Detva nepatrí medzi historicky najstaršie sídla bývalej Zvolenskej župy. Vznikla až v 17. storočí, v čase, keď napríklad Zvolen alebo Banská Bystrica, ako významné kráľovské a banské centrá mali za sebou už 400-ročnú históriu. Malá poddanská obec pod majestátnou Poľanou však rýchlo vstúpila do historického povedomia slovenského národa vďaka svojráznej ľudovej kultúre jej obyvateľov. Už Matej Bel o nej hovorí ako o "chýrečnej dedinke Detve".
Kaľamárka: Predhistorické a ranostredoveké osídlenie
Kaľamárku tvorí stĺpovitý andezitový výbežok (803-816 m n. m.) s vrcholovou plošinou (cca 0,9 ha) chránenou z troch strán 8-25 m vysokými zvislými skalnými stenami. Iba z východu bol vybudovaný približne 50 m dlhý val nad prirodzeným terénnym zlomom. Ťažisko osídlenia patrí do neskoroveľkomoravského až poveľkomoravského obdobia.
Súbor nálezov tvoria zbrane, súčasti výstroja a odevu (hroty šípov, pracky, nákončie opasku, podkova) i poľnohospodárske a remeselné nástroje a domáce potreby (kosák, žarnov, dlátka, kresadlá, osličky, prasleny, nožíky, sekera), stavebné a závesné kovania (klince, skoby, kľúč), ktoré možno rámcovo zaradiť do 9.-11. storočia.
Meče v období Veľkej Moravy
Meče obdobia Veľkej Moravy radíme k tzv. karolínskym mečom (polovica 8. storočia - polovica 11. storočia). Je to stredoveký meč, so sploštenou, plne vyvinutou hlavicou a stredovým odľahčujúcim, tzv. „krvným“ žliabkom na čepeli, dlhej viac ako 70 cm. V hroboch s militáriami predstavujú štatistickú hodnotu 6,8%. Štandardná dĺžka mečov na Slovensku v tejto dobe sa pohybovala okolo 90 cm, šírka čepele pri priečke asi 6 cm. Kvalitný meč mal vysokú cenu a patril do rúk profesionálnych bojovníkov.
Na Slovensku bolo nájdených niekoľko exemplárov veľkomoravských mečov a nálezové okolnosti takmer vždy nasvedčujú, že pochovaný patril k vyššej sociálnej vrstve. Meče sa nachádzali výlučne v mužských hroboch, väčšinou s nadštandardnou výbavou. Ženské a detské hroby úplne absentujú. V hroboch s mečmi sú takmer pravidlom aj ostrohy. Dlhý dvojsečný meč (označovaný ako franský, karolínsky alebo normanský) sa vyvinul zo staršieho meča pod názvom „spatha“.
Prečítajte si tiež: Postup výroby reflexného luku
Práve typ X nachádzajú archeológovia na Slovensku najčastejšie. K zjednocujúcim prvkom tohto typu meča patrí polkruhovitá hlavica a dlhšia rovná priečka kvadratického prierezu. Nálezy mečov u nás hovoria o vysokej umeleckej a remeselnej zručnosti kováčov, ktorí tieto vznešené zbrane vyrábali. Kováči, ktorí ale meče zhotovovali, museli byť skúsení a pravdepodobne sa výroba uskutočňovala v špecializovaných dielňach.
Ďalšie zbrane z obdobia Veľkej Moravy
Je najbežnejšou zbraňou Slovanov, v kolekcii hrobov s militáriami na Slovensku predstavuje hodnotu 55%. Nálezy môžeme rozdeliť do troch najzákladnejších typov. Najbežnejším typom boli „bradatice“ (74%), ktorých štandardná dĺžka sa pohybuje od 15 do 17 cm. Menej časté boli „úzke sekery“ (19,2%). Ich dĺžka kolísala medzi 14 až 17 cm. V rovnakej miere ako meče, boli zastúpené aj „široké sekery“ (6,8%), ich dĺžka je v rozmedzí 13,5 - 16 cm.
Kopije sú jedným z najstarších druhov zbraní v histórii ľudstva vôbec. V kolekcii hrobov s militáriami na Slovensku predstavuje diel s hodnotou 12,7%. Bol základom výbavy každého človeka, muža, ženy ale aj detí, bez rozdielu veku, či príslušnosti k sociálnej vrstve alebo remeslu.
Zbrojársky priemysel v Československu a Detva
Priemysel v Československu pred rokom 1989 produkoval tisíce tankov a obrnených vozidiel. Tanky sa vyrábali v Martine a obrnené vozidlá v Detve a v Dubnici. Po konci druhej svetovej vojny bol československý zbrojný priemysel preorientovaný na potreby ZSSR a jeho spojencov.
BVP-čka pre československú armádu (ČSĽA) a na export sa vyrábali v závode PPS Detva. Výroba sa rozbehla v roku 1970 a ukončená bola až po roku 1989. Spolu bolo vyrobených 17.697 kusov (z toho 402 vo veliteľskej verzii). Až 90 percent produkcie bolo určených na vývoz.
Prečítajte si tiež: Športové luky a ich konštrukcia
Československá zbrojná výroba v minulosti dosahovala obrovské rozmery. K postupnemu utlmovaniu zbrojárskej produkcie došlo ešte pred nežnou revolúciou. Vláda ČSSR prijala dva zásadné dokumenty, ktoré rozhodli o rušení zbrojárskej výroby.
Súčasnosť: Grand Power a PPS Group
Ak dnes navštívite spoločnosť Grand Power v Banskej Bystrici - Slovenskej Ľupči tak zistíte, že ide o špičkovo vybavenú a prosperujúcu spoločnosť, ktorá zamestnáva viac ako sto zamestnancov. Spoločnosť GRAND POWER dnes vyrába veľú škálu modelov pištolí. Firma v súčasnosti takmer 98 % svojej produkcie umiestňuje na zahraničné trhy.
Jednu z najväčších strojárskych fabrík na Slovensku, PPS Holding a.s. Detva v roku 2003 životne ohrozilo výrazné zníženie objemu výroby a následne aj zamestnanosti. Dnes je PPS Group popredným výrobcom veľkorozmerných oceľových zváraných konštrukcií. Svoje výrobky dodáva pre popredných svetových výrobcov banských a stavebných strojov, lesnej manipulačnej techniky či koľajových vozidiel.
Vývoj zbrojárskeho priemyslu na Slovensku
Vojenská pomoc napadnutej Ukrajine a ňou vyvolaný celosvetový rast výdavkov na obranu výrazne zvýšili výtlak doteraz nevýrazného slovenského zbrojárskeho priemyslu. Ziskovosť niekoľkých najúspešnejších zbrojoviek stúpla natoľko, že mohli premieňať na čistý zisk dokonca každé štvrté utŕžené euro.
Medzi úspešné podniky patrí muničný podnik VOP Nováky, štátnej zbrojovke Konštrukta-Defence z Dubnice nad Váhom a najväčší domáci výrobca ručných strelných zbraní Grand Power zo Slovenskej Ľupče v rukách kontroverzného podnikateľa Jaroslava Kuracinu.
Prečítajte si tiež: Postup výroby dreveného luku