Vojenský výcvikový priestor (VVP) Záhorie je súčasťou Vojenského obvodu Záhorie. Obvod sa skladá z troch častí, pričom jednou z nich je VVP Turecký Vrch.
Vojenský výcvikový priestor Záhorie
Prvá časť - VVP Záhorie, sa tiahne od Senice smerom na juhozápad. Tento priestor je dlhý približne 17 km a široký priemerne 5 km. Má približne 11-tisíc hektárov. Konajú sa tu predovšetkým skúšky delostreleckých systémov a iných zbraní. Popri rezorte obrany ho využíva aj obranný a bezpečnostný priemysel SR, respektíve ďalšie domáce aj zahraničné subjekty.
Susediaca druhá časť Vojenského obvodu - Vojenský výcvikový priestor Kuchyňa -, má podobné rozmery aj rozlohu ako prvá časť obvodu. VVP Kuchyňa je vo svojej väčšej časti vlastne leteckou strelnicou. Využíva sa aj na likvidáciu nepoužiteľnej munície.
Návštevníci majú povolený vstup do oboch častí podľa novej zákonnej úpravy z tohto roku, avšak pri dodržaní predpísaných pravidiel, o ktorých informujú aj tabule na hranici uvádzaných priestorov. No nemajú prístup celkom všade. Trvalý zákaz vstupu v oboch VVP je napríklad v oblasti dopadových plôch, kde sa môže vyskytovať nevybuchnutá munícia.
Upozornenie pre verejnosť
„Kým sa vo Vojenskom výcvikovom priestore (VVP) Záhorie vykonáva skúšobná činnosť, v ohrození môžu byť ľudia nielen na dopadových plochách, ale v podstate v celom výcvikovom priestore, pretože môžu nastať rôzne nepredvídateľné situácie,“ varuje riaditeľ Vojenského technického a skúšobného ústavu (VTSÚ) Záhorie František Petráš.
Prečítajte si tiež: Svätý Peter: Vývoj miestnej strelnice
„Už teraz vieme, že vo Vojenskom výcvikovom priestore Záhorie budeme robiť skúšobnú činnosť prakticky každý pracovný deň až do konca roka," avizuje. V dňoch skúšok je pritom do VVP Záhorie zakázaný vstup, podobne ako keď sa skúša alebo cvičí v iných VVP.
Petráš preto zdôrazňuje že je mimoriadne dôležité, aby návštevníci VVP, ako aj celého Vojenského obvodu, rešpektovali predpísané zákonom stanovené podmienky a pravidlá. Aby sa o situácii informovali najmä na internetových stránkach VTSÚ (www.vtsu.sk) či Ministerstva obrany SR (www.mosr.sk), prípadne na obecných úradoch v obciach obcí susediacich s obvodom tak, aby vedeli, kedy sú vojenské lesy pre verejnosť uzavreté.
Príroda Záhoria
Lesy, ktoré vyrástli na viatych pieskoch v Pomoraví, v Borskej nížine, najmä vo vojenskom priestore Záhorie, sú plné vôní. Žiadne umelé vône, len živica, ihličie, kvety, suchý, ale čerstvý vietor. Keď sa povie, že vzduch je presýtený vôňami, predstavím si, že som sa do nich ponoril, až utopil sa v nich. Tu vás obklopia. Mihajú sa okolo vás ako neviditeľné rusalky. Točia sa okolo vás, dotýkajú sa vás, obklopujú vás, chvíľami intenzívne, chvíľami len veľmi zľahka. Je to hra. Zmyslovo pohlcujúca, takmer nehmotná.
História viatych pieskov
Viate piesky Záhoria so svojou históriou sú terrou incognitou. Aspoň pre laickú verejnosť. Možno preto, že viac ako sto rokov sú vojenským priestorom, možno preto, že sú na rovine a nelákajú kopce milujúcich turistov, možno preto, že vstup do nich je obmedzený na čas mimo vojenských cvičení, možno je tých možno priveľa.
Správne sa uvádza, že za stabilizáciou nestabilných pieskov treba hľadať rakúsku cisárovnú Máriu Teréziu (1717-1780). Ibaže väčšina autorov decentne mlčí v otázke bližšej špecifikácie obdobia, kedy k tomu došlo. Autori rozprávania o flóre viatych pieskov Záhoria v knihe Flóra a fauna viatych pieskov Slovenska ( E. Kalivodová a kol., Veda, 2008, str. 51) upozorňujú, že k intenzívnej výsadbe borovíc došlo po roku 1622. Teda takmer sto rokov pred narodením najpopulárnejšej vládkyne na našom území. Určite podporila nastúpený trend, ale asi nebola jeho autorkou.
Prečítajte si tiež: Strelnice na Slovensku: Čo potrebujete vedieť
Geologická história
Občas je možné sa stretnúť s úvahou, že piesky na Záhorí sa začali usádzať už v treťohorách (terciér). Toto tvrdenie je príliš odvážne a súvisí skôr s paleontologickými náleziskami dokumentujúcimi existenciu mora Paratethys v oblasti dnešného Slovenska. Záhorskú nížinu najviac ovplyvnilo posúvanie riečiska rieky Moravy. Skôr jeho odsúvanie sa od úpätia Malých Karpát.
Od začiatku kvartéru (štvrtohôr, cca pred 2,588 miliónmi rokov) sa posúva smerom na západ a na opustenom území vznikali a vznikajú nivy a terasy rieky. Vetry, ktoré tu neustávajú, dujú obyčajne v juhovýchodno-severozápadnom smere (pozdĺž hrebeňa Malých Karpát), vyvievali fluviálne (riečne) náplavy Moravy a je prítokov v dvoch smeroch. Hrubšie piesočnaté častice do Záhorskej (Borskej) nížiny a prachové častice (spraše) v smere do Myjavskej pahorkatiny.
Flóra a fauna
Podstatnú časť viatych pieskov Slovenska pokrývajú v súčasnosti aj monokultúry agátu. Ich výraznejšie zakladanie sa datuje do 19. storočia. Práve najrozsiahlejšie porasty na viatych pieskoch sú na Záhorskej nížine. Pokiaľ niekde narazíte na označenie psymofyty, tak vedzte, že ide práve o skupinu rastlín charakteristických pre túto oblasť. Dobre znášajú vysoké teploty na povrchu pôdy, veľké rozdiely v teplotách cez deň a v noci, nedostatok vody pri povrchu pôdy, neudusí ich ani pohyb piesku.
Pre najbežnejšieho návštevníka je dôležité, že najmä vo vrcholnom vegetačnom období sú charakteristické kvetmi s intenzívnym sfarbenom vo veľmi žiarivých farbách, najmä v žltej, červenej a fialovomodrej farbe.
Zvierat je tu dosť. Dokonca, ak by sme sa sústredili na ríšu hmyzu tak zistíme, že pre mnohé chrobáky a ulitníky obývajúce tieto biotopy nemáme slovenské názvoslovie. Používajú sa len latinské mená. Pohybujú sa to mnohopočetné čriedy vysokej zveri (lane, srnky, jelene), diviaky (našťastie tí sú opatrnejší a nie je ich tak často vidieť), nájdete tu líšky aj jazvecov.
Prečítajte si tiež: Zelený Háj: História a lesníctvo
Vplyv vojenského využitia
Vďaka tomu, že časť Vojenského priestoru Záhorie sa využívala ako tankodrom a strelnica pre Vojenský skúšobný technický ústav a časť ako strelnica pre lietadlá a dopadisko cvičných bômb, vegetácia nepokryla relatívne rozsiahle, čisto piesočné plochy. Teda stromami nezarástli plochy, ktoré ostali k dispozícii len rastlinám a hoci je to zvláštne, z pohľadu biodiverzity je to žiadúce.
Vojenské lesy sú tu od roku 1918, kedy ich odkúpilo od grófa Pálfyho Ministerstvo vojny. Vojenský obvod Záhorie vznikol v roku 1950 a prakticky prevzal pozemky Vojenských lesných podnikov.
Pripomenúť ešte treba, že v období rokov 1940 - 1944 tu cvičili jednotky nemeckej armády Wehrmacht. Osobitne vojská Afrika korps nasadených na boje v severnej Afrike. Rovnako si však ešte aj v súčasnosti preskúšajú tento terén najmä letecké jednotky USAF. Niektoré sa tu pripravovali na nasadenie pri vojenskej intervencii na Balkáne. Do tunajších vojenských lesov je najlepšie vyraziť na bicykli.
Novinárska muška - Memoriál Katky Fornerovej
Vo vojenskom výcvikovom priestore Turecký vrch sa 29. júna uskutočnil už 28. ročník streleckej súťaže novinárov: Novinárska muška - Memoriál Katky Fornerovej. Podujatie organizuje A-klub Slovenského syndikátu novinárov v spolupráci s Ministerstvom obrany SR.
Medzi súťažiacich novinárov zavítal aj minister obrany František Kašický, náčelník Generálneho štábu OS SR generál Bulík a ďalší hostia. Medzi nimi bol aj náš bývalý úspešný vojenský športovec rýchlostný kanoista Slavomír Kňazovický, ktorý pre Slovensko získal striebornú olympijskú medailu, titul majstra Európy a vicemajstra sveta. V súčasnosti trénuje svojich nástupcov v Dukle Trenčín.
V tomto roku čakali zástupcov médií netradičné súťažné disciplíny. Zo samopalu vzor 58 plnili palebnú úlohu 6 krát pevný terčový manéver. Zo samopalu HK UMP SD strieľali na 4 krát terčový manéver postavený na báze zariadenia AIRTEC 300 a z pištole vzor 75 D Compact na 4 krát terčový manéver. Najlepšiu mušku z vyše 50 strieľajúcich novinárov mal nakoniec František Schiffer zo Slovenskej televízie, pred Karolom Čukanom z Pravdy a nezávislým novinárom Filipom Conzarom. Medzi ženami bola najlepšia Juliana Bieliková z Plus 1 deň, pred Monikou Szabovou z Új Szó a Soňou Zverkovou z Hospodárskych novín. Cenu útechy keramickú „novinársku kačicu“ si odniesla redaktorka časopisu Obrana Michaela Farkašová.
Okrem toho si zástupcovia novinárskej obce v rámci nesúťažných disciplín vyskúšali streľbu z odstreľovacej pušky Dragunov i z lafetovaného guľometu vzor 59 na vozidle Aligator. Niektorí mali v rámci dynamických ukážok možnosť vyskúšať si jazdu v Aligatore či v terénnom mercedese vojenskej polície. Práve Vojenská polícia tohtoročnú streleckú súťaž novinárov zabezpečovala. Jej príslušníci predviedli zásah proti narušiteľovi, zneškodnili páchateľov v zastavanom priestore i ochránili prepravovanú dôležitú osobu pred prepadom.