteránov. Dnes je jednoznačne najlepší hráč nad 80 rokov. Poráža naozaj dobrých šesťdesiatnikov. Určite to nie je len ďalšia svetová jednotka v mojom životopise. Jorge je najhúževnatejší hráč s najprofesionálnejším prístupom, akého som kedy trénoval. Už dlho ma zverenec neinšpiroval svojou vôľou tak, ako práve tento 81-ročný pán,“ zložil poklonu svojmu zverencovi Solčáni.
Slovenský kouč vzápätí rozmenil ich spoločné tréningové jednotky na drobné. "Pri našej prvej rozohrávke na jeho trávnatom kurte, kde loptičky skoro neodskakovali, som sa naozaj spotil a unavil. Má totiž zásadu nikdy nepokaziť prvý a ide za každou loptičkou. Výmeny pod tridsať úderov sme asi ešte nikdy nemali a neraz prekročíme aj sto úderov v jednej výmene. Lemann je aj v pokročilom veku na svoje výkony veľmi kritický a dokonca analyzuje svoje zápasy. Je extrémne súťaživý. Na konci tréningu chce vždy hrať so mnou jeden set. Je na ňom vidieť, že do každej výmeny ide s tým, že chce vyhrať a ak mu dám čo i len najmenšiu šancu, tak ju využije a zahrá ten správny úder. Hneď mi bolo jasné, že tento človek je jedinečný. Nie vďaka tomu, ako sa volá, alebo čo vlastní, ale pre svoje víťazné nastavenie. Často spomína, že veľakrát ako podnikateľ zlyhal, mnohokrát jeho firmy skrachovali, no nikdy sa nevzdal a hľadal tu správnu cestu,“ dodal Ján Solčáni.
Kto je Jorge Paulo Lemann
Lemann začínal v investičnom bankovníctve a neskôr sa stal akcionárom spoločnosti Anheuser-Busch InBev, najväčšieho pivovaru na svete. V roku 2016 získala táto spoločnosť SABMiller za takmer 100 miliárd USD, pričom jej súčasťou sú aj značky Pilsner Urquell či Foster's Lager. Lemann taktiež vlastní podiely v Restaurant Brands International, materskej spoločnosti Burger King a kanadského kávového reťazca Tim Hortons. Od roku 2013 je spolumajiteľom značky Heinz, ktorá sa neskôr spojila s Kraftom. Vlani v októbri ho magazín Forbes označil za 37.