Každý máme svoj príbeh. V živote sa občas stane, že sa dostaneme do situácie, keď nemáme chuť bojovať ďalej. Keď pod tlakom problémov viac nemáme silu ohýbať chrbát a zomkne nás pocit, že každú chvíľu padneme na zem. Zdá sa, že život je nespravodlivý, že naše problémy sú až príliš veľké a že všetko hrá proti nám. Raz-dva sa zamotáme do siete negativity.
Práve v takýchto situáciách nám môže pomôcť motivačná literatúra a kurzy pozitívneho myslenia, na ktorých nám tvrdia, že na všetkom sa dá nájsť niečo dobré a že vždy je prečo kráčať vpred. Človek menom Tomáš Masaryk sa toto snaží naučiť ľudí, ktorí už možno pomaly v seba prestávajú veriť. No Tomáš je tak trochu iný kouč. Už na prvý pohľad. On je totiž na invalidnom vozíku. A z neho sa smeje na celý svet. Znie to neuveriteľne, ale je to tak.
Tomáš Masaryk pred osemnástimi rokmi prežil vážnu autonehodu, no neodrovnalo ho to. Aký je jeho príbeh?
Nenarodil sa ako chorý. On bol úplne fit, asi najviac fit, ako sa dá. Bol športovec telom aj duchom, hral našu futbalovú prvú ligu. Mal 22 rokov, sľubnú kariéru futbalistu pred sebou, priateľku a čerstvo dokončenú fakultu telovýchovy a športu. Jeho život bol šport a zábava, nič sa mu nezdalo nemožné a nedosiahnuteľné. Bol to ten typ hyperaktívneho mladého človeka, ktorý sa cítil dobre vtedy, keď sa dvakrát denne „rozbil“ na tréningu. Všetko mu vychádzalo, ako chcel...
Zmena plánu
Až jedného dňa, dva týždne po promóciách, išiel so spoluhráčmi autom na tréning do Senice, kde vtedy hosťoval. Podľa rekonštrukcie udalosti dostal na zadnom ľavom kolese pri predbiehaní defekt. Auto sa 7-krát pretočilo vo vzduchu a mladého muža vyhodilo bočným oknom von. Podľa štatistík mal byť na mieste mŕtvy - hovorí sa totiž, že 99 percent ľudí, ktorým ostanú topánky v aute a ich vystrelí von, takúto nehodu neprežije. Tomáš tieto štatistiky kazí, aj keď si lekár na chvíľu myslel, že je mŕtvy. On však prežil. Aj napriek zablokovaným pľúcam, opuchu mozgu a ťažkému zraneniu chrbtice. Tri týždne bol v kóme, potom nadopovaný liekmi, pod ktorými mal pocit, že je všetko ako-tak o. k.
Prečítajte si tiež: Kto bol Tomáš Kysel?
Presne v tom čase mu chcel jeho manažér oznámiť, že sa mu podarilo uzavrieť zmluvu s francúzskym futbalovým družstvom Lille, ktoré vtedy hralo druhú ligu. Vysnívanú zmluvu so zahraničným klubom... A potom prišlo precitnutie. Tomáš zistil, že už vôbec nič v jeho živote nebude ako predtým. Úlomky zlomeného šiesteho stavca sa pozapichovali do jeho miechy, výsledkom čoho bolo, že zostal ochrnutý od polovice hrudníka dole.
Ak sa pýtate, či nemal napriek svojmu životnému optimizmu v tomto období depky, tak vám prezradím, že mal. A nie malé. „Keď ma z nemocnice previezli asi tri týždne po nehode na rehabilitácie do Kováčovej, naplno som si uvedomil svoju bezmocnosť. Nevedel som sa najesť, umyť, skrátka nič, iba ležať. Odišlo mi všetko svalstvo, všetka sila, ktorú som mal. Potom sa so mnou rozišla priateľka. Všetko by bolo oveľa ľahšie, najbližší by mi zapálili sviečku na hrobe, poplakali by si a hotovo. Mňa by už nič nebolelo ani netrápilo. Tiež mi párkrát napadlo, že aj keby som sa chcel zabiť, ani nemám ako, pretože sa neviem hýbať, musel by som niekomu povedať, aby ma napríklad zhodil zo strechy.
Mal som však okolo seba rodinu, mamu a otca, ktorí, aj keď boli z toho, čo sa stalo, zdrvení, vo mňa verili. Vtedy som si uvedomil, že buď nechám, aby ma to zvalcovalo, alebo sa s tým, čo mi život prihral do cesty, popasujem a uvidím, ako sa to vyvŕbi. Mama so mnou každý deň cvičila a postupne, dva roky po nehode, som začal hýbať pravou rukou. Lekári mojim rodičom tvrdili, že nikdy nebudem rozprávať a ani normálne myslieť, no oni vedeli, že to dám, a to mi dalo silu bojovať.
Rúcanie bariér
Podpora rodiny je pre ľudí s podobným osudom zrejme kľúčová a Tomáš Masaryk mal v tomto šťastie v nešťastí. „Ľudí, ktorí sa ocitnú v situácii ako ja a nemajú nikoho blízkeho, kto im pomôže psychicky, ale aj v každodennom živote, poznám niekoľko. V tomto som mal naozaj šťastie a tak, ako som mal skvelý vzťah s rodičmi a silné zázemie predtým, mal som aj po nehode, a je to tak dodnes. Za to im najviac ďakujem a nikdy im to nezabudnem,“ hovorí Tomáš.
Potom prišiel čas návratu z Kováčovej domov, asi pol roka po nehode. Opäť bolo treba riešiť ďalšie nové prekážky, ako napríklad bariéry v dome, v ktorom rodina bývala. Schody, dvere a množstvo každodenných situácií, pretože v tom čase bol mladý športovec na invalidnom vozíku odkázaný na pomoc rodiny, nevedel sa na ňom ešte pohybovať sám. Jeho telo sa však postupne regenerovalo a naberalo silu a o dva roky vedel ísť von bez pomoci.
Prečítajte si tiež: Kužela: Bojovník a jeho cesta
Každý jeden deň sa bolo treba popasovať s niečím novým, pretože život na dvoch kolesách je skrátka úplne iný ako na dvoch nohách. No po čase si Tomáš našiel systém, zistil, kam môže ísť a kam nie. Postupne sa so svojím vozíkom zžíval, našiel pre seba tú najideálnejšiu veľkosť a pomaly začal normálne fungovať a žiť. Časom si zvykol aj na zvedavé pohľady ľudí, ktoré ho najskôr zneisťovali, no dnes sa zo svojho karbónového „kočárka“ na vás smeje z kilometra.
Nič však nešlo zo dňa na deň, ani z mesiaca na mesiac. Bola to cesta. Asi päť rokov po nehode začal opäť šoférovať v špeciálne upravenom aute, čo bol ďalší krôčik k normálnemu životu a k slobode, po ktorej túži každý mladý človek.
Od futbalu k tenisu
Keď začal uvažovať nad tým, čomu by sa pri svojom zdravotnom stave mohol venovať, jeho hlavným kritériom bolo, že sa chce pri športe poriadne fyzicky unaviť, tak, ako predtým na futbale. Rozhodol sa teda pre tenis. Každý nový šport je zo začiatku drina, no zakrátko sa ukázalo, že Tomášovi nechýba cit ani talent. Po dlhých rokoch plných náročných udalostí a absolútne zmeneného života sa začali Tomášove dni podobať na tie, na ktoré bol zvyknutý pred nehodou. Tréningy, pot, pohyb - aj keď na dvoch kolesách, ale aj tak pohyb, vrátili radosť do života človeku, ktorý predtým bez športu nebol ani deň.
Dnes je to už asi 13 rokov, čo chytil raketu do ruky, a v tom, čo robí, sa mu mimoriadne darí. Doma má už okolo 130 trofejí a vďaka tenisu videl vždy usmiaty Tomáš Masaryk kus sveta a fandí mu neuveriteľné množstvo ľudí. Získal si ich svojím tenisovým umením, ale aj neskutočnou radosťou, ktorú šíri všade, kam príde. To, čo chcel dosiahnuť vďaka futbalu, dosiahol s iným športom a trochu ináč, než si predstavoval. Načo by bolo dobré, keby sa vtedy v Kováčovej zlomil a vzdal? Zaťal sa a išiel za tým, čo vždy chcel, a nezastavil ho ani invalidný vozík.
Ak vám vŕta v hlave, či je aj tento druh tenisu tak dobre finančne ohodnotený ako klasický, musím vás sklamať. „Je to úplne iné ako normálny tenis, ide teda skôr o hoby a musím aj normálne pracovať,“ vysvetľuje Tomáš, ktorého povolaním je obchod. Živí sa ako obchodník s komoditami v oceliarskom priemysle. K tejto práci sa dostal úplnou náhodou, nevedel o nej predtým nič, no fascinoval ho adrenalín a pružnosť, ktorú v sebe obchodovanie má. Dnes lieta a uzatvára kontrakty po celom svete. Po anglicky predtým vedel len pár slov, dnes hovorí plynulo. Odvaha, húževnatosť a túžba presadiť sa teda sympatickému Holíčanovi nechýbajú.
Prečítajte si tiež: Slovenský MMA bojovník Tomáš Bolo
Nič ho nezastaví
Známy motivátor a úspešný podnikateľ Peter Krištofovič raz pozval ľudí z paralympijského výboru na prednášku a k slovu sa tu dostal aj Tomáš. Jeho príbeh, ale aj spôsob, akým ho rozpráva, si vyslúžil standing ovation a odvtedy je pravidelným hosťom všade tam, kde treba ľudí nakopnúť a motivovať. Už asi 2 a pol roka spolupracuje na projekte motivačno-rozvojových seminárov Power Days a prednáša pre stovky ľudí. Najväčšia prednáška, kde Tomáš vystupoval, bola asi pre 1 300 ľudí. Nedávno dokonca bez zaváhania rečnil aj v anglickom jazyku.
Na prednáškach sa snaží ľudí naučiť, že to nikdy nesmú vzdať a že aj po maličkých krôčikoch sa dokážeme dostať všade, kam chceme. Tak, ako si chcel mladý muž dokázať svoje vo športe, chcel normálne fungovať aj v iných oblastiach života. Mať ženu a deti, tak ako každý zdravý chlap. Podarilo sa mu aj to. Ženatý je už dlhých 11 rokov a spolu s manželkou Klárou majú dve deti. Jedenásťročného syna Tomáša juniora, ktorý hrá futbal, a osemročnú dcérku Lauru, ktorá sa zas venuje tenisu. Obe deti teda idú v jeho šľapajach a obe svojho otca od narodenia poznajú tak, že sedí na vozíku. Pripadá im to teda celkom normálne.
„Veľakrát sa nám stalo, že si nás ľudia na ulici alebo v obchode fotili, ako mi syn sedí na jednom kolene a dcéra na druhom. Keď boli malí, po dome vedeli na mojom vozíku lietať šikovnejšie než ja,“ s úsmevom hovorí o svojom zaujímavom živote Tomáš. So svojou rodinou aj s mamou a otcom žije na jednej kôpke, v bezbariérovom dome v Holíči. Niekto by sa v jeho situácii možno opustil, no on dnes žije plný a krásny život a plní si svoje sny. Paradoxne je on ten, kto sa snaží ostatných posúvať vpred.
Žijem svoj druhý život s úsmevom
Som Tomáš Masaryk a vo svojom živote som sa dva krát narodil. Svoj druhý život žijem ako obchodník, športovec a inšpiratívny rečník. Tragická nehoda a jej následky mi otvorili nový pohľad na svet. O ten sa rád s Tebou podelím aj tu. V tom prvom som bol 22 ročný, úspešný profesionálny futbalista, s dobre našliapnutou kariérou. V tom druhom síce už nekráčam po vlastných, ale užívam si ho naplno aj na „kočárku“, ako medzinárodný obchodník s komoditami, reprezentant Slovenskej republiky v tenise a „motivačný rečník“.
Tak ma nazvali dnes už moji priatelia, ľudia, s ktorými som sa podelil o svoj príbeh. Môj prvý život skončil osudnou autonehodou a precitnutím do nového, v ktorom boli na začiatku len pesimistické diagnózy a beznádej. Čoraz viac sa vo mne silnela práve tá energia, ktorú som celý život využíval k pohybu, môjmu milovanému športu. Svojim vlastným životným príkladom sa snažím ľuďom ukázať, že všetko je možné. Život ma raz priviedol na motivačno-rozvojový seminár, kde som mohol porozprávať ľuďom svoj príbeh. Viacerí moje rady zrealizovali a výsledky sa dostavili. Pýtali sa ma čo som študoval, kde som sa učil či čo všetko som prečítal. Ja som sa však úprimne priznal, že hovorím iba príbehy z knihy svojho vlastného života. Múdre rady popísané v motivačnej literatúre som nikdy nečítal. Žijem svoj život s otvorenými očami a srdcom. Svoje poznatky som pretavil do jednoduchých myšlienok a odkazov. Ukazuje sa, že fungujú a ľuďom prinášajú skutočný osoh.
Preto som sa rozhodol ďalej pomáhať. Dokážem ponúknuť svoj príklad, vnuknúť myšlienku alebo povzbudiť na ceste. Neviem však nikomu zmeniť život. Zápasíte s nechuťou, prokrastináciou, či nízkou sebaistotou a potrebujete pracovne nakopnúť? ,,V živote nejde ani tak o to, čo sa nám stane, ale omnoho dôležitejšie sú naše reakcie na to, čo sa nám stalo. Myslím si, že menej je niekedy viac a preto prvá myšlienka vyjadruje presne to, čoho je Tomáš Masaryk ukážkovým príkladom.",,Tomáško, keby každý človek na tejto našej krásnej planéte mal aspoň kúsok z Tvojej sily, z Tvojej chuti do života a z Tvojho zmyslu pre humor, bol by ten náš ľudský svet oveľa krajší a hlavne bohatší. Ďakujem Ti, že si taký, aký si a že som mal možnosť Ťa spoznať.",,Čistý blázon , zjav, prírodný úkaz , ďalší div sveta . To je ON, náš Tomáš na kočárku. Každá miestnosť do ktorej vojde(sa dovezie) 😉sa rozžiari 👍100% koncentrát pozitívnej energie ... kto nezažil , neuverí 🤗Ja mám tú česť, veľká vďaka šéfe❣️"
Ľuba Tomášikovámoderátorka,,Vždy pozitívne naladený, s úsmevom na tvári. Tvoj pohľad na život je inšpirujúci pre všetkých. Pozitívne myslenie v každej životnej situácii. Vieš...v živote je dôležité mať ciele...ale dôležitejšie dôležitejšie je poznať cestu, ako sa k ním dopracovať. A toto všetko Ty máš...nenechávaš si to pre seba, ale práve naopak. Rozdávaš radosť, motivuješ a inšpiruješ ľudí."Martin Ševelamanažér futbalového tímu,,Večne usmiaty, vždy pozitívne naladený športovec Tomáš Masaryk...takto ho vidím ja. Poznám jeho príbeh a práve preto som rád, že rozdáva pozitívnu energiu všade, kde príde...a som rád, že je môj priateľ!!!"
,,Tomáša vnímam ako skvelého človeka, ktorý svoj život má pevne vo svojich rukách, je to človek, ktorý svoj sen nielen sníva, ale aj žije. Ide si tvrdo za svojim a je veľa ľudom vzorom a to aj pre mňa. Má skvelú rodinu a som rád, že som s ním kamarát."Richard „Ricco“ Šarközihudobník,,Tomáš je veľmi silný a inšpirujúci človek. To, čo som sa ja učil 25 rokov z kníh, seminárov a života, sa on učil vďaka rýchlokurzu od života. Neuveriteľná dávka vnútornej energie, optimizmu a vtipu - to je Tomášova DNA. Dnes je inšpiráciou pre tisíce ľudí na Slovensku a v Čechách na ceste za ich snami. Nemusíte zažiť to čo on, aby ste sa naučili to, čo vie on. Tomáš, vďaka za našu spoluprácu a priateľstvo."
Peter Krištofovičinvestor a biznis kouč,,Tomáša poznám veľa rokov a úprimne sa priznám, že nepoznám niekoho podobného, ktorý napriek krutej nepriazni osudu. Tomáš je neskutočný optimista, ktorého charakteristickým znakom je veľký, ale fakt veľký úsmev ;). Teším sa, keď ma raz príde pozrieť na Oravu a ja mu napečiem tie najlepšie koláče, na ktorého ho lákam, keďže si ho veľmi vážim a mám ho rád. Tomi si u nás vždy vítaný!"
Dušan Tittelposlanec NR SR,,NIE OKOLNOSTI, ALE REAKCIA NA OKOLNOSTI - veta Viktora E.Frankla sedí na Tomáša Masaryka nie len s ohľadom na jeho úraz v mladom veku, ale je jeho každodenným mottom pri rozhodovaní vo všetkom čo robí. ,,EL Prezidente ze Záhorí“ ako ho ja familiárne volám, chlapec s otvorenou dušou pre radosť života. Radosť vo všetkom čo robíte je zmyslom nášho života a Tomáš to napĺňa každou sekundou svojej životnej cesty."Ján Riapošslovenský paralympijský športovec,,Milý Tomík, nikdy som ešte nestretol tak optimisticky naladeného človeka ako si Ty. Poznám ľudí veselých, vtipkujúcich, dívajúcich sa z nadhľadu aj na ošemetné situácie, ľudí tzv. salámistov, ľudí múdrych, rozhľadených, inteligentných, s úžasnou intuíciou, ale aby to mal niekto pokope tak ako Ty, to som nezažil. Veľa šťastia do veľa ďalších rokov Ti želám Tomík, som rád, že môžem byť Tvoj kamoš, Jano“Ján Greššoherec a riaditeľ divadla,,Tomino je stelesneným dôkazom toho, že človek sa dokáže nie len popasovať, s tými najhoršími situáciami v jeho živote, ale dokonca zažiariť ešte ďaleko jasnejšie a uspieť omnoho oslnivejšie, ako kedykoľvek pred tým. Milujem stretnutia s ním, lebo Tomáš nemá tému, o ktorej sa s ním nedá rozprávať. Nemá komplexy. Nie je vzťahovačný, urážlivý ani samoľúby, neovláda ho pýcha.
V dnešnom článku pokračujeme históriou košického tenisu a priblížime si niektoré zaujímavosti a udalosti, ktoré sa spájali s košickým tenisom v období prvej Československej republiky /1918-1938/.
V Košiciach boli po vojne tenisové dvorce v Sokolskom sade (predtým Széchenyi park, dnes Mestský park) obnovené a v rukách okrášľovacieho spolku. Poplatok za prenájom ihriska pre 12 osôb bol 846 korún, na osobu to tak vychádzalo 76 korún. O preukaz bolo potrebné požiadať a zaplatiť u tajomníka Jánosa Quirsfelda. Ihriská si tu prenajal aj KSC (Kassai Sport Club), maďarský športový klub založený v roku 1912 a reorganizovaný predsedom Bélom Fekete v roku 1919. Práve tento klub sa po vojne ako prvý začal vážnejšie venovať tenisu.
Druhý významný maďarský športový klub KAC bol vysídlený z moderného športového areálu na Rákóczi út a presťahoval sa do nového športového strediska na Peštianskej triede v r. 1920. V rámci obnovenia aktivít klub reorganizoval aj svoj tenisový oddiel. Prvý krok k organizačnému zoskupeniu na východnom Slovensku bol daný aj utvorením tenisových krúžkov aj odborov pri odbočke „Sväzu čs.
Na jar r. 1921 fanúšikov tenisu vítalo v mestskom parku až 16 kurtov, ktoré sa poľahky darilo zaplniť. Medzi tenistami nechýbali deti, dievčatá, mladí muži či ženy, hra oslovila každú vekovú skupinu. Možno povedať, že to bol rok znovuzrodenia tenisu v Košiciach a trocha zveličene aj že v roku 1921 sa zrodila myšlienka hrávať tenis ako šport. Predtým čisto spoločenskú, zábavnú hru vystrieda túžba po štýlovej hre, ktorej cieľom sú výsledky a pod vedením trénera sa hráči učili a snažili zlepšiť svoju hru. K rozvoju veľkou mierou prispela aj prvá medzinárodná súťaž organizovaná KSC v auguste 1921, na ktorej sa zúčastnil aj svetoznámy maďarský tenista Béla von Kehrling.
Naďalej boli najaktívnejší tenisti zo športových klubov KAC aj KSC, ktorých pripravoval na sezónu skúsený budapeštiansky tenisový tréner Béla Bajusz. Tieto dva kluby každoročne organizovali zaujímavé tenisové turnaje. V r. 1922 to boli medzinárodné majstrovstvá Slovenska v dňoch 17. - 18. augusta. Aj československý košický športový klub Slávia sa snažil prilákať mladých tenistov do svojich radov / Slovenský východ, 8. marec 1923
Tenisový život v Košiciach prešiel za pár rokov obrovským vývojom. V r. 1925 sa tenis hrával na troch športoviskách. V apríli roku 1925 bol založený košický LTC (Lawn Tennis Club), ktorý združoval hráčov všetkých košických športových klubov bez ohľadu na národnosť. V roku 1926 pokračoval v činnosti košický LTC už ako člen Československej Lawn tenisovej asociácie a patril k jedným z najväčších tenisových klubov Československej republiky. Prvý medzinárodný tenisový turnaj v Košiciach v rámci majstrovstiev Slovenska zorganizoval KSC dňa 8. augusta v r. 1926 v tenisovom komplexe v mestskom parku.
V organizačnej a aranžérskej práci vynikal agilný prezident klubu Béla Fekete. Okrem domácich hráčov sa turnaja zúčastnili aj tenisti z Banskej Bystrici ako i elitné družstvo z Budapešti na čele opäť s Bélom von Kehrling. Ceny vstupenky boli 6 KČ na deň a 25 KČ na celú súťaž. O veľkom záujme svedčí skutočnosť, že zápasy denne sledovalo okolo 460 divákov. Prvým majstrom sa podľa očakávania stal Béla Kehrling a v kategórii žien Oszkárné Bárczy z Banskej Bystrici.
Medzi úspechy košického tenisu z 20. rokov patrí triumf klubu LTC Košice, ktorý získal v roku 1927 Rizeleyov pohár - vypísaný československou Lawn tenisovou asociáciou - víťazstvom nad Berehovom, KSC Košice a Sláviou Banská Bystrica. Súťažilo sa v rámci súťaže preborníctva Slovenska. V barážovom súboji o postup do celoslovenskej súťaže ale LTC Košice podľahli českému víťazovi preboru, SK Přerov.
Tenis v 20. rokoch sa na východnom Slovensku naďalej rozvíjal čoho dôkazom bolo aj utvorenie nového Klubu Československých tenistov v Košiciach v roku 1927. Ich kurty sa nachádzali v roku 1930 na Wilsonovej okružnej (dnes Bencúrova ulica). V rámci celoštátnej organizácie ČsLTA (Československá Lawntenissová Associácia) bola v r. 1930 vytvorená východoslovenská župa. Súťažilo sa každoročne v súťaži klubov a jednotlivcov.
V júni 1931 organizoval klub LTC Košice medzinárodný tenisový zápas s popredným maďarským klubom AC Sátoraljaujhélyi.
Víťazom východnej skupiny župy ČsLTA sa prvýkrát stal 1. ČsLTK Košice v roku 1934. V majstrovstvách jednotlivcov sa z mužov najviac darilo dr. Gottesmannovi z LTC Košice, ktorý zvíťazil v rokoch 1933 a 1934, medzi ženami bola úspešná Košičanka Halmiová, víťazka v roku 1934.
Jedenásty deň Olympijského festivalu v x-bionic® sphere v Šamoríne patril tenisu. Návštevníci mohli v areáli stretnúť bývalú svetovú štvorku Dominiku Cibulkovú. Deti si mohli pod vedením známej tenistky aj zatrénovať. Prítomné deti ambasádorku Olympijského festivalu nešetrili. Cibulková však netajila radosť a deň zhodnotila pozitívne. „Mňa to s deťmi veľmi baví, preto sa im snažím aj v mojej akadémii venovať. Najkrajšie je vidieť pokroky na tréningoch, že im na druhom či treťom tréningu ukážete ako stáť a držať raketu. Veľmi ma to napĺňa, aj keď som už viac ako dva roky súťažne nehrala tenis,“ uviedla Cibulková.
Okrem detí ju popreháňali aj Marek Gergely a Tomáš Masaryk, slovenská jednotka a dvojka v paratenise v exhibičnej trojhre. „Je to obdivuhodné. Všetci paralympionici majú môj obdiv, pretože je nepredstaviteľné už len byť v takej situácii a ešte k tomu na sebe pracovať. Je to úžasné a veľmi im budem držať palce,“ dodala bývalá úspešná tenistka.
Začali sme odpočítavať posledný rok! Dnes žijem svoj druhý život, hrám tenis na vozíku, teším sa zo svojej milovanej rodiny a tiež práce, ktorá ma napĺňa. O svojom živote, prekážkach na ceste a .... Tomáš Masaryk - Všetko je možné je s uživateli Tomas Masaryk a Stano Staško v mieste Bory Mall.. Verím, že moja skúsenosť dokáže povzbudiť a obohatiť aj Tvoj život. Inšpiratívne prednášky ... Tenis na vozíku. Môj prvý život skončil osudnou autonehodou a .... Moje prednášky už absolvovalo niekoľko tisíc študentov, zamestnancov a podnikateľov. Môžem povedať, že sa stretávam len s pozitívnym ohlasom.
Vážna autonehoda ho pripútala na vozík. Napriek tomu sa nevzdáva. Futbal zamenil za tenis a paralympiádu v Paríži má už na dosah.
Tenis, obchod, ktorý ma živí, prednášky, na ktorých pomáham ľuďom. Z toho mám tiež dobrý pocit. Takže treba robiť to, čo nás baví a vtedy môžeme očakávať .... Za 14 rokov čo hrám tenis na vozíku som dosiahol v skratke toto: 140 pohárov, a poháre sa väčšinou udeľujú len za prvé a druhé miesto vo dvojhre ....
Spolupráca | Ako pomáham - Tomáš Masaryk. Tomáš Masaryk - Všetko je možné. Tomáš Masaryk | Motivačný rečník | Reprezentant Slovenskej .... Tomáš Masaryk. 🅣🅞🅜🅐🅢 🅜🅐🅢🅐🅡🅨🅚 (@tomasmasaryk_official__) .... PREDNÁŠKA - TOMÁŠ MASARYK. Tenista Tomáš Masaryk - hrám na US Open a Paríž na dosah .... Tomáš Masaryk jedným životom prešiel, druhým sa vozí. Tomáš Masaryk: optimista na invalidnom vozíku.