Tenis, označovaný aj ako biely šport, je loptová hra pre 2 alebo 4 hráčov. Variant s 2 hráčmi je dvojhra, variant so 4 hráčmi štvorhra. Existuje klasická a zmiešaná štvorhra, pri klasickej proti sebe hrajú dva páry mužov alebo žien, pri zmiešanej je v každom páre jeden muž a jedna žena. Súperi stoja proti sebe na sieťou rozdelenom hráčskom poli (kurte) a pokúšajú sa odraziť tenisovú loptičku tenisovou raketou tak, aby súperi neboli schopní ju v rámci pravidiel vrátiť.
História tenisu
Pôvod tenisu sa spája so stredovekou dvorcovou hrou jeu de paume („hra na ruku“), ktorá sa najčastejšie hrala vo Francúzsku. V 16. storočí sa k tejto hre pridala raketa. História moderného tenisu siaha až do 19. storočia, keď boli v Anglicku vypracované prvé formálne pravidlá hry vrátane nahradenia dvorca s dvoma trapézmi obdĺžnikovou verziou. Hra, známa ako „skutočný tenis“, bola prístupná len málokomu a zvyčajne sa hrala na špeciálne upravených kurtoch v zámkoch alebo šľachtických sídlach. Postupom času a rastúcou popularitou tenisu sa zaviedli nové pravidlá hry a vylepšenia a prvý turnaj na kurte upravenom na hru vonku sa uskutočnil v roku 1874 v areáli londýnskeho Wimbledonu.
Pravidlá tenisu prešli od svojho vzniku, kedy si hru pod názvom spharistike (odvodeného od gréckeho slova pre hru s loptičkami) a základne pravidlá dal patentovať v roku 1873 major anglickej armády Walter Clopton Wingfield. Patentoval si taktiež aj náčinie, dve žrde, sieť, rakety a gumené loptičky. Vedľajší názov pre túto hru bol lawn tenis (v preklade trávnikový tenis). Z Anglicka sa hra rozšírila aj do USA. V roku 1876 Marylebone Cricket Club (Marylebonský kriketový klub) pozmenil niektoré Wingfieldove pravidlá.
Medzi najvýznamnejšie momenty medzinárodného tenisu patrí založenie tenisového turnaja Wimbledon v Anglicku, v roku 1877, na turnaji sa však konala iba dvojhra mužov. Podobný turnaj si v tom istom roku založilo aj USA (turnaj bol však obmedzený iba pre obyvateľov USA). Francúzsko nasledovalo v roku 1891 a Australázia (Austrália a Nový Zéland) si založila turnaj v roku 1905. V roku 1924 Medzinárodná tenisová federácia (ITF), ktorá dohliada na hry na rôznych úrovniach a reguluje ich.
Tenisový dvorec / kurt
Dvorec je obdĺžnik 23,77 m dlhý a 8,23 m široký. V strede je predelený sieťou, ktorá je zavesená na kovovom lane a upevnená na dvoch stĺpikoch po bokoch. Výška siete je 1,07 m. V strede je stiahnutá bielym pásom, širokým najviac 5 cm, tzv. wimbledonom a ma výšku 0,91 m. Pri dvojhre je sieť podopretá dvoma úzkymi tyčkami, ktoré sú umiestnené 0,91 m od čiary pre dvojhru. Kratšia čiara sa nazýva základnou čiarou, dlhšia je pozdĺžna čiara. V kurte sa nachádzajú taktiež čiary pre podanie, ktoré sú vzdialené od siete 6,40 m a sú rovnobežné so základnou čiarou. Kurt medzi sieťou a touto čiarou je rozdelený strednou čiarou podania. Týmto sa tento priestor rozdelí na dve samostatné polia pre podanie. Z pravej strany sa podáva do ľavého poľa a opačne. Pre štvorhru je dvorec široký 10,97 m, čo je teda o 1,37 m na každej strane.
Prečítajte si tiež: Dráma v Davisovom pohári: Slovensko vs. Kanada
Typy dvorcov
- Antukový
- Trávnatý
- Umelá tráva
- Tvrdý povrch (betón, asfalt, koberec)
- Umelé halové povrchy (taraflex, play-it, supreme)
Základne typy dvorcov sú: antukový, trávnatý, umelá tráva, tvrdý povrch (betón, asfalt, koberec) a umelé halové povrchy (taraflex, play-it, supreme). Pokiaľ ide o typy kurtov, vzhľadom na tzv. tehla/zemina/múka (hlina) - Výrazný oranžový povrch (v USA má zelenú farbu) sa označuje za najpomalší, pretože spôsobuje stratu rýchlosti odrazu v dôsledku nerovností. Zároveň sa loptička po kontakte s múkou odráža vysoko. Povrch umožňuje kĺzanie. Drsné kurty (napr.. Tráva - najrýchlejší typ povrchu, ktorý sa okrem iného nachádza na wimbledonských kurtoch.. Ťažko - z akrylátu (ako sú kurty na Australian Open), betónu alebo asfaltu, je rýchly alebo stredne rýchly typ povrchu. Vďaka hladkému povrchu sa loptička odráža rýchlo a stredne vysoko. Koberec - majú podobu napríklad umelého trávnika alebo koberca a dajú sa rozvinúť ako tradičný koberec. Používajú sa na výstavbu kurtov na halové tenisové podujatia. východiská - nachádzajúce sa najďalej od mriežky a nastavené rovnobežne s ňou.
Raketa
Tenisová raketa je najdôležitejšou časťou základnej výbavy tenistu. Súčastná doba ponúka širokú škálu kvalitných tenisových rakiet. Výber správnej rakety je veľmi dôležitý, keďže každému hráčovi môžu vyhovovať iné vlastnosti. Rakety vážia v rozmedzí od 260 - 340 g. Ženy sa skôr prikláňajú tých ľahším a muži zase k trochu ťažším typom rakiet. Raketa môže byť taktiež rôzne vyvážená. Buď je to na stred, do hlavy alebo do držadla. Pri veľkostiach hlavy rakety platí pravidlo že väčšie hlavy zvyšujú aktívnu odrazovú plochu rakety ale na druhej strane znižujú presnosť a razanciu úderu. Výplet rakety môže byť z prírodných materiálov, syntetických alebo kombináciou týchto dvoch typov. Prírodne sú viac pružnejšie ale taktiež aj drahšie. Syntetické sú na druhej strane viac odolnejšie vlhku, menej sa opotrebujú a sú lacnejšie.
Tenisové rakety prešli od počiatkov tenisu viacero štádii vývoju. Spočiatku sa rámy rakiet vyrábali z jaseňového dreva, ktoré bolo sformované do požadovaného tvaru a zlepené živočišnými lepidlami. Okrem jaseňového dreva sa používalo aj drevo z javora, platana alebo hrabu. Drevené rakety sa používali do začiatku 80. rokov 20. V roku 1967 uviedla firma Wilson Sporting Goods na trh raketu Wilson T2000, ktorá nebola vyrobená z dreva, ale mala kovový rám. Táto raketa bola komerčne úspešná, používaná bola napríklad Jimmym Connorsom. V polovici 70. rokoch uviedla na trh firma Prince raketu s nadmerne veľkou hlavou. Raketa mala hliníkový rám a pletivo 50% väčšie ako bol štandard. Úspech kovových rakiet z 60. a 70. rokov viedol k experimentovaniu s inými zlúčeninami pri výrobe tenisových rakiet. 0. rokov viedol k experimentovaniu s inými zlúčeninami pri výrobe tenisových rakiet. Začali sa vyrábať a používať "grafitové" rakety (nebol to grafit aký sa používa napr. v ceruzkách, bolo to vlastne uhlíkové vlákno).
Loptičky
Spolu s tenisovou raketou, sú tenisové loptičky pravdepodobne najpotrebnejším náčiním pri tenise. Súčasné, žlté tenisové loptičky boli uvedené do tenisu v roku 1972, keď Medzinárodná tenisová federácia zakomponovala tieto loptičky do pravidiel tenisu. V minulosti boli loptičky najčastejšie čierne alebo biele (podľa kurtu) a vyrábali sa iba z gumy.
Pravidlá hry
Zápas sa hrá obvykle na dva alebo tri víťazné sety. Set vyhráva hráč, ktorý v sete získa minimálne 6 hier (gemov), pričom súper musí mať o dve hry menej. Každá hra sa delí na výmeny, pričom každá začína podaním. V každej hre podáva iný hráč.
Prečítajte si tiež: Stôl na Stolný Tenis Tibhar 25mm: Naša Recenzia
Hráč vyhráva výmenu ak:
- jeho súper zahrá loptičku do autu (mimo dvorec) alebo do siete
- sa jeho súper dotkne loptičky časťou svojho tela
- loptička dvakrát dopadne na zem na súperovej polovici
- sa jeho súper raketou dvakrát dotkol loptičky
- jeho súper nie je schopný vrátiť loptičku naspäť
- sa loptička dotkne stropu (v prípade, že sa hrá v hale)
Bodovanie
Vo výmene sa boduje nasledujúcim spôsobom: po prvej výmene je stav vždy 15 - 0 resp. 0 - 15 (v prvom prípade vyhral podávajúci, v druhom prijímajúci). Ďalšia výmena sa opäť hodnotí pätnástimi bodmi, takže stav môže byť 30 - 0, 0 - 30 alebo 15 - 15. Ak nasledujúcu výmenu vyhrá hráč, ktorý ma 30 bodov, pridáva sa už len 10 bodov, čiže stav môže byť 40 - 0 alebo 0 - 40, resp. rôzne variácie stavu, keď zvíťazí hráč, ktorý ma 30 bodov. Stav 40 - 40 sa nazýva zhoda a hráč, ktorý vo výmene za tohto stavu zvíťazí, získava výhodu. Ak vyhrá aj nasledujúcu výmenu, vyhráva hru (gem). Ak nezvíťazí, opakuje sa stav 40 - 40 až kým jeden z hráčov nezvíťazí. Mimo zhody zvíťazí hráč, ktorý zvíťazí vo výmene za stavu 40-x, pričom rozdiel musí byť minimálne o dve loptičky, inak opäť nastáva zhoda.
Za stavu 6 - 6 na gemy zápas nepokračuje ďalšou hrou, ale nastáva tie-break, v ktorom hráči striedavo podávajú (každý hráč podáva dvakrát, okrem úvodného podania, keď podávajúci podáva iba raz). Boduje sa už iba po jednom bode. Zvíťazí hráč, ktorý ako prvý dosiahne 7 bodov, pričom aj tu platí pravidlo, že druhý hráč musí mať o dva body menej. Vo Wimbledone sa v piatom sete nehrá tie-break, ale hrá sa normálne na klasické gemy, až kým jeden z hráčov nedosiahne počet gemov o dva vyšší ako jeho súper (nahrať však musí minimálne šesť gemov). V profesionálnom tenise, v klasickej štvorhre, za vyrovnaného stavu na sety, sa rozhodujúci set hrá formou tie-breaku, hráči však musia dosiahnuť minimálne 10 bodov, inak sú pravidlá zhodné s klasickým tie-breakom.
Hráči sa môžu ľubovoľne pohybovať po kurte aj mimo neho. Loptičku však môžu zahrať iba do určeného priestoru (pri dvojhre je to "orezaný" kurt, bez postranných priestorov, pri štvorhre je to celý kurt), inak ide o aut. O aut sa však nejde, ak sa loptička pri výmene alebo pri podaní nejakou svojou časťou dotkne ľubovoľnej čiary (v dvojhre to platí pre všetky čiary, okrem tých na úplnom kraji kurtu po stranách; pri podaní platia len čiary ohraničujúce pole podania).
Podanie
Výmena začína podaním. Úvodné podanie smeruje vždy z pravej strany kurtu na ľavú. Po úvodnej výmene sa podáva z ľavej strany na pravú, potom opäť z pravej na ľavú a tak ďalej. Ak pri prvom podaní podávajúci nezahrá loptičku do poľa podania v rámci pravidiel, nastáva druhé podanie. Ak ani pri tomto podaní hráč nezahrá loptičku do poľa podania, je to dvojchyba a prijímajúci hráč získava výmenu. Podanie sa opakuje iba v prípade, ak sa pri podaní loptička dotkne siete a padne do poľa podania. Ak sa po dotyku siete odrazí mimo poľa podania, nastáva druhé podanie, alebo to je dvojchyba (pri druhom podaní). Podávajúci musí byť pri podaní za základnou čiarou, ak pri podaní stojí na nej, alebo vnútri kurtu, ide o prešľap a nastáva druhé podanie. Ak podávajúci zahrá loptičku do poľa podania a prijímajúci hráč nie je schopný loptičku vrátiť naspäť, pričom sa jej raketou ani nedotkne, ide o eso podávajúceho.
Prečítajte si tiež: Londýnsky tenisový turnaj: Všetko, čo potrebujete vedieť
V prípade ak pri hráčovom podaní môže jeho súper výhrou nasledujúcej výmeny získať gem, teda prelomiť súperovo podanie, hovorí sa o breakballe. Breakball nastáva iba v prípade, keď podávajúci hráč prehrou nasledujúcej výmeny prehrá svoje podanie. Breakballov môže nasledovať viac po sebe, maximálne môžu byť tri, keď prijimajúci hráč vedie 40 - 0, dve ak vedie 40 - 15 alebo jeden za stavu 40 - 30 alebo výhody. Breakbally sa môžu kryť so setballmi a matchballmi.
Gameball nastáva, ak hráč pri vlastnom podaní môže vyhraním nasledujúcej výmeny ukončiť gem v svoj prospech. Gamebally môžu byť maximálne tri, podobne ako pri breakballoch. Gamebally sa môžu kryť so setballmi a matchballmi.
Ak môže hráč získať výhrou nasledujúcej výmeny celý set, hovorí sa o setballe. Setball môže nastať pri vlastnom podaní alebo pri prijímaní. Podobne ako pri ostatných loptičkách, môžu byť setbally maximálne tri. Setbolly sa môžu kryť s matchballmi.
Ak môže hráč výhrou nasledujúcej výmeny vyhrať celý zápas, hovorí sa o matchballe. Matchball môže nastať pri vlastnom podaní alebo pri prijímaní. Podobne ako pri ostatných loptičkách, môžu byť matchbolly maximálne tri.
Ďalšie pravidlá
1. Po ukončení bodu v zápase sa zistí, že lopta je prasknutá. Rozhodnutie: Áno, pokiaľ je lopta prasknutá, je potrebné bod opakovať. Pokiaľ by bola lopta iba mäkká, bod sa neopakuje. Hráč A zahrá v zápase taký úder, že lopta po odskoku na strane hráča B sa vráti naspäť na stranu hráča A, ktorý úder zahral. Počas výmeny sa lopta v hre dotkne a odrazí od ruky jedného z hráčov, v ktorej drží raketu. Počas výmeny hráč odohrá loptu, pričom na súperovej strane trafí ďalšiu zápasovú loptu ležiacu vo dvorci. Rozhodnutie: Pokiaľ sa odrazia obidve lopty do výšky a hráč pohotovo odohrá správnu loptu, výmena pokračuje. Ak odohrá nesprávnu loptu, hráč stráca bod. Ak nestihne loptu odohrať, stráca bod.
2. Hráč v priebehu hry roztrhne struny na svojej rakete. Rozhodnutie: Áno, pokiaľ to nie je vyslovene zakázané v rozpise pre daný turnaj. V profesionálnom tenise hráč môže dohrať bod, ale nikdy nemôže začať nový bod s prasknutými strunami v rakete.
3. Po nadhodení lopty sa podávajúci rozhodne, že ju neudrie, ale chytí ju. Rozhodnutie: Nie, nie je to chyba. Hráč má prvé podanie, ale minie loptu, netrafí ju. Hráč zahrá prvé podanie chybné a pred druhým podaním spadne ?single tyčka?. Rozhodnutie: Záleží od dĺžky prerušenia, pokiaľ je veľmi krátka, hráč má druhé podanie. Pokiaľ si hráči rozhodujú sami a musia si sieť sami opraviť, potom sa opakuje celý bod. Medzi prvým a druhým podaním sa na dvorec dostane lopta z iného dvorca. Rozhodnutie: V prípade, že už začal pohyb hráča na druhé podanie, musí sa opakovať celý bod, t.z., hráč má prvé podanie.
4. Hráč odohrá loptu, ktorá zasiahne tyčku pre dvojhru a dopadne do správneho poľa? Rozhodnutie: V hre ide o správnu loptu a výmena pokračuje. Pri servise je to však chyba. Podobne keď lopta v hre vo štvorhre zasiahne stĺpik dvorca a dopadne do správneho súperovho poľa, nie je to chyba a výmena pokračuje. Počas zápasu, ktorý sa hrá na dvorci pre štvorhru, hráč odohrá úder, ktorý smeruje poza stĺpik pre štvorhru a dopadne do súperovej strany dvorca. Hráč zahrá krátku loptu, ktorú súper dobieha a snaží sa vrátiť na druhú stranu. Rozhodnutie: Nie, v takom prípade hráč stráca bod. Strata bodu sa však netýka iba priestoru od jedného stĺpika po druhý, ale ide aj o priestor ďalej, t.j. Hráč zahrá loptu do siete a pritom sa odopne tzv. Rozhodnutie: Pokiaľ sa takáto situácia stala počas prvého podania, hráč má po napravení siete opäť prvé podanie (pretože napravením "wimbledonu" prišlo k prerušeniu a zdržaniu pred druhým podaním). Počas zápasu došlo k poškodeniu oblečenia, či obutia hráča. Rozhodnutie: Áno, hráč má právo opustiť dvorec (najprv o tom informuje rozhodcu) kvôli výmene svojho oblečenia, či obutia. Na takúto výmenu nemá ohraničený čas (ide o tzv. primeraný čas). Toto sa však netýka prípadu, keď hráčovi prasknú struny na výplete a už nemá žiadnu inú raketu, s ktorou by mohol dokončiť zápas. Rozhodnutie: V mužskom aj ženskom tenise môže hráč opustiť dvorec 1 krát v priebehu jedného zápasu. Hráč musí však v prvom rade informovať rozhodcu, ktorý mu dá povolenie na opustenie dvorca. Hráč vo štvorhre, ktorý je na strane, na ktorú prichádza lopta (nie je ten, ktorý má možnosť odohrať loptu), zakričí "out" ako informáciu pre svojho spoluhráča, aby nehral loptu, ešte pred dopadom lopty do hracieho poľa. Ten však loptu odohrá po dopade pretože lopta bola nakoniec dobrá. Súper protestuje a žiada bod pre seba, pretože si myslí, že protihráči prerušili výkrikom "out" hru. Rozhodnutie: Ak hráč zakričal "out" ako infomáciu pre svojho spoluhráča ešte pred dopadom lopty, tak je to v poriadku a hra pokračuje. V tomto prípade nejde ani o vyrušenie, pretože nemôže sám seba vyrušiť a keďže došlo k výkriku až po odohraní úderu súperom, tak neboli vyrušení ani protihráči. Prerušením hry by bolo, ak by lopta dopadla a hráč by výkrikom "out" reagoval na dopad lopty, resp. stopu.
5. Hráč tvrdí, že skóre je 40-30 a jeho súper tvrdí, že skóre je 30-40. Rozhodnutie: Pokračuje sa v hre od stavu 30-30, pretože obaja hráči sa zhodujú, že každý z nich v tejto hre vyhral dva body. Hráč tvrdí, že vedie 4-3, ale jeho súper nesúhlasí a tvrdí, že on vedie 4-3. Rozhodnutie: Pokračuje sa v zápase so skóre 3-3, pretože obaja hráči sa zhodujú, že každý z nich vyhral tri hry.
6. Ak hráčovi pri odohraní úderu súper úmyselne zabraňuje, vtedy hráč, ktorý nemohol úder zahrať získava bod. Počas výmeny hráčovi vypadne lopta z vrecka, prípadne mu spadne šiltovka. Rozhodnutie: Ak sa to stane prvý krát, výmena je neplatná a bod sa opakuje. Hráča však treba informovať, že ak sa situácia zopakuje, stratí bod.