Vodný slalom je rýchlostne silový šport, charakteristický množstvom cyklických a acyklických pohybov. Preto sa v tréningu venujeme najmä nárastu sily hornej časti tela.
Príprava na Vodný Slalom
Majsterka sveta vo vodnom slalome Janka Dukátová sa v júni stala mamou. Po skrátenej materskej dovolenke sa postupne vracia do tréningového a súťažného zaťaženia. V marci ukončila dva a pol mesačné sústredenie v Austrálii, kde bola s dcérkou Líviou, partnerom a trénerom v jednej osobe Róbertom Orokockým a fyzioterapeutom Milanom Gašpárekom. Účastníčka olympijských hier v Londýne a v Riu de Janeiro zhodnotila prípravu u protinožcov na výbornú.
„Úvodné jarné sústredenie je vždy základ do celého roka. Je to gro, ktoré veľmi ovplyvní, s čím sa vrátime domov. Veľmi sa teším, že sme tam mohli vycestovať a že sme mali fantastické podmienky na tréning. Mohli sme si otestovať všetko to, čo sme doteraz nezažili. Že máme so sebou dieťatko a že život je teraz úplne iný. Hlavným cieľom bolo odpádlovať čo najväčší základ na tichej aj na divokej vode a popri tom urobiť hlavnú robotu vo fitku. Pokračujem vo všetkom, čo som robila doteraz, ale určité špecifiká po tom pôrode sú. Nie všetko ide tak jednoducho, ako šlo predtým.“
Členka Národného športového centra mala úplný kľud od športu len necelé štyri mesiace. Mimo vody bola skoro pol roka. „Myslela som si, že to bude trochu menej. Keď mala Lívia 2-3 mesiace, povedala som si, že to nebudem hnať. Je to ako mať dve povolania naraz. Tým, že som profesionálny športovec, myslím, že veľmi dobre dokážem odhadnúť, v akom štádiu únavy je moje telo. Dokážem to stopnúť, keď už to smeruje tam, že by som mohla ochorieť, zraniť sa, alebo že by som mohla byť tak vyčerpaná, že by som nebola schopná kojiť, že by som prišla o mlieko. Vďaka tomu, že dobre poznám svoje telo, môžem mať veľmi efektívny tréning. Skúsenosti sú veľmi dôležité.“
V tíme nič nechceli podceniť, a tak sa Janka ešte pred pôrodom radila s viacerými športovkyňami - matkami. „Mala som to šťastie, že si na mňa našla čas Nasťa Kuzminová. Stretla som sa s ňou tesne pred pôrodom a dala mi veľa rád, ktoré si sama odžila. Musím povedať, že sa to presne pri tom návrate napĺňa tak, ako vravela. Mám veľmi skrátený čas na ten návrat. Olympijská kvalifikácia sa začína už tento rok, takže si nemôžem dovoliť sezónu vynechať. Snažíme sa teda nájsť skratky a vyhnúť sa všetkým problémom, ktoré mali iné pretekárky.“
Prečítajte si tiež: Príbeh bratov Hochschornerovcov
Štvornásobná víťazka seriálu svetového pohára v úvode prípravy absolvovala veľa tréningov iba na tichej vode. Do divokej vody sa nepúšťala, kým nezískala potrebný základ. „Na divokej sa opakujú len tie typy záberov, ktoré si natrénujeme na tichej vode. Bolo to teda najmä fitko a tichá voda, postupne sme pridávali aj divokú. Celé sústredenie bolo hlavne o technike. Jazdila som najmä kondičné veci na tichej vode a technické prvky som absolvovala na divokej. Preteky som vynechala. Nepúšťali sme sa do veľmi špeciálnej prípravy, išli sme krok po kroku v tých najväčších detailoch. Lebo čo sa teraz v úvode zamešká, k tomu sa potom veľmi ťažko vracia. Nenáhlili sme to a išli sme si svoje.“
Rodáčka z Bratislavy sa po psychickej a technickej stránke sa cíti veľmi dobre, po fyzickej to ešte nie je ideálne. „Každý deň pracujeme na tom, aby som sa po fyzickej stránke zlepšila, hlavne svaly trupu. Aby som na vode mala stopercentný záber. Keď som prvýkrát šla na vodu v Čunove, čo je náročná trať, nebola som schopná absolvovať ani ľahšie kombinácie. Na ľahšej trati v Prahe to už bolo reálne. Treba ísť krok po kroku. Máme to naplánované tak, aby som sa do formy dostala v druhej polovici augusta na olympijskú kvalifikáciu. Samozrejme, niektoré veci sa ťažko odhadujú, pretože je to veľmi nové, nikto z nás to nemá odžité a nedá sa nič úplne predpokladať. Ideálne by bolo kvalifikovať sa na olympiádu už v tomto roku.“
Splniť vysoké športové ciele popri materstve nie je vôbec jednoduché. Janka sa v starostlivosti o dcérku môže oprieť o partnera. „Keby sme neboli obidvaja v tom športe úplne zakomponovaní, tak by to ani nebolo reálne. Robo robí tak strašne veľkú časť starostlivosti o Livku, že ja mu stále hovorím, že keby kojil, urobil by úplne všetko. Toto je rozhodujúce. Že sme všade na malú dvaja a delíme si povinnosti. Robo momentálne viac ako ja, takže mu vravím, že on je teraz na materskej. Ostatní rodinní príslušníci sú takisto zaangažovaní. Na každom sústredení budeme mať niekoho z rodiny, kto nám bude pomáhať. Počas tréningu potrebujem, aby bol Robo absolútne sústredený na to, čo sa deje na vode. Takže príde aj na babky, sestry, sesternice. (smiech)“
Držiteľku Ceny Ondreja Nepelu, udeľovanej Slovenským olympijským a športovým výborom športovcom mladším ako 23 rokov s výraznou športovou perspektívou, teraz čakajú sústredenia na tratiach, kde sa bude odohrávať olympijská kvalifikácia. „V Španielsku, v Seu d´Urgell a v Prahe, kde sa pôjde svetový pohár, ktorý tiež bude kvalifikáciou. Po tom, ako sa v júni rozbehne hlavná sezóna, svetové poháre, budeme cestovať po veľkých pretekoch. Na konci augusta a v septembri sa pôjdu finálne kolá svetového pohára a majstrovstvá sveta. Všetky tieto preteky budú olympijskou kvalifikáciou a to je to hlavné, na čo sa tento rok pripravujeme.“
Olympijskú kvalifikáciu nemožno podceniť a na majstrovstvách sveta si treba vyjazdiť miesto. Takisto je dôležité zbierať body v rámci internej slovenskej kvalifikácie. „Aby keď sa to miesto vyjazdí, bolo skutočne moje. Máme tam mladé baby Elišku Mintálovú, Soňu Stanovskú, ktoré už jazdia v seniorskej reprezentácii. Zbierali skúsenosti dva roky, čiže tiež sa pohli dopredu. Ešte stále jazdí aj Elena Kaliská, ktorá dokáže prekvapiť. Tak uvidíme, aká bude ich forma v tomto roku. Ja som sa s nimi na pretekoch stretla naposledy na MS 2017, takže pomer síl teraz nedokážem odhadnúť.
Prečítajte si tiež: Vodný slalom: Príbeh bratov Škantárovcov
Jana Dukátová ukončuje kariéru
Bola najväčšia súperka dvojnásobnej olympijskej víťazky vo vodnom slalome Eleny Kaliskej a neskôr sa stala nielen našou najlepšou kajakárkou, ale dlhé roky patrila aj do absolútnej svetovej špičky.Jana Dukátová síce nemá doma olympijskú medailu, ale napriek tomu sa už definitívne rozhodla: počas čunovského svetového šampionátu ukončí športovú kariéru. Ak postúpi v K1 do semifinále, tak presne o týždeň sa postaví naposledy na štart vrcholných pretekov.
Čakajú na vás posledné preteky v kariére. Ako sa pred nimi cítite?„Dobre. Chcem so seba vydať maximum, čo bude v ten deň v mojich silách. Viem, že telo ma už limituje, ale napriek tomu by som sa chcela rozlúčiť peknou jazdou, z ktorej budem mať ja sama radosť.“Bolo ťažké rozhodnúť sa, že teraz je ten správny čas na odchod?„Nie je to vôbec jednoduché. Veľmi ťažko sa opúšťa svet, v ktorom som žila od detstva. Robila som, čo ma napĺňalo, išla som 25 rokov za svojím snom a tento moment, keď sa to všetko končí, je ako vystúpiť z vlaku, v ktorom som prežila najlepšiu etapu svojho života. Na druhú stranu viem, že už ma telo nepustí ďalej a musím sa s tým zmieriť.“
Vy ste už dávnejšie avizovali, že tokijská olympiáda môže byť pre vás posledné podujatie. Nakoniec ste sa na ňu nenominovali, keď v kvalifikácii bola lepšie vaša mladšia reprezentačná kolegyňa Eliška Mintálová. O tom, že ste vydržali ešte jednu sezónu, rozhodol fakt, že MS 2021 budú práve v Čunove?„Bola to zhoda okolností. Olympiáda bola o rok preložená, spolu s tým sa odsunul aj záver jej kvalifikácie. Rozhodla som sa preto potiahnuť ešte rok a vďaka tomu sa mi otvorila možnosť zakončiť kariéru na domácich MS. Nebyť covidu, asi by som skončila už v 2020 a najbližší víkend v Čunove by som bola iba ako divák.“Je v tom aj kus nostalgie, že práve tam, kde ste prežili takmer celý slalomársky život, sa s ním aj rozlúčite?„Je to krásne, je to nostalgické, je to niečo, čo si len tak nemôžete naplánovať. Súhra udalostí to takto zariadila a ja mám z toho veľkú radosť.“
Vráťme sa na začiatok vašej kariéry. O vás je známe, že ste začínali ako rýchlostná kajakárka. Čo rozhodlo, že ste presedlali na divokú vodu?„Asi vybudovanie areálu práve v Čunove. Bola som sa vtedy pozrieť na jeho slávnostné otvorenie a úplne ma to očarilo. Šialene ma lákalo skúsiť si divokú vodu. Ešte v ten rok som prestúpila do oddielu vodného slalomu. Z tichej vody som už mala výbornú techniku pádlovania aj dobrú kondíciu.“
Jana Dukátová: „V roku 2010 som sa v kanoe stala majsterkou sveta, ale pre operáciu ramena som s kategóriou C1 musela skončiť. Čakala na mňa olympiáda v Londýne a nemohla som riskovať opakované zdravotné problémy.Nikdy ste tento krok neoľutovali?„Nie. Vždy som túžila po adrenalíne a vodný slalom ma úplne ,vtiahol do svojich vĺn'. Milujem tú rôznorodosť vodných terénov, kombinácií bránok... Žiadny tréning nie je taký istý ako predošlý. To by mi asi po určitom čase na tichej vode chýbalo. Stereotyp mi prekáža.“
Prečítajte si tiež: Pravidlá vodného slalomu
Dlhé roky ste patrili vo vodnom slalome medzi absolútnu svetovú špičku. Čo považujete vo svojej kariére za najväčší úspech?„Keď to hodnotím s odstupom času, tak to nie je asi konkrétny výsledok či medaila, ale asi skôr celá etapa, keď som bola tri roky nepretržite svetová jednotka. Takmer z každých pretekov som si vtedy priniesla medailu, udávala som smer v ženskom kajaku, mala som najlepšiu techniku a stále som hľadala detaily, v ktorých sa môžem posunúť ďalej. A to nielen detaily na vode, ale aj na brehu, v komunikácii s médiami, pri práci so sponzormi. Robili sme na všetky smery a darilo sa nám.“Čo vás mrzí, že ste nikdy nedosiahli?„Keby som mala na poličke olympijskú medailu, môj najväčší športový sen od detstva, tak by sa mi asi aj ľahšie končila kariéra. Vedela by som, že som dosiahla všetko čo som chcela a už nie je dôvod pokračovať. To sa mi nesplnilo, aj keď k tomu stačilo iba veľmi máličko športového šťastia. Je to však tak, nie všetko v živote sa podarí tak, ako si predstavujeme... A to aj vtedy, keď tomu skutočne veľa obetujeme.“
Máte kajakárske zlato z MS i ME, a nikto vám už nevezme historický primát prvej majsterky sveta medzi kanoistkami, pričom o historicky prvý triumf európskej šampiónky vás tesne pripravila reprezentačná kolegyňa Macová. Nemyslíte si, že ste v kategórii C1 mohli dosiahnuť ešte viac, keby ste sa jej venovali dôslednejšie?„V profesionálnom športe musíte na každej ,križovatke' robiť dobré rozhodnutia. Inak to môže predčasne ukončiť vašu kariéru. V roku 2010 som sa v kanoe stala majsterkou sveta, ale pre operáciu ramena som s kategóriou C1 musela skončiť. Čakala na mňa olympiáda v Londýne a nemohla som riskovať opakované zdravotné problémy. Veľmi ma to lákalo späť do kanoe a počas posledných štyroch rokov som sa aspoň na tréningu viackrát do kanoistickej lode aj vrátila. Bolo to krásne spestrenie, ale cítila som, že v mojom veku by už telo súťažne obe disciplíny nezvládalo.“
Dlhé roky ste kraľovali aj v seriáli Svetového pohára, v ktorom ste od roku 2009 do roku 2017 zakaždým skončili medzi kajakárkami v prvej trojke a navyše v roku 2010 ste v nej boli aj medzi kanoistkami. To sa v súčasnosti javí priam ako niečo neskutočné. Považujete práve toto obdobie za vaše najúspešnejšie?„Určite áno. Vtedy som si to možno ani tak neuvedomovala, lebo radosť z každého víťazstva trvala tak jeden deň a potom hneď prišiel opäť maximálny ,focus' na úspech v nasledujúcich pretekoch. Nebol čas si to užiť, išli sme na stodvadsať percent, chceli sme stále viac. Robili sme dobré strategické rozhodnutia na všetkých frontoch a to mi dodávalo sebavedomie a udržiavalo dlhodobo vysokú výkonnosť.“
Myslíte si, že môže niečo podobné zopakovať niektorá zo súčasných slalomárok?„Austrálčanka Jessica Foxová aj Nemka Ricarda Funková sú fenomenálne kajakárky posledných rokov. Určite majú na to, aby kraľovali ženskému kajaku ešte dlhé obdobie.“Jana DukátováVašu kariéru výrazne ovplyvnili zdravotné problémy. Čo vám najviac skomplikovalo športový život?„Moje telo asi nikdy nebolo geneticky dokonale stavané na vysokú záťaž a profesionálny šport. Napriek tomu som to na svetovej úrovni dotiahla veľmi vysoko a vydržala som tam celkom dlhý čas. Od určitého momentu, bol to zhruba rok 2012, som sa začala boriť s problémami, ktoré spočiatku nevedel nikto identifikovať. Stratila som schopnosť dokonale ovládať loď, moje telo už s kajakom nebolo tak dobre ,prepojené' a tým sa stratil aj sklz, ktorý bol moja najsilnejšia zbraň. Boli to najťažšie roky mojej kariéry, bola som zúfalá, ale nevedeli sme nájsť príčinu. Napriek tejto mizérii a bezmocnosti som bola šiesta na OH 2012 v Londýne, o rok neskôr štvrtá na MS v Prahe a vyhrala som aj celkovo Svetový pohár. Neskôr sa ukázalo, že ide o problém s platničkami, ktorých dôsledkom sa začalo meniť zapojenie svalov trupu, takzvané core. Bola som ako rozladené hodinky, nič nefungovalo. Intenzívnym denno-denným cvičením a rehabilitáciou som v nasledujúcich rokoch dokázala čiastočne moju zdravotnú situáciu zlepšiť, ale už nikdy sa to nevrátilo do pôvodného stavu. Určité zmeny v tele sú už trvalé.“
Máte 38 rokov, Michal Martikán však o štyri viac a Elena Kaliská dokonca o jedenásť. Neuvažovali ste nad tým, že by ste predsa len ešte nevydržali do parížskej olympiády. Stále vám vo vašej úspešnej kariére chýba už spomínaná olympijská medaila...„Keď som doma sledovala olympiádu v Tokiu vediac, že toto bola moja posledná šanca zabojovať o olympijskú medailu a ja tam nie som, tak to bolo veľmi ťažké a chvíľami až depresívne. V tých momentoch som skutočne začala uvažovať nad tým, či robím dobre, že končím, či by som predsa len nemala ešte tri roky potiahnuť. Bolo to však iba emocionálne. Keď sa na to pozriem cez rozum, tak viem, že je najlepší čas skončiť. Nie je to ľahké, vôbec nie, ale treba ten krok dokázať urobiť.“
Aký je rozdiel medzi vodným slalomom, keď ste s ním začínali a súčasným, keď sa s ním cez víkend rozlúčite?„Kratšie a točivejšie lode dnes umožňujú prebiť niektoré technické prejazdy aj hrubou silou. Odkedy sa finále jazdí už iba na jednu jazdu, otvorili sa stupne víťazov pre širšie pole pretekárov, ktorí síce nemajú také stabilné výkony, ale sem-tam im ustrelí dobrá jazda a dostanú sa hore. Tiež si myslím, že dnešný slalom je dynamickejší a na trati rozhodujú menšie detaily. Napriek tomu všetkému však máme mená, ktoré dokážu svoju kategóriu ovládnuť alebo sa stabilne držať hore.“
Na čo budete myslieť, keď budete na štarte pred vašou poslednou jazdou?„Dúfam, že na nič... Chcem, aby som si poslednú jazdu užila v stave ,flow', čiže v stave mysle, keď je človek absolútne ponorený do aktuálneho momentu a neruší ho nič z vonkajšieho sveta. Pre myseľ a pohodu na štarte je najlepšie, keď je hlava úplne prázdna.“Už máte dcérku, založili ste si s vaším trénerom a priateľom v jednej osobe Róbertom Orokockým rodinku. Bolo ťažké trénovať a chodiť na preteky s tým, že už máte aj rodičovské povinnosti?„Áno. Bolo to celkom šialené obdobie. Sem tam sme si hovorili, že ostatní pretekári si idú teraz pospinkať alebo na masáž a my sme v jednom kolotoči buď utekali malej dať obed, alebo ju uložiť, alebo na preliezačky do parku a potom s minimálnym oddychom sme vyrážali na druhý tréning. Je to extrémne únavné, ale už by som bez Lívie asi neobetovala ani jeden deň. Úloha matky je v mnohom nenahraditeľná, v tomto majú otcovia-športovci veľkú výhodu.“
Jana DukátováViete si už predstaviť, že sa ráno zobudíte a nebudete musieť myslieť na slalomárske povinnosti?„Sú dni, keď sa na tento moment teším.“Rozmýšľali ste už nad tým, ako bude ďalej pokračovať váš život? Zostanete nejakým spôsobom pri vodnom slalome, alebo sa budete venovať niečomu inému?„Prvý projekt, ktorý mám naplánovaný už na tento október, sa bude ešte týkať slalomu. Chcela by som našim mladým kajakárkam odovzdať čo najviac zo svojich skúseností a preto som sa rozhodla pustiť do projektu Red Bull Under My Wing. Tomu, čo bude nasledovať potom, nechávam zatiaľ dvere otvorené. Veľmi rada by som však zostala nejakou formou pri slovenskom športe, ale momentálne určite nie ako trénerka. Úplne pokojne je však možné, že sa vydám aj inou cestou. Chcela by som si spraviť masérsky kurz, bavia ma nehnuteľnosti... Uvidíme, aké sa otvoria príležitosti a potom sa rozhodnem.“
Čo by ste chceli dosiahnuť na svetovom šampionáte v Čunove, ktorý bude posledný vo vašej kariére?„Keby bola moja posledná jazda tá finálová, tak by som sa určite tešila. Chcem zo seba dať maximum, čo bude v ten deň pre mňa možné. Veľmi rada by som sa lúčila peknou jazdou a s úsmevom na tvári.“Koná sa na prestavanom kanáli. Myslíte si, že aj toto môže pomôcť slovenskému vodnému slalomu k jeho návratu tam, kde bol napríklad v roku 2008, keď sme na OH v Pekingu získali tri zo štyroch možných zlatých medailí?„Určite áno, aj keď nebude to asi jediná vec. Nový kanál nám však prinesie výrazne lepšie tréningové podmienky doma. Konečne máme trať s moderným charakterom vody, na akom sa jazdia olympijské hry. Máme oveľa väčšiu variabilitu vodného terénu a môžeme trénovať výrazne viac technických prvkov.“
Kto z nastupujúcej generácie môže nadviazať na najväčšie slovenské vodnoslalomárske úspechy?„Jednoznačne Zuzka Paňková. Má v sebe veľký talent a zároveň s pokorou a zanietením pracuje naplno. Nerobí okolo seba rozruch, ale vo výsledkoch postupuje nahor každými pretekmi. Ešte nemá ani sedemnásť a už atakuje seniorskú svetovú desiatku, čo určite hovorí samé za seba.“
KTO JE JANA DUKÁTOVÁ
- NARODENÁ: 13. júna 1983
- KLUB: Národné športové centrum Bratislava
- DISCIPLÍNA: kajak
- TRÉNER: Róbert Orokocký
ZAUJÍMAVOSTI:
- v roku 2010 v Tacene sa stala historicky prvou majsterkou sveta v C1 žien
- štyri roky predtým získala zlato v K1 na MS v Prahe
- v rokoch 2009 - 2017 bola zakaždým v prvej trojke konečného poradia Svetového poradia, pričom v 2010 bola v K1 (1.) a C1 (3.)
- s trénerom Orokockým, ktorý je jej životný partner, majú trojročnú dcérku Líviu.
ČO DOKÁZALA DUKÁTOVÁ?
- OLYMPIJSKÉ HRY: 2012 v Londýne 6.