Pre muža je šerm ukážkou sily a obratnosti a lákavou víziou víťazstva v boji. Janku Kozovú (49) očarila aj možnosť preniesť sa do dávnych čias.
Vždy ju nadchýnala história, staré príbehy, povesti a možnosť symbolicky cestovať rôznymi obdobiami. „Zároveň ma fascinovalo ich silné posolstvo o morálke, cti, spravodlivosti. Sú v kontraste so súčasnosťou, ktorá stiera rozdiel medzi dobrom a zlom,“ zamýšľa sa Janka.
Vo svete rozprávok sa odmalička pohybovala aj vďaka svojmu otcovi, televíznemu režisérovi Jánovi Chlebíkovi. Ten stál za vznikom televíznych rozprávok, ako sú Husiarka a kráľ, Kovladov dar či seriál Stará mať rozpráva. Tvorba rozprávok Janku tak zaujala, že v televízii zostala pracovať ako asistentka réžie a neskôr v Prahe vyštudovala bábkarskú réžiu a dramaturgiu.
Láska a koníček spojené v šerme
Jej otec pri práci rád vkladal do rozprávkového príbehu aj historické bojové scény. Na odbornú spoluprácu si prizýval v tom čase jediného odborníka na historický šerm, Petra Kozu. Janka vždy obdivovala jeho šermiarske umenie a zanietenosť pre históriu. Inšpirovalo ju to a v roku 1991 sa dostala do Tovarišstva starých bojových umení a remesiel TOSTABUR. Ide o najstaršiu šermiarsku skupinu na Slovensku, ktorú pred polstoročím založil práve Peter Koza spolu s ďalšími nadšencami historického šermu.
Hoci bol Peter v tom čase ženatý, pri stretnutí s ním cítila, že je to muž jej života. Napokon sa z nich stali manželia. „Vedela som, že Peter je veľmi pracovitý a ak s ním chcem byť, musím s ním aj pracovať. To, čo robil, mi bolo naozaj blízke,“ hovorí Jana.
Prečítajte si tiež: Predpisy pre historickú streľbu
Najprv pre Tovarišstvo šila dobové kostýmy a sprevádzala ich na vystúpeniach. Až po roku sa odvážila začať chodiť aj na tréningy šermu. Dovtedy narábanie so zbraňou len obdivovala. Hoci meč sa tasil do útoku alebo na obranu, všimla si, že ak ním človek narába technicky správne, pôsobí to aj pohybovo veľmi elegantne. Postupne v sebe našla potrebnú dávku exhibicionizmu, zapojila sa do prípravy vystúpení a naštudovala svoje prvé duely a hry.
Adrenalín a umenie v šerme
Dnes s kolegami a kamarátmi z Tovarišstva, so zbraňami a v krásnych kostýmoch, stvárňujú atraktívne divadelno-bojové scény rôznych národov z viacerých historických období. Napríklad súboje egyptských či rímskych vojakov, gotických rytierov, tureckých janičiarov... Predvádzajú nielen šermovanie s mečmi, kordmi či so šabľami, ale aj boj so sekerami, s kyjakmi, strieľajú z lukov a z pištolí. Používajú pri tom novovyrobené zbrane v historickom štýle.
„Nemalo by zmysel ničiť skutočné historické zbrane. No aj tieto repliky sú krásne,“ vyznáva sa Janka. Používajú takzvané cvičné zbrane, ktoré nie sú ostré ako skutočná zbraň. „No aj narábanie s replikou zbrane je poriadny adrenalín. Aj preto, že máme pocit zodpovednosti za dobrý výkon pred publikom. Navyše sa môžeme poraniť, čo si vyžaduje maximálne sústredenie a súhru s protivníkom v súboji,“ hovorí sympatická šermiarka.
Dodáva, že reálne súboje trvali oveľa kratšie. Alebo dlhšie, ale s menším počtom zbraní a dlhšími pauzami. Fyzicky i psychicky boli veľmi vyčerpávajúce, najmä pri osobných súbojoch. Vo vojne to asi vyzeralo inak, no ľudia si vážili život a vziať ho niekomu sa vnímalo ako ťažký hriech.
Oni však pri šerme nebojujú o holý život, ale súboj sa snažia umelecky stvárniť v zmysle uveriteľnosti. Šerm si nevyžaduje len hrubú silu, naopak, so zbraňou v ruke sa pracuje len zápästím, preto šermovať pokojne môže aj žena, ktorá nemá svalnaté ruky. „Historický šerm nepovažujem za prejav emancipácie, ale skôr za príležitosť prebudiť v sebe zmysel pre staré hodnoty,“ hovorí šermiarka Jana Kozová- Chlebíková, ktorá obľubuje prácu so šabľou a francúzsku a španielsku školu šermu.
Prečítajte si tiež: Prehľad streliva do historických zbraní
Počas predstavenia sa šermiari snažia podať divákom všetko čo najvernejšie, aby vystihli podstatu života našich predkov. „Často vedeli žiť plnší a pravdivejší život ako my dnes,“ hovorí Janka. Okrem toho v Tovarišstve pripravujú aj tanečné čísla, napríklad orientálny tanec, tanec so šabľou či s ohňom. Ich kumšt mnohokrát využila aj televízia či divadlá, aby ním obohatili predstavenie, film či rozprávku. Keď tvoria nové predstavenie, vychádzajú z rôznych historických vedeckých diel i z dobovej beletrie. A, samozrejme, z vedomostí šermiarskeho majstra Petra Kozu, ktoré s nadšením zbiera celé desaťročia a stále objavuje nové súvislosti. Jeho manželka o ňom s pýchou prezrádza: „Peter je doslova chodiaca encyklopédia histórie...“
Kostýmy ako cesta v čase
O kostýmy Tovarišstva sa Janka stará dodnes. S vďakou si neraz spomenie na svoju mamu, ktorá ju už azda v desiatich rokoch začala zasväcovať do šitia na stroji. Dnes Janka tvorí vo svojej dielničke, ktorú jej manžel Peter zriadil v ich rodinnom dome. Podľa historických prameňov a po porade s manželom navrhnú podobu pánskeho plášťa či dámskych šiat a ona ich vyhotoví od strihu až po ušitie. Miluje tú prácu, lebo okamihy, keď si oblečie kostým, v nej vyvolávajú ilúziu cestovania v čase.
Nadšenie pre šerm a históriu u Janky Kozovej postupne prerástlo do lásky na celý život. Obetuje mu takmer všetok svoj čas, je jej zamestnaním. „Keď sa tomu začnete venovať, baví vás to a myslíte to vážne, ani sa to inak nedá.
Prečítajte si tiež: Legislatíva pre historické zbrane
tags: #tovarisstvo #historickych #zbrani