Tenisové legendy: Roger Federer a Monika Selešová

Wimbledon je oveľa viac než len turnaj. Z každého kúta areálu na Church Road dýcha šarm a história. Tráva. Bieloba. Servis-volej. Jahody so šľahačkou. Tradície a noblesa. Jednoducho klasika. Vyhrať na centrálnom dvorci znamená viac než zvíťaziť na ktoromkoľvek inom mieste.

Roger Federer: Švajčiarsky Maestro

Roger Federer (* 8. august 1981, Bazilej, Švajčiarsko) je švajčiarsky profesionálny tenisový hráč, ktorý sa v roku 2004 stal najlepším tenistom na svete a prvý hráč po Matsovi Wilanderovi v roku 1988, ktorý vyhral tri zo štyroch možných Grand Slamov v jednej sezóne. Federer vstúpil na ATP okruh v júli 1998 ako šestnásťročný. Rok 1998 bol jeho posledný rok v juniorskom okruhu a skončil ho ako juniorský majster sveta.

V roku 1999 debutoval v švajčiarskom Davis Cupovom družstve. Tento rok sa mu podarilo skončiť v prvej stovke ATP rebríčku ako najmladšiemu v histórii. V nasledujúcom roku 2000 dosiahol semifinále na Olympiáde v Sydney, kde prehral zápas o bronzovú medailu. Vo februári 2001 Federer vyhral prvý ATP turnaj v Miláne. V rovnakom mesiaci sa vyznamenal, keď povestne vyhral 3 zápasy Davis Cupu, čo rozhodlo o víťazstve 3 - 2 a vyradení USA v prvom kole prvýkrát od roku 1993.

Dosiahol štvrťfinále na French Open i vo Wimbledone. Na ceste do štvrťfinále vo Wimbledone porazil v strhujúcom vyrovnanom zápase Petea Samprasa vo štvrtom kole, čím ukončil Samprasov rekord 31 neprerušených výhier vo Wimbledone. Rok 2002 bol pre Federera miernym sklamaním, keďže sa nedostal cez štvrté kolo v žiadnom z Grand Slamov. Vo februári porazil v dvojhrách Davisovho pohára dve bývalé svetové jednotky Rusov Marata Safina a Jevgenija Kafeľnikova, ale Švajčiarsko aj tak vypadlo v prvom kole.

V auguste stratil svojho dlhodobého trénera Petra Cartera, ktorý zahynul po automobilovej nehode. V roku 2003 vyhral štyri Davis Cupové zápasy za Švajčiarsko bez straty setu, čo znamenalo postup do semifinále. Dňa 6. júla 2003 sa zapísal do dejín ako prvý Švajčiar, ktorý vyhral Wimbledon, keď porazil Austrálčana Marka Philippoussisa 7 - 6 (5), 6 - 2, 7 - 6 (3).

Prečítajte si tiež: Dráma v Davisovom pohári: Slovensko vs. Kanada

Rok 2004 bol pre Federera veľmi úspešný - zrejme najúspešnejší rok tenisového hráča v open-ére. Vyhral Australian Open keď prvýkrát porazil Marata Safina (na okruhu ATP). V máji 2004 vyhral Hamburg Masters, kde porazil Guillerma Coriu, najlepšieho hráča na antuke na okruhu (Coria vyhral za sebou 31 zápasov na antuke pred týmto finále). Potom si ubránil svoju wimbledonskú korunu, prekonajúc Andy Roddicka, jeho silovú hru v daždivom finále.

Výhrou v Gestaade na antuke, v Toronte na tvrdom povrchu krátko po výhre vo Wimbledone na tráve, dokázal vzácne triple následných výhier na troch rôznych povrchoch. Rok skončil výhrou v Tennis Masters Cup v Houstone druhýkrát za sebou, pričom vyhral všetkých 5 zápasov, za súperov mal najlepších 8 hráčov sveta. To všetko stihol Federer bez trénera (v decembri 2003 sa rozišiel so svojim švédskym mentorom Petrom Lundgrenom).

V roku 2005 Federer presvedčil Tonyho Roche trénovať ho počas Grand Slamov. Dokázal vyhrať Indian Wells a Miami Masters. Na Wimbledone obhájil titul, keď ako minulý ročník porazil Andyho Roddicka. Po Wimbledone vyhral Cincinnati Masters a stal sa prvý tenista, ktorý dokázal získať štyri tituly kategórie Master za jeden rok. Dokázal obhájiť aj US Open, keď vo finále porazil Andrea Agassiho.

Rok 2006 začal pre Federera víťazstvom na Australian Open. Dokázal obhájiť Indian Wells a Miami Masters, čím sa stal prvým hráčom, ktorému sa to podarilo. Vo finále French Open prehral so španielom Rafaelom Nadalom po štyroch setoch, ale Federer mu to vrátil, keď ho vo finále Wimbledonu porazil 6 - 0, 7 - 6, 6 - 7, 6 - 3. US Open znovu vyhral, keď vo finále porazil Andyho Roddicka (6 - 2, 4 - 6, 7 - 5, 6 - 1) a vybojoval si už svoje 3. víťazstvo za sebou na US Open. Rok ukončil triumfom na Tennis Masters Cupe. V tomto roku dokázali Federera poraziť len dvaja hráči, Rafael Nadal a Andy Murray, a vo finále turnajoch na ktorých hral sa do finále nedostal len na turnaji v Cincinnati.

Na začiatku roka 2007 obhájil grandslamový titul na Australian Open. Vo finále porazil Argentínčana Fernanda Gonzáleza 7 - 6, 6 - 4, 6 - 4. Ale tituly na Indian Wells a Miami Masters obhájiť nedokázal. Na French Open zase neuspel, keď ho vo finále porazil ako aj minulý rok Rafael Nadal. Ale svoj piaty titul v rade na Wimbledone si nenechal ujsť a vyrovnal rekord Björna Borga vo víťazstvách za sebou na Wimbledone. Vo finále porazil Rafaela Nadala 7 - 6, 4 - 6, 7 - 6, 2 - 6, 6 - 2. Potom vyhral Cincinnati Masters. Úspešne obhájil aj US Open, keď vo finále porazil mladého Srba Novaka Đokovića. Na turnaji Tennis Masters Cupe znovu vyhral a pripísal si už svoj štvrtý titul za posledných päť rokov na tomto turnaji.

Prečítajte si tiež: Stôl na Stolný Tenis Tibhar 25mm: Naša Recenzia

Rok 2008 z hľadiska tenisovej kariéry nebol pre Rogera až taký úspešný ako minulé roky. Začiatkom sezóny nastúpil Švajčiar do prvého grandslamového turnaja sezóny Australian Open aj napriek že mal mononukleózu, o ktorej ani sám nevedel. Lenže turnaj sa mu veľmi nevydaril a vypadol v semifinále s neskorším víťazom Novakom Đokovićom 7 - 5, 6 - 3, 7 - 6. V Indian Wells aj v Miami Masters prehral skoro. V antukovej časti vyhral na jej začiatku turnaj v Estorile proti Nikolajom Davydenkom. No v Ríme vypadol vo štvrťfinále s Radkom Štěpánkom a v Monte Carle a v Hamburgu prehral vo finále proti Rafaelovi Nadalovi. Na Roland Garros opäť neuspel, prehral vo finále prekvapujúco hladko 6 - 1, 6 - 3, 6 - 0. O dva týždne na tráve vo Wimbledone prehral vo finále s Nadalom ale veľmi dramaticky 6 - 4, 6 - 4, 6 - 7, 6 - 7, 11 - 9. Na US Open sa mu konečne podarilo vyhrať prvý Grand Slam v sezóne, keď porazil Andyho Murraya 6 - 2, 7 - 5, 6 - 2. Na turnaji majstrov v Šanghaji nepostúpil zo základnej skupiny, keď prehral dva z troch zápasov.

Rok 2009, podobne ako predošlý sa pre Rogera nezačal podľa jeho predstáv. Na začiatku ho mnohí novinári a tenisoví odborníci pasovali za najväčšieho favorita na zisk prvého grandslamového turnaja roku Australian Open. Ale Federer prehral vo veľmi tesnom finále so svojim odvekým rivalom Rafaelom Nadalom 5:7 6:3 6:7 (3) 6:3 2:6. Pri odovzdávaní trofeje sa Federer neubránil slzám. Po tomto finále ho už mnohí začali odpisovať. V Paríži na Roland Garros sa Federerovi otvorila cesta k prvému triumfu na tomto turnaji po tom, čo Nadal nečakane prehral už v skorších fázach turnaja s Robinom Söderlingom. Práve s ním sa Federer stretol vo finále. Po 1 hodine a 55 minútach a odvrátenom brejkballe súpera premenil hneď svoj prvý mečbal a získal svoj prvý titul na Roland Garros a vyrovnal rekord Peta Samprasa v počte vyhraných grandslamových turnajov.

Vo Wimbledone bol Federer opäť najväčším favoritom a svoju rolu od začiatku aj potvrdzoval. Vo finále sa stretol s Američanom Andy Roddickom. Zápas bol až nečakane vyrovnaný a Federer vyhral až po 4 hodinách a 15 minútach (5:7 7:6 7:6 4:6 16:14). Po Wimbledone sa už osamostatnil na prvej priečke počtu vyhraných turnajov z tzv. Veľkej štvorky a po jedenástich mesiacoch sa dostal opäť na prvú priečku svetového rebríčka ATP. V Cincinnati vyhral svoj prvý turnaj ako otec. Na US open sa opäť dostal do finále, ale toto už nebolo také úspešne ako po minulé roky a prehral s Argentínčanom Juanom Martínom del Potrom 6:3 6:7 6:4 6:7 2:6.

Sezónu 2010 začal Federer výborne. Vyhral Australian Open. Vo finále vyhral nad Andy Murrayom (6:3 6:4 7:6 (11)). Na turnaji Roland Garros Federer nečakane dostal červenú už vo štvrťfinále. Prehral s minuloročným finalistom R. Söderlingom, ktorý pretrhol jeho famóznu šnúru 23 grandslamových semifinále za sebou. Vo Wimbledone opäť prehral. Tentoraz s českým tenistom Tomášom Berdychom a prišiel aj o post svetovej jednotky. Už ako dvojka vyhral turnaje v Cincinnati, Štokholme a v rodnom Bazileji. Na záver sezóny dominoval na Turnaji Majstrov v Londýne.

Sezóna 2011 sa začala víťazstvom v katarskej Dauhe. Na Australian Open nestačil v semifinále na neskoršieho víťaza a novu svetovú jednotku Novaka Đokovića. V semifinále Roland Garros sa opäť stretol s Đokovićom a pretrhol jeho sériu 41 víťazných duelov vo dvojhre (7:6 (5) 6:3 3:6 7:6 (5)) a postúpil do finále, kde sa stretol s Nadalom, na ktorého ale už nestačil a prehral 5:7 6:7 (3) 7:5 1:6. Vo Wimbledone nečakane podľahol vo štvrťfinále Francúzovi Jo-Wilfriedovi Tsongovi, keď Roger viedol už 2:0 na sety. Bol to prvý grandslamový zápas, ktorý prehral zo stavu 2:0 na sety. Na US open sa tiež nedostal do finále. Na jeho ceste ho zastavil Đoković. Federer ale podával na víťazstvo a mal 2 mečbaly. Medzi tým klesol na 4. pozíciu rebríčka.

Prečítajte si tiež: Londýnsky tenisový turnaj: Všetko, čo potrebujete vedieť

V Bazileji vyhral svoj prvý turnaj po 10 mesiacoch a v Paríži na turnaji série Masters 1000 vyhral po prvýkrát. Na Turnaj Majstrov nastupoval ako favorit. Vyhral všetky zápasy základnej skupiny a vo finále porazil J. W. Tsongu 6:3 6:7 6:3 a stal sa najstarším víťazom tohto podujatia a jediným, ktorý ho dokázal vyhrať 6-krát. Po víťazstve sa dostal späť na tretie miesto rebríčka. Pred sezónou 2012 vyhlásil útok na post svetovej jednotky, túžbu po triumfe na niektorom zo 4 grandslamových turnajov a splnenie veľkého sna - zlatej olympijskej medaily. Roger už tradične začal rok na turnaji v Dauhe, ale titul neobhájil, pretože sa objavili problémy s chrbtom a z turnaja odstúpil. Stalo sa tak pred semifinále s Tsongom. Bolo to len tretíkrát v kariére, čo Federer nenastúpil na zápas. Na Australian Open bol nasadenou aj svetovou trojkou a patril medzi favoritov turnaja.

Po tejto prehre nastúpil v Davis Cupe na domácej antuke proti USA, ale ani jeden zo zápasov nedopadol podľa jeho predstáv. Po týchto prehrách prišli konečne aj víťazstvá na turnajoch. Najprv to bol turnaj v Rotterdame, kde vo finále porazil del Potra 6:1 a 6:4. Potom prišiel turnaj v Dubaji, kde opäť dominoval. Jeho súperom vo finále bol Brit Andy Murray (7:5 6:4). Prvý turnaj série Masters 1000 bol v kalifornskom Indian Wells. Vo štvrťfinále narazil už štvrtýkrát v tomto roku na Del Potra a opäť ho porazil. V semifinále si Rogerovu dobrú formu odniesol Rafael Nadal. Vo finále zdolal aj Isnera 7:6 (7) 6:3 a odniesol si tretí titul v tomto roku. Na turnaji v Miami nečakane prehral už v 3. kole s Andy Roddickom 6:7 (4) 6:1 4:6. Roger si dal pauzu a vynechal turnaj v Monte Carlo.

Toto sa ukázalo ako správne rozhodnutie, keďže ďalším turnajom bolo podujatie v Madride na netradičnej modrej antuke, ktorú kritizovali mnohí tenisti, hlavne Nadal s Đokovićom sa nevedeli zmieriť s touto zmenou a na turnaji skončili už v skorších kolách. Federerovi sa tiež táto zmena nepozdávala, ale nakoniec mu vyniesla víťazstvo na turnaji. V Ríme sa hralo už na klasickej antuke a tam Roger skončil v semifinále po prehre s Đokovićom. Na rade bola trávnatá časť sezóny aj s OH. Na turnaji v Halle prehral až vo finále s domácim Tommym Haasom. Na jeho obľúbený Wimbledon ale prišiel v kvalitnej forme, ktorú potvrdzoval už od začiatku jednoznačnými víťazstvami v prvých dvoch zápasoch. V 3. kole prišiel na rad Francúz Julien Benneteau a dlho to vyzeralo, že vo Wimbledone sa udeje ďalšie obrovské prekvapenie na úkor favoritov. Tým prvým bolo vypadnutie Rafaela Nadala v 2. kole s Čechom Rosolom.

Federer však opäť ukázal svoju obrovskú mentálnu silu a otočil zápas z 0:2 na sety (4:6 6:7 (3) 6:2 7:6 (6) 6:1). V ďalšom kole proti Xavierovi Malissovi to tiež nevyzeralo najlepšie a Roger sa už po pár gemoch dal ošetrovať. Opäť to bol chrbát, ošetrenie našťastie pomohlo a potom už Roger dominoval celému zápasu. V semifinále sa čakal veľký zápas s Đokovićom a tak sa aj stalo. Vo finále sa Federer stretol s domácim hráčom Andym Murraym. Ten spočiatku dominoval a vyhral aj prvý set. V treťom sete sa na začiatku zápas prerušil pre dážď a zaťahovala sa strecha. Prestávka trvala 40 minút. Ako kľúčový moment sa ukázal práve gem po zaťahovaní strechy. Murray pri svojom podaní viedol 40:0 ale Federer dokázal tento gem otočiť a po 20 minútach ho získal. Federer po 204 minútach a premenenom mečbale vyhral svoj 7. wimbledonský a 17. grandslamový titul 4:6 7:5 6:3 6:4 a opäť sa vrátil na post svetovej jednotky, čo znamenalo vyrovnanie a prekonanie rekordu Peta Samprasa v počte týždňov na poste číslo 1.

Po Wimbledone bol Federer najväčším favoritom na zlato z olympiády, ktorá sa tiež hrala na dvorcoch All England Club. Na začiatok sa poriadne natrápil a Kolumbijčanom Fallom. Roger po tomto zápase povedal, že mal slzy v očiach, pretože vedel ako blízko bol v vypadnutiu. Samozrejme nastúpil aj v štvorhre s Wawrinkom a chcel obhájiť zlato z Pekingu, ale to sa im nepodarilo. V 2 kole skončili na rakete Izraelčanov. Prvýkrát v kariére napokon vo dvojhre postúpil do semifinále pod piatimi kruhmi. Tam ho čakal už po niekoľkýkrát v tomto roku Juan Martín del Potro. Asi nikto nečakal taký priebeh zápasu. Tento zápas trval 4 hodiny a 26 minút. Bol to najdlhší zápas olympijskej histórie a najdlhší zápas na 2 víťazné sety. Roger v ňom nakoniec zvíťazil 3:6 7:6 (5) 19:17! Vo finále opäť proti nemu stál Andy Murray a tentoraz už Roger nedokázal tento zápas vyhrať a prehral hladko v 3 setoch 2:6 1:6 4:6.

Podľa očakávaní vynechal turnaj v Montreale a nastúpil až v Cincinnati, kde predviedol nevídanú dominanciu. Stal sa prvým tenistom, ktorý vyhral niektorý turnaj so série Masters bez straty jediného servisu a musel odvracať len 2 brejkbaly! Vo finále na to doplatil Novak Đoković, Roger vyhral 6:0 a 7:6 (7). Na US Open bol nasadený ako číslo jedna a bol veľkým favoritom. V prvých 3 zápasoch nestratil ani set a vo 4. kole na zápas nenastúpil Mardy Fish. Vo štvrťfinále narazil na Berdycha a ten ho aj nečakane porazil. Roger spravil v zápase priveľa nevynútených chýb, ktoré ho stáli víťazstvo. Prehral 6:7 (1) 4:6 6:3 3:6.

Federer vyrástol neďaleko Bazileja, na predmestí Münchenstein. Jeho matka Lynette (rod. Durandová) pochádza z Južnej Afriky a má afrikánsky pôvod,[1] jeho otec Robert ju stretol počas služobnej cesty v Južnej Afrike (obaja stále pracujú pre farmaceutickú spoločnosť Ciba-Geigy). V decembri 2003 založil Roger Federer Foundation, ktorá má za cieľ pomáhať postihnutým deťom hlavne v Južnej Afrike. 11. apríla 2009 sa v Bazileji oženil so svojou dlhoročnou priateľkou, bývalou švajčiarskou tenistkou slovenského pôvodu Miroslavou Vavrincovou[3] s ktorou sa zoznámil v roku 2000 na olympiáde v Sydney. Víťazstvo v Dauhe (Katar) začiatkom roka 2005 znamenalo, že Federer vyhral v šnúre svoje 14-te finále od Viedne v ok...

Osobné údaje Rogera Federera

KrajinaŠvajčiarsko
SídloBottmingen, Švajčiarsko
Dátum narodenia8. august 1981 (40 rokov)
Miesto narodeniaBazilej, Švajčiarsko
Výška1,85 m (6 ft 1 in)
PrezývkaMaestro, FedEx
Profesionál od1998
HráPravou rukou (jednoručný backhand)
Peňažné výhry129,946,683 US$

Monika Selešová: Talent prerušený tragédiou

Monika Selešová (maď. Szeles Mónika, srb. Monika Seleš, v srbskej cyrilike Моника Селеш, angl. Monica Seles; * 2. december 1973, Nový Sad, Srbsko) je bývalá americká profesionálna tenistka maďarského pôvodu narodená v Srbsku. Je bývalou svetovou jednotkou v ženskom tenisovom rebríčku WTA.

Selešová mala iba 19 rokov, keď jej raketovú kariéru pribrzdil incident z 30. apríla 1993 v Hamburgu. Na kurte ju napadol nožom nemecký fanúšik Günter Parche, ktorý nevedel uniesť skutočnosť, že Selešová nahradila Grafovú na pozícii svetovej jednotky. Parche spôsobil Selešovej bodnutím do chrbta zranenia s chronickými následkami. Po 27-mesačnej rekonvalescencii sa Selešová vrátila na kurty, ale na post svetovej jednotky už viac nedosiahla. Útočníka súd označil za psychicky narušeného a uložil mu dvojročnú liečbu.

Osobné údaje Moniky Selešovej

KrajinaJuhoslávia (1988-1992), FR Juhoslávia (1992-1993), Spojené štáty (od 1995)
SídloSarasota, Florida, USA
Dátum narodenia2. december 1973 (49 rokov)
Miesto narodeniaNovi Sad, Srbsko
Výška178 cm
Váha70 kg
Profesionál od13. februára 1989
HráĽavou rukou, obojručný bekend
Peňažné výhry14 891 762 $

tags: #tenis #prw #ktoru #krajinu #heninova