Vojna na Ukrajine a Putinove vyhrážky spôsobili obavy z rozpútania jadrovej vojny. Tá je stále, aj podľa bezpečnostných analytikov, nepravdepodobná, no okamžite sa začalo diskutovať o jadrových zbraniach, pričom tie sa delia, okrem iného, na strategické a taktické. Je to aj pochopiteľné, veď hlavnou funkciou najničivejšej zbrane v arzenále ľudstva je odstrašiť ostatných od použitia rovnakých zbraní, tzv. doktrína o "zaručenom vzájomnom zničení". Táto stratégia ešte z čias studenej vojny sa veľmi nezmenila a jadrové mocnosti - USA, Rusko, Francúzsko, Veľká Británia, Čína, Pakistan, India a Izrael tak naďalej držia svoj jadrový arzenál v rovine beztvarej, ale strašnej hrozby.
Delenie jadrových zbraní
Jadrové zbrane (alebo atómové zbrane) sú všetky zbrane využívajúce lavínovité, neriadené uvoľňovanie jadrovej energie alebo priamo štiepne produkty, resp. rádionuklidy.
Delenie jadrových zbraní:
- Roznecovače (výbušné jadrové zbrane; jadrové zbrane v užšom zmysle). Môžu to byť akékoľvek druhy atómových roznecovačov - letecká alebo hlbinná bomba (atómová, vodíková, kobaltová), raketová bojová hlavica, torpédo, delostrelecký náboj, mína a pod.
- Rozdelovače sa delia na dve skupiny:
- Jadrové roznecovače (tzv. atómové bomby) sú atómové roznecovače s jadrovým materiálom na štiepenie jadra (napr.
Podľa dosahu sa delia zbrane na strategické (nad 1 000 km), operačné a taktické (do 100 km).
Typy jadrových zbraní
- Atómové bomby (štiepne jadrové zbrane) - pri ktorých je hlavným zdrojom šiepenie jadier atómov.
- Termonukleárne zbrane (napríklad vodíkové bomby) - fungujú na princípe fúzie jadier atómov.
- Posilnené jadrové zbrane využívajú menšie množstvo fúzneho paliva na zvýšenie rýchlosti a účinnosti štiepnej reakcie.
Taktické, označované tiež ako nestrategické jadrové zbrane, sú v podstate opakom tých strategických. Pri pohľade na jadrový arzenál USA a Ruska tvoria približne 30 až 40 % jadrovej výzbroje (pri ostatných jadrových mocnostiach je to v podstate 100 %). Vo všeobecnosti sú taktické jadrové zbrane menšie ako strategické a sú určené na zasiahnutie konkrétnych cieľov, či ako zbraň pri bojoch. Vzhľadom na ich krátky dosah nie sú určené na to, aby spôsobovali rozsiahli jadrový spád a ani veľké ničenie, aby neohrozili stranu, ktorá zbraň vypálila.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti so strelivom
Existujú dohody medzi USA a Ruskom, ktoré obmedzujú veľkosť a silu taktických jadrových zbraní. A hoci sú devastačné účinky menšie, nie sú bez rizika, keďže stále sú to jadrové bomby.
V niektorých prípadoch môžu byť taktické jadrové zbrane nebezpečnejšie ako strategické, tvrdí vedec Nikolaj Sokov, ktorý sa zúčastnil aj na rokovaniach START o znižovaní počtov jadrových zbraní.
Taktické jadrové zbrane majú široko nastaviteľnú silu, napríklad americká zbraň B61 od 0,3 kilotony až po 170 kiloton. Na porovnanie, jadrová zbraň zvrhnutá 6. augusta 1945 na japonskú Hirošimu si vyžiadala desaťtisíce obetí. Strategická atómová bomba zhodená na Hirošimu 6. augusta 1945 mala silu 15 kiloton.
Použitie jadrových zbraní v histórii
Prvú jadrovú zbraň vyvinuli počas Druhej svetovej vojny Spojené štáty Americké a ako prví ju v boji použili v Japonsku v roku 1945.
V pondelok 6. augusta 1945 ľudstvo prvýkrát vo svojej histórii použilo jadrovú zbraň. USA zhodili atómovú bombu najskôr na Hirošimu a o tri dni neskôr na Nagasaki. Až smrť desaťtisícov ľudí prinútila Japonsko kapitulovať a zabezpečila koniec Druhej svetovej vojny.
Prečítajte si tiež: Legislatíva Perkusných Zbraní na Slovensku
Pred 80 rokmi použili USA prvú jadrovú zbraň v dejinách, keď zhodili atómovú bombu na japonské mesto Hirošima. Cieľom bolo prinútiť Japonsko ku kapitulácii. Aj napriek prvému útoku, ktorý sa uskutočnil 6. augusta 1945, sa Japonsko nemienilo vzdať.
O zhodení atómovej bomby rozhodoval vtedajší prezident Spojených štátov amerických Harry S.Truman, ktorý sa s tajným projektom, zaoberajúcim sa výrobou atómovej bomby, Manhattan, oboznámil po tom, čo preberal prezidentskú stoličku po bývalom prezidentovi Franklinovi D. V lete roku 1945 stál pred náročným rozhodnutím. Pokiaľ atómovú bombu nezhodí, Druhá svetová vojna bude pokračovať s obrovskými stratami na ľudských životoch.
Spojené štáty americké od roku 1942 pracovali na tajnom projekte s názvom Manhattan, na ktorom sa podieľalo v úplnom utajení vyše 100-tisíc ľudí. Bol to najdrahší vedecký projekt tej doby a jeho cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Ako prvú zhodili Američania atómovú bombu Little Boy. Na Hirošimu dopadla 6. augusta 1945 a jej výbuch mal silu 15 kiloton TNT.
Little Boy (Chlapček), kódové označenie pre bombu v rámci projektu Manhattan, bola uránová bomba s výbušnou silou zodpovedajúcou 15 000 tonám TNT. USA ju zhodili 6. augusta 1945 o 8.15 miestneho času z bombardéra B-29 Enola Gay nad mestom Hirošima z výšky približne 9 400 metrov.
Krátko nato bomba vybuchla vo výške približne 550 metrov nad Hirošimou. Všetko v blízkosti epicentra sa premenilo na uhoľ, vtáky sa vznietili vo vzduchu. Bomba zničila a spálila približne 70 percent všetkých budov. Výbuch zabil 78-tisíc ľudí (a ďalších 13-tisíc zostalo nezvestných) a približne rovnaký počet mal popáleniny a bol zasiahnutý radiáciou.
Prečítajte si tiež: Čo je Zmluva o nešírení jadrových zbraní?
O tri dni neskôr, teda 9. augusta 1945, nasledoval ďalší útok, tentoraz na približne 400 kilometrov vzdialené mesto Nagasaki. Druhá bomba, o niečo väčšia a tiež ničivejšia, obsahovala plutónium. Pre svoj krátky guľovitý tvar dostala označenie Fat Man (Tlsťoch). Mierne minula cieľ a explodovala nad okresom Urakami. Zničila 6,7 štvorcových kilometrov mesta a do konca roka 1945 zabila 74 000 ľudí.
V Hirošime sa v čase útoku nachádzalo okolo 300 000 ľudí. Odhady celkových strát na životoch vrátane obetí radiácie udávajú 160 000 až 240 000 mŕtvych.
Účinky výbuchu jadrovej zbrane
V srdci jadrovej explózie vznikajú mimoriadne vysoké teploty, ktoré v širokom rádiuse doslova vyparia všetko ľudské tkanivo. Chránení nie sú ani ľudia v budovách. V rádiuse totálnej deštrukcie explózia zrovná všetko so zemou a zapáli každú horľavú vec.
Za hranicou totálnej deštrukcie môžu ľudia prvotnú explóziu prežiť, no budú mať smrteľné popáleniny, ostanú oslepení a budú krvácať a mať vážne vnútorné poranenia. Tých, ktorých neusmrtia zranenia, zasiahne mimoriadne vysoká dávka radiácie.
Po explózii však vzniká takzvaný radiačný spád, teda postupné padanie rádioaktívnych trosiek späť na zem. Ide o oblasť so zvýšenými dávkami radiácie.
Po explózii môžu vznikať takzvané hotspoty, územia do ktorých človek nemôže kvôli vysokej radiácii vstúpiť. Tieto miesta môžu predstavovať riziko až päť rokov po útoku.
Účinky výbuchu jadrovej výbušnej zbrane:
- Po výbuchu sa najprv ukáže oslnivý svetelný blesk, okolo ktorého sa vytvorí detonačný mrak.
- Potom vznikne ohnivá guľa, ktorý stúpa hore vytvárajúc akýsi „kmeň“ a berúc so sebou prach, zem alebo vodu, a na zemi pri mieste výbuchu je základný mrak.
- Na mieste výbuchu je teplota niekoľko miliónov stupňov Celzia. V prípade 1 bomby sa napríklad v okruhu 14 km (!) od epicentra sám zapáli papier. Samozrejme, že aj ľudia a živočíchy utrpia popáleniny kože a podobne.
- V mieste detonácie je pretlak asi 1 milión barov, ktorý potom klesá nepriamo úmerne k vzdialenosti. Po pretlakovej vlne nasleduje podtlaková vlna, ktorá sa prejavuje ako silný ťah smerom k miestu výbuchu. Je účinný do niekoľkých kilometrov.
- Táto je spôsobená tokom neutrónov (asi z 3%) a gama , alfa a beta žiarenia počas asi 1 minúty (počiatočná radiácia). Pre človeka je smrteľná v okruhu asi 2 km od epicentra.
- Časť žiarenia, ktorá ostane ešte po 1 minúte sa nazýva zvyšková radiácia. Pozostáva z radioaktívneho spádu a žiarenia indukovaného neutrónmi (alfa, beta, gama žiarenie).
- Radioaktívny spád sa delí na lokálny (padá 10-20 hodín po výbuchu do vzdialenosti 400 km), kontinentálny (padá do týždňa po výbuchu do vzdialenosti 4000 km) a celosvetový (padá až po mesiacoch či rokoch).
Súčasná situácia a hrozby
Od čias studenej vojny, keď sa svet párkrát ocitol na prahu jadrovej vojny, je pritom globálna situácia vážna. Nedávno na to vo svojej výročnej správe upozornil aj nezávislý Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI). Hoci dnes existuje „len“ približne 12 500 jadrových zbraní, mnohé z nich sú v pohotovostnom stave.
Spojené štáty majú okolo 5 400 jadrových hlavíc a ich počet klesá, Rusko ich má takmer 6-tisíc a ich počet stúpa. Odhadovaný počet jadrových hlavíc vo svete: USA vyše 5 400, Rusko skoro 6-tisíc, celkovo na svete okolo 12 700. Nie všetky sú pripravené na odpálenie, časť z nich je v rezerve.
Ich použitie by však spadalo pod medzinárodné humanitárne právo. Oproti minulosti je teda taktických jadrových zbraní menej, no stále sú ich tisíce.
Na svete je 8 krajín s veľkou zásobou jadrových zbraní. V počte dominuje 5 krajín, ktoré vlastnia väčšinu. Prvou je Rusko, hneď po nich nasleduje USA, Čína, Francúzsko a Spojené kráľovstvo.
Medzinárodné dohody a regulácie
Dnes jadrový arzenál prísne reguluje Zmluva o nešírení jadrových zbraní, ktorú podpísali takmer všetky krajiny sveta.
Už v roku 1968 vznikla Zmluva o nešírení jadrových zbraní, ktorá zaväzuje krajiny k jadrovému odzbrojeniu. Štáty, ktoré tieto zbrane nevlastia sa na základe zmluvy vzdávajú práva ich vyrábať alebo získavať. Túto zmluvu podpísalo 189 krajín. Nepodpísali ju iba India, Izrael a Pakistan.
V roku 2017 vznikla aj medzinárodná Zmluva o zákaze jadrových zbraní, ktorá sa však nestretla s veľkou podporou.
Vojna taktických atómových zbraní
Odpoveď, samozrejme, závisí od toho, koľko bômb by bolo zhodených. Plnohodnotná jadrová vojna by navyše mohla ľahko znamenať vyhynutie ľudstva. A to nielen kvôli počiatočným úmrtiam, ale aj kvôli globálnemu ochladeniu, tzv. nukleárnej zime, ktorá by nasledovala.
Podľa niektorých zahraničnopolitických expertov je pravdepodobnejší scenár, ktorý zahŕňa jadrový konflikt obmedzeného rozsahu s použitím takzvaných taktických atómových zbraní.
Podľa Centra Jamesa Martina pre štúdium o nešírení jadrových zbraní tvoria 30 až 40 percent arzenálu USA a Ruska práve tieto menšie bomby, ktoré majú dosah okolo 500 kilometrov. Tieto zbrane by mali ničivé účinky v blízkosti zóny výbuchu, ale nevytvorili by najhoršiu globálnu jadrovú apokalypsu.
Ničivý štiepny výbuch
Moderné bomby sa začínajú štiepnou reakciou, teda štiepením jadier ťažkých atómov na ľahšie atómy. Výsledný štiepny výbuch je ničivý. Práve štiepne bomby, známe aj ako atómové bomby alebo bomby typu A, zničili Hirošimu a Nagasaki v Japonsku silou 15 až 20 kiloton TNT. Mnohé moderné zbrane však majú potenciál spôsobiť ešte väčšie škody.
Termonukleárne alebo vodíkové bomby využívajú silu počiatočnej štiepnej reakcie na spojenie atómov vodíka v zbrani. Táto reakcia fúzie odštartuje ďalšie neutróny, ktoré vytvoria ďalšie štiepenie, ktoré vytvoria ďalšiu fúziu, a tak ďalej a ďalej. Výsledkom je podľa Únie znepokojených vedcov (Union of Concerned Scientists) ohnivá guľa s teplotou, ktorá sa vyrovná teplu v strede Slnka.
Epicentrum výbuchu = okamžitá smrť
Netreba pripomínať, že byť v epicentre takéhoto výbuchu znamená okamžitú smrť. Podľa správy z workshopu projektu preventívnej obrany z roku 2007 by napríklad 10-kilotonová jadrová zbraň, ktorá zodpovedá veľkosti bômb v Hirošime a Nagasaki, okamžite zabila približne 50 percent ľudí v okruhu troch kilometrov od detonácie.
Príčinou týchto úmrtí by boli požiare, intenzívne ožiarenie a iné smrteľné zranenia.
Odhadovaný počet jadrových hlavíc vo svete
| Krajina | Počet jadrových hlavíc |
|---|---|
| USA | Vyše 5 400 |
| Rusko | Takmer 6 000 |
| Celkovo na svete | Okolo 12 700 |
tags: #ucinok #taktickych #jadernych #zbrani