Máločo je spravodlivejšie ako šport. Ak do tohto sveta občas nazrie krivda, tak spravidla cez naše falošné pocity.
Dlhhoročná biatlonová reprezentantka Terézia Poliaková ukončila aktívnu kariéru. Niekedy okolo termínu jej 31. narodenín (2. apríla) v nej dozrelo, že si povedala: dosť.
„Už to oznamila na biatlonovom zväze, aj svojmu zamestnávateľovi, banskobystrickej Dukle. Ďalej to už prenechávam mladým. Už som sa neustále spoliehala na to, že to bude lepšie, ale nebolo. To ma už nebavilo. Ani zdravotne nie som na tom najlepšie. Nuž, a nechcem byť stará dievka!“ povedala Terézia.
Poliaková patrila v minulých rokoch k našej biatlonovej špičke a vo Svetovom pohári súťažila od roku 2012. Slovenské farby reprezentovala na zimných olympijských hrách v rokoch 2014 a 2018 a s dvojkrížom na prsiach sa postavila na štart majstrovstiev sveta dovedna päťkrát.
Terézia Poliaková sa narodila 2. apríla 1989 v Brezne a biatlonu sa venuje od detstva.
Prečítajte si tiež: Biatlonová kariéra Terézie Poliakovej
Začiatky a mládežnícka kariéra
Keď som bola malá, rodičia si so mnou nevedeli dať rady, lebo som bol hyperaktívna. Keďže moja sesternica sa venovala biatlonu a bývam osem kilometrov od Osrblia, tak sa rozhodli ma dať na biatlon. Hneď ma to zaujalo, pretože sa tu kombinuje streľba s bežkami. Veľmi sa mi to páčilo.
Začínala som v biatlonovom klube v Osrblí v deviatich rokoch. Bolo nás tam veľmi veľa detí. Za to som bola veľmi rada, keďže som kolektívny typ. Strieľali sme zo vzduchovky a nemali sme také pušky ako deti teraz. Mali sme klasické „lámačky“, pričom sme sa na tom celom vytrápili.
V juniorskej kategórii som pôsobila v Osrblí a následne som v ženskej kategórii prešla do VŠC Dukla Banská Bystrica.
Prechod medzi ženy
Veľa báb spolu so mnou prechádzalo do ženskej kategórie. Najskôr som jazdila IBU poháre, neskôr som prešla do Svetových pohárov.
Po juniorskej kategórii som nevhupla hneď do najvyššej kategórie, ale počkala som si zopár rokov. Išlo o riadny skok. V juniorkách je síce výkonnosť na vysokej úrovni, avšak na „sveťáku“ je to ešte vyššie. Postupne som sa pripravovala na ten „prestup“.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť Terézie Poliakovej
Teraz niektoré mladé dievčatá idú priamo z junioriek na Svetový pohár, napríklad Veronika Machyniaková alebo Henrieta Horvátová. Ja som to mala lepšie v tom, že dva roky som sa ešte mohla pripravovať na IBU pohároch.
Mala som dobre našliapnuté. Potom som však nevedela pretaviť drinu na tréningoch do výsledku, s ktorým by som bola spokojná. Mrzí ma to, že keď sa obzriem za svojou kariérou, tak tam nevidím top pätnástku vo Svetovom pohári v rámci individuálnych zápolení.
Významne sa jej darilo v štafetových zápoleniach, pričom na olympijských hrách v Pjongčangu sa pričinila o 5. miesto našej štafety. Na majstrovstvách sveta v Östersunde 2019 pomohla štafete k 6. pozícii.
Najvyššie individuálne umiestenie vo „sveťáku“ zaznamenala v rakúskom Hochfilzene 2014, kde skončila na 27. priečke. V IBU pohári sa dokázala predrať na 4. priečku vo vytrvalostných pretekoch v Obertilliachu 2016, na majstrovstvách Európy v Otepää 2015 obsadila 6. miesto - taktiež vo vytrvalostných pretekoch.
Úspechy a štafety
V IBU pohároch som niekedy vedela zastrieľať lepšie. Ani neviem prečo. Z IBU pohárov si vážim šieste miesto v rámci majstrovstiev Európy a takisto štvrté miesto z Obertilliachu vo vytrvalostných pretekoch s premiérovými štyrmi nulami.
Prečítajte si tiež: Biatlonová streľba
Určite budem dlho spomínať na štafety, lebo to boli veľmi pekné momenty. Samozrejme, v štafete ide o tímovú spoluprácu a tam každý robí pre tím. Štafety ma vždy veľmi bavili a snažila som sa podať najlepší výkon, aký bol v mojich silách. Vedela som, že keď to pokazím, tak nielen sebe, ale aj tímu. Preto ma potom mrzeli prepady v štafetách a odovzdávala som na oveľa horšom mieste.
Zúčastnila sa si na dvoch olympijských hrách. Mne osobne sa viac páčilo v Soči ako v Pjongčangu. Išlo vtedy pre mňa o niečo nové, takisto sme mali lepšie počasie.
V Pjongčangu sme však vybojovali s Paulínou Fialkovou, Anastasiou Kuzminovou a Ivonou Fialkovou piate miesto v štafete, čo bol veľký úspech. Na to budem dlho spomínať.
Olympijské hry sú sen každého športovca. Každé dieťa, ktoré začne „robiť“ šport, sníva o tom, že sa chce dostať pod päť kruhov. Ja som o tom tiež snívala. Som veľmi rada, že sa mi to podarilo a dokonca dvakrát. Ide o sviatok športovcov. Je veľmi príjemný pocit, keď tam zúročíš celú štvorročnú drinu.
Začiatkom apríla som oslávila svoje 31. narodeniny. Moje výkony sa nezlepšovali a zdravie sa mi zhoršovalo. Patrím k tým športovkyniam, ktoré museli pri tréningu skôr brzdiť.
Výkony boli slabé, telo unavené. Aj keď nie vždy sa mi darilo, stále ma hnali aspoň menšie úspechy.
Už som síce za sebou mala nevydarené individuálne vystúpenia, stále však pred nami boli štafety. Bola som v napätí, vedela som, že baby sú vo výbornej forme. Nechcela som im to pokaziť.
Na olympijské štafetové preteky som preto prišla dobre naladená. Veľmi som chcela, aby som na svojom úseku nebola na trati sama. Radšej som súčasťou skupiny alebo pred sebou vidím pretekárku, ktorú sa pokúšam dobehnúť.
Stalo sa to, čoho som sa bála - štafetu som začala kaziť. Veľmi som sa bála, že budem strieľať podobne mizerne ako v individuálnych pretekoch. Nič také sa však nestalo! Nemusela som ísť ani do jedného trestného kola a dobíjala som len dvakrát.
Štafetu som odovzdávala s 19-sekundovým mankom za Fínkami na piatom mieste. Bol to neuveriteľný pocit - byť na čele olympijských pretekov.
Hneď, ako som zišla z trate, ma v mixzóne čakal rozhovor do priameho prenosu RTVS. „Počkajte, ešte to netočme, nech Ivka dostrieľa,“ poprosila som.
Zastrieľala však výborne, ja som rýchlo bežala do cieľa, kde som spoza plôtika sledovala, ako to Ivke ide na trati. Nemalo to konca.
Piate miesto našej štafety na olympiáde bola senzácia.
Ťažké obdobie a kritika
Január 2019 bol najhorším obdobím, aké som v biatlone zažila. Verejnosti bolo ukradnuté, ako sa mi darí v individuálnych pretekoch, ale keď som nastúpila na štafetu, všetko sa zmenilo. Pohľad sa zmenil.
Už som nebola tá, vďaka ktorej životnému výkonu Slovensko obsadilo na olympiáde senzačné piate miesto. Po každých nevydarených pretekoch mi telefón zahltili primitívne vulgárne správy od ľudí, ktorých len ťažko môžem nazvať fanúšikovia.
Veľmi som si to pripúšťala, aj keď ako vrcholová športovkyňa by som mala mať nadhľad. Vtedy som im neodpisovala, ale minulú sezónu som to raz skúsila.
Pánovi som to vrátila rovnakou mincou, reku, či sa mu dobre počúva, keď ho označujem škaredými slovami. Aj tak ma však stále prekvapuje, čo sú ľudia schopní napísať do správy. Nikdy sa mi nestalo, že by mi niekto niečo podobné povedal osobne.
Vtedy mi veľmi pomohlo, keď sa ma zastali ľudia z tímu. Daniel Kuzmin do novín aj televízie povedal, že ak ma ľudia budú ďalej takto deptať, zruší celú štafetu.
Bolo to veľké povzbudenie: uvedomila som si, akých ľudí som okolo seba mala. Ukázalo sa, aká krehká je naša biatlonová štafeta. U nás vypadne alebo podá slabší výkon jedna a hneď to vidno.
Poslal moju hlavu správnym smerom. Do švédskeho Östersundu som na majstrovstvá sveta prišla veľmi dobre naladená. Bol to posledný pozitívny moment mojej kariéry.
Bez nej sa nám nedarilo ako tímu a nešlo mi to ani individuálne. Už som nedokázala nájsť dôvod, prečo pokračovať.
Priateľstvá a podpora
Veľmi mi pomohla Nastina ľudskosť. Posledné roky som mala tú česť byť súčasťou jej tréningovej skupiny.
Našťastie som bývala na apartmáne s Nasťou Kuzminovou, s jej manželom Danielom a ďalšou biatlonistkou Betkou Majdišovou.
Oveľa viac mi však pomohli momenty, keď som zabudla na to, kde som a prečo som tam prišla. Boli to chvíle, keď sme s Nasťou a Betkou rozoberali veci, ktoré tú radšej ani nebudem publikovať.
MS v Östersunde 2019 - štafeta žien
Na MS v Östersunde 2019 štartovala slovenská štafeta v zložení Ivona Fialková, Terézia Poliaková, Anastasia Kuzminová a Paulína Fialková. Slovenky obsadili 6. miesto.
Tabuľka: Výsledky štafety žien na MS v Östersunde 2019
| Miesto | Krajina |
|---|---|
| 1 | Nórsko |
| 2 | Švédsko |
| 3 | Ukrajina |
| 4 | Nemecko |
| 5 | Rusko |
| 6 | Slovensko |
| 7 | Poľsko |
Priebežné výsledky po jednotlivých úsekoch (Slovensko):
- 1. úsek (Ivona Fialková): 6. miesto
- 2. úsek (Terézia Poliaková): 11. miesto
- 3. úsek (Anastasia Kuzminová): 7. miesto
- 4. úsek (Paulína Fialková): 6. miesto
Ivona Fialková po dvoch dobíjaniach odovzdávala po prvom úseku slovenskú štafetu na šiestom mieste so stretou takmer 30 sekúnd na čelo pretekov. Poliaková taktiež dvakrát dobíjala a slovenskému kvartetu pri druhej odovzdávke patrila priebežná jedenásta pozícia.
Kuzminová napriek trom opravám na strelnici posunula slovenskú štafetu na siedmu pozíciu. Paulína Fialková dvakrát dobíjala a finišovala na konečnom šiestom mieste.
Čo ďalej?
Rozprávali sme sa aj s Ankou Murínovou, že keď budem chcieť, môžem si prísť zatrénovať s babami do Osrblia. Vravela, že aj im to dobre padne a budú rady. Pri vrcholovom biatlone sa však veľmi nevidím.
Dosť som sa nacestovala a zase by som bola len na cestách. Určite sa chcem často stretávať s ľuďmi a udržiavať vzťahy, ale to je asi všetko.
Každý deň, keď som doma robím nejakú aktivitu. Neviem si predstaviť život bez športu, lebo som aktívny typ človeka. Nie je dobré zo dňa na deň „seknúť“ so športom aj po zdravotnej stránke.
Samozrejme, záleží na tom, akú budem mať prácu. Pokiaľ to bude v mojich silách a budem sa na to cítiť, tak by som si potom možno nejaké preteky aj odbehla.
Veľa ľudí mi povedalo, aby som nerobila unáhlené rozhodnutia, aby som si dobre premyslela, čo budem ďalej robiť. Budem premýšľať.